Ako sa hovorí „Čert nikdy nespí“ a úraz sa môže stať kdekoľvek. Niekedy sa nevyhne tejto nepríjemnej skúsenosti ani ten najzodpovednejší a najobozretnejší zamestnávateľ. Napriek tomu, že situácia, pri ktorej sa stane pracovný úraz, je nepríjemná pre obe strany – zamestnanec, ale aj zamestnávateľ, niekedy je potrebné pozrieť sa na vec objektívne a posúdiť, v dôsledku akého konania sa úraz stal. Bolo to skutočne pochybením zamestnávateľa kvôli zanedbaniu povinností súvisiacich so zabezpečovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo zamestnanec nekonal tak, ako mal a ako bol poučený? V dnešnom príspevku sa pozrieme na zodpovednosť za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze z pohľadu zamestnávateľa, ako aj z pohľadu jeho možnej liberácie, resp. zbavenia sa tejto zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je upravená v ustanovení § 195 a nasl. Zákonníka práce. Predtým, ako budeme hovoriť o možnosti liberácie, je potrebné definovať čo je pracovný úraz. Pracovný úraz je poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré nastane pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s ním, avšak nezávisí od vôle zamestnanca. Takéto poškodenie zdravia vzniká náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré môžu mať rôzny charakter, najčastejšie sa však bude jednať o vplyvy mechanické, chemické, duševné, prípadne aj vplyvy a následky prírodných udalostí. Ďalšou podstatnou informáciou vzťahujúcou sa na zodpovednosť zamestnávateľa za škodu je charakter tejto zodpovednosti, a teda jedná sa o tzv. objektívnu zodpovednosť inak aj zodpovednosť za výsledok – škodovú udalosť. Podstatou objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa je, že zamestnávateľ dodržal všetky povinnosti vyplývajúcemu zo všetkých (všeobecných aj osobitných) predpisov zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Kladiete si otázku, že ako sa teda tejto prísnej a striktnej zodpovednosti môžete zbaviť? Odpoveď je liberácia. Liberácia zbavenie sa zodpovednosti Liberácia je spôsob zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, a to za zákonom predpísaných podmienok upravených v ustanovení § 196 Zákonníka práce, pričom Zákonník práce predpokladá dve možnosti, a to úplnú liberáciu alebo čiastočnú liberáciu. Na to, aby sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti úplne musí preukázať, že jedinou príčinou vzniku škody bolo to, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy (všeobecné aj osobitné) alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj napriek tomu, že s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, ich znalosť a dodržiavanie boli neustále vyžadované a kontrolované. Ďalším predpokladom, kedy sa zamestnávateľ môže liberovať je, ak preukáže ako jedinú príčinu vzniku škody, že škodu si spôsobil zamestnanec, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, pričom zamestnávateľ vzniku škodu nemohol nijak zabrániť. Úplná liberácia zamestnávateľa Úplná liberácia zamestnávateľa sa stala predmetom rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, a tak Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 M Cdo 15/2008 uviedol: „Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že jedným z predpokladov pre úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je zabezpečenie znalosti právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sústavné vyžadovanie ich dodržiavania a ich sústavná kontrola. Aj keď oboznamovanie, dodržiavanie a kontrolu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečuje zamestnávateľ, Zákonník práce a ani iný právny predpis nevylučuje, aby boli tieto povinnosti úplne alebo čiastočne vykonávané aj iným subjektom, ktorý má oprávnenie na výkon takejto činnosti. V konaní o náhradu škody z pracovného úrazu má žalovaný zamestnávateľ povinnosť tvrdiť a preukázať, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo a že porušenie týchto predpisov bolo jedinou príčinou škody.“ Čiastočná liberácia zamestnávateľa Pre prípad čiastočnej liberácie zamestnávateľa- čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri pracovnom úraze, je potrebné, aby zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec, porušil svojím zavinením právne prepisy (všeobecné aj osobitné) alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci o nich bol riadne a preukázateľne oboznámený, pričom toto zavinené porušenie je jednou z príčin škody. Liberačným dôvodom je aj skutočnosť, ak zamestnávateľ preukáže, že jednou z príčin škody bolo to, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Ako posledný liberačný dôvod je preukázanie, že zamestnancovi vznikla škoda, keďže si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, a síce právne predpisy (všeobecné ani osobitné) alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnanec neporušil, ale počas výkonu pracovnej činnosti konal ľahkomyseľne, pričom s prihliadnutím na svoju kvalifikáciu a skúsenosti si musel byť vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Obdobne ako úplná liberácia zamestnávateľa sa predmetom rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít stala aj možnosť čiastočnej liberácie zamestnávateľa čo konštatoval v rozsudku vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 20/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky nasledovne: „Na doplnenie považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné poukázať na to, že v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu má zamestnávateľ povinnosť tvrdiť a preukázať, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Pritom predpokladom čiastočného zbavenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch v zmysle ustanovenia § 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce je zavinené porušenie predpisov alebo pokynov k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci postihnutým pracovníkom. Predpisom alebo pokynom k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže byť len predpis alebo konkrétny pokyn, ktorý upravuje určitý spôsob konania alebo určitý spôsob konania zakazuje. Porušenie predpisov alebo pokynov všeobecného charakteru nemôže mať za následok právne účinky, uvedené v ustanovení § 196 ods. 2 písm. a/Zákonníka práce.“ Bez ohľadu na to či sa zamestnávateľ bude chcieť liberovať úplne alebo čiastočne, tieto skutočnosti budú prejednávané v rámci tzv. konania o spore s ochranou slabšej strany, a teda individuálne pracovnoprávne spory, na ktoré bude aplikovaná procesná úprava v zmysle ustanovenia § 316 a nasl. Civilného sporového poriadku. Individuálne pracovnoprávne spory sa vyznačujú tým, že zamestnanec je v pozícii slabšej strany, a teda mu je zo strany súdu poskytovaná vyššia miera ochrany, ktorá sa prejavuje napr. poučením zamestnanca o jeho procesných právach a povinnostiach nad rámce všeobecnej poučovacej povinnosti. Dôkazné bremeno v tomto konaní nesie zamestnávateľ. Na záver si Vám dovolíme zdôrazniť, aby ste sa snažili vynaložiť všetko úsilie na predchádzanie vzniku pracovných úrazov, pokiaľ k tomu však dôjde, neopomeňte zachovať všetky povinnosti s tým spájané, akými sú obzvlášť bezodkladné oznámenie pracovného úrazu príslušnému inšpektorátu práce, prijatie vhodných opatrení za účelom predídeniu ďalšieho pracovného úrazu, zachovanie stavu pracoviska – miesta vzniku pracovného úrazu až do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, zistenie všetky okolností vzniku pracovného úrazu, spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze a tento odoslať príslušnému inšpektorátu práce. V prípade ak si so situáciou týkajúcou sa pracovného úrazu či už z pozície zamestnanca alebo zamestnávateľa neviete poradiť, neváhajte sa obrátiť na kvalifikovaný tím advokátov a právnikov našej advokátskej kancelárie, ktorí sa pokúsia nájsť vhodné riešenie Vášho problému. Príspevok Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze a možnosť liberácie zobrazený najskôr KADUC & PARTNERS.
Pri vzniku pracovného úrazu vznikajú zamestnancovi a zamestnávateľovi určité povinnosti. Tieto upravuje zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V zmysle uvedeného zákona je zamestnanec povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi
prejsť na článokStrana HLAS – sociálna demokracia sa stretne v sobotu 26. júna o 9,30 v Nitre na svojom prvom pracovnom sneme.... Zdroj
prejsť na článokOtázka: Pracujem ako vodič v súkromnej sfére, pri výkone práce som spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle môjho zamestnávateľa. Od nasledujúceho mesiaca mi začal zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 200,- EUR me
prejsť na článokChceli by ste kúpiť alebo predať nehnuteľnosť ale obávate sa, aby ste sa nestali obeťami podvodníkov? Ak kupujete, prípadne predávate nehnuteľnosť, zaiste si kladiete otázku, či môžete druhej strane dôverovať, prípadne ako znížiť mieru rizika tak, aby ce
prejsť na článokZodpovednosť za všetky minulé i budúce prešľapy ministra vnútra Romana Mikulca dnes podľa HLASu prevzali poslanci SaS a Sme rodina,... Zdroj
prejsť na článok