"Každý, kto verí, že exponenciálny rast ekonomiky v konečnom svete môže trvať večne, je buď blázon, alebo ekonóm." - Kenneth Boulding ekonóm Žijeme v zvláštnej dobe, keď pravidlá na základe ktorých sme sa riadili dlhé roky prestavajú fungovať. Sporiť nemá zmysel, ak si máte uložiť v banke za nulové úroky. Kupovať na dlh je "in". Veď prečo by aj nie, tento systém postavený na spotrebe ako hnacom motore rastu ekonomík v spojení s rastúcou infláciou priam nabáda sa takto chovať. Ak tí, ktorí boli "pro úsporne" naladení v minulosti, strácajú zábrany a neboja sa stále viac a viac zadlžovať. Dlh Slovenska slovenských domácnosti rastie a rasť bude. Síce patríme k jednej z najmenej zadlžených krajín EÚ, ale Maastrichtské kritéria o maximálnej zadlženosti už dnes nespĺňa takmer žiadna krajina. Dokonca ani hnací motor európskej ekonomiky - Nemecko. Rast zadlženosti slovenských domácnosti v rokoch 2004 - 2021: Pozn. autora: Zadlženosť slovenských domácnosti vzrástla za posledných 15 rokov takmer 6-násobne a dlh jednej slovenskej domácnosti sa blíži k hranici 50 000 USD. Rast dlhu to sú nové a nové peniaze, ktoré sa dostávajú do ekonomiky a "tlačia" ceny aktív ako napr. aj nehnuteľnosti hore. Avšak tieto nové peniaze nie sú výsledkom výrazného hospodárskeho rastu krajiny, zvýšením produktivity práce, zavedením inovácii atď. ale v súčasnosti hlavne vďaka lacným peniazom a politiky centrálnych bánk. Peniaze ako aktívum stratili na hodnote a sú masívne vymieňané za iné aktíva - hodnotnejšie, ktoré generujú aký taký zisk pre jeho majiteľa. A to sa premieta aj do cien nehnuteľnosti na Slovensku. Pozrime sa na súčasný rast cien bytov a domov na Slovensku. Výrazne zrýchľuje a začína pripomínať obdobie rokov tesne pred vypuknutím hospodárskej krízy. Graf: Rast cien nehnuteľnosti na Slovensku v rokoch 2006 - 2008 a dnes:Pozn. autora: Kríza rokov 2008 - 2012 nezasiahla tak výrazne ceny nehnuteľnosti na Slovensku, aj vďaka tomu, že sme rástli v tom čase z veľmi nízkej úrovne cien nehnuteľnosti oproti vyspelým krajinám EÚ. Situácia dnes je už však iná a ceny nehnuteľnosti na Slovensku sú na úrovni priemeru EÚ Dokonca pre bežného Slováka sa kúpa nehnuteľnosti výrazne predražila aj v porovnaní z ostatnými krajinami Európy. Koľko priemerných ročných platov potrebuje Slovák na kúpu štandardného bytu. Obsadili sme nelichotivú tretiu priečku:Umiestnenie v "rebríčku" najvyššieho rastu cien nehnuteľnosti na svete za posledné obdobie:Ceny slovenských nehnuteľnosti už dosahujú európsky priemer, to sa ale bohužiaľ nedá povedať o ďalších ukazovateľoch ako je priemerná mzda, HDP na obyvateľa, zamestnanosť a celkový index životnej úrovne. Niečo tu nesedí, buď máme nízke platy alebo drahé nehnuteľnosti. Je teda tento rast oprávnený, alebo sa blíži bod zlomu a vytriezvenie ? Čo sa zmenilo aby ceny takto extrémne rástli ? Odpoveď môže byť pomerne jednoduchá. Strach z pandémie a následnej inflácie. Obava o stratu hodnoty peňazí. K tomu všetkému je tento "trend" podporovaný nízkymi úrokovými sadzbami a chuťou špekulantov riskovať. Veď s podporou centrálnych bánk sa predsa "nemôže nič stať". Centrálne banky sa stali rukojemníkom žiadaného hospodárskeho rastu a rastu globálneho akciového trhu. Aj za cenu extrémneho zadlžovania sa. Nikto predsa nebude riskovať zvyšovanie sadzieb, zdraženie hypoték v čase koronakrízy. Ešte majú viacerí v čerstvej pamäti, že práve pritvrdenie menovej politiky, bolo tím, čo prispelo k poslednej globálnej hospodárskej kríze. A tak nám ceny tovarov, služieb a nehnuteľnosti ďalej "utešene" rastú a pokiaľ sa nezmení prístup a nastavenie politiky centrálnych bánk, aj ďalej rásť budú. A k tomu ešte je tu ďalší faktor a to je rast ceny stavebných prác a stavebných materiálov "podporovaná" jeho nedostatkom. Ceny rozostavaných nehnuteľnosti vo svete enormne rastú. Dokonca v USA na najvyššiu úroveň za posledných 14 rokov. Tento vývoj je ovplyvnený hlavne dvoma faktormi: jeden je obava z inflácie a budúcnosti a teda "zbavovanie" sa peňazí čo navyšuje dopyt, druhý faktor je, že chýbajú materiály na dostavanie domov. Zatiaľ čo rok 2007 bol z prevažnej časti o špekulácii a "hry" na ďalší rast cien nehnuteľnosti, tento rok je sprevádzaný rozpadom globálnych dodávateľských reťazcov. A to máme vyrobené na problém. Kto si naposledy pamätá dlhé čakacie lehoty na dodávku tovaru ? No museli by sme "zaloviť" hlboko v pamäti.Takže ako z tohoto začarovaného kruhu von ? A je vôbec ešte čas to napraviť ? Osobne sa obávam, že je už neskoro. Centrálni bankári "zaspali" a napravovať ekonomickú rovnováhu v tomto období môže mať katastrofálne následky pre zadlžené rodiny, podniky a štáty. Toto nezdravé ekonomické prostredie len napomáha vzniku ďalších a ďalších bublín od prepálených akcií až po kryptomeny s rastom aj niekoľkých tisíc percent ročne. Posmelený týmto globálnym ekonomickým marazmom sa pomaly blížime k bodu zlomu, kde však ostane páru víťazov, ale hlavne množstvo porazených a rozvrátený ekonomické systémy, ktorého obnova a návrat k normálu bude bolestná a zdĺhavá cesta. Graf nižšie ukazuje ako to môže dopadnúť na finančných trhoch ak rast aktív ženie dopredu chamtivosť a nereálne očakávania.Čo teda odporučiť v prípade ak sa chystáte kupovať nehnuteľnosť ? Aktuálne nízke sadzby v kombinácii s rastúcou infláciou prajú zadlžovaniu. Avšak dlh by mal byť zvládnuteľný aj v časoch zlých , nie len ak sa ekonomike darí pri záporných sadzbách. Odporúčaná maximálna výška dlhu jednej domácnosti na Slovensku je 8 násobok ročného príjmu domácnosti. A to je už pri súčasných cenách nehnuteľnosti takmer hraničná hodnota ak zvážime priemerný príjem domácnosti na úrovni 15 - 20 tis. Eur a hodnotu nehnuteľnosti 150 000 eur. Takže už len kúpou nehnuteľnosti sa slovenská domácnosť pri dnešných cenách dostáva na hranicu zadlženosti. Riešením by bolo zvýšenie priemerných platov a životnej úrovne všeobecne. Ale pri súčasných podmienkach sa jedna skôr a len o zvyšovanie kozmetické, kopírujúce infláciu a produktivita práce je naďalej nízka v porovnaní s krajinami EÚ. Pracujeme veľa, ale už nie tak efektívne. Chýbajú technológie, kvalifikovaní ľudia, moderné systém vzdelávania prepojený s praxou, investície do vedy a rozvoja čo by v konečnom dôsledku výrazne napomohlo zvýšiť produktivitu. Obrázok: HDP za odpracované hodiny je meradlom produktivity práce. Meria, ako efektívne sa zadávanie pracovnej sily kombinuje s inými výrobnými faktormi a používa sa vo výrobnom procese.Riešením by bola aj štátom riadená bytová politika, zmena bytovej legislatívy, sankcie za ich nedodržovanie, vyššie dane pre tých, ktorí nechcú prenajímať a držia prázdne nehnuteľnosti veľa krát za účelom špekulatívnym. Toto všetko by si však vyžadovalo systémové opatrenia v oblasti bytovej politiky štátu a tie tu jednoznačne chýbajú. Preto sa aj naďalej budeme zadlžovať a dúfať, že "bod zlomu" príde čo najneskôr a Slovensko už bude pripravené tomu čeliť. Ing. Martin Pončák riaditeľ a realitný maklér CENTURY 21 Advisors
Kozmetická značka LARENS prináša na trh širokú radu produktov v starostlivosti o telo. Vďaka týmto výrobkom môžu tisícky žien ďakovať za krajšiu a hydratovanejšiu pokožku tváre, tela, či zdravo vyzerajúce vlasy a nechty. Vyživujúci gél na tvár a telo Revi
prejsť na článokPočiatokMilý návštevník štedrovečerných služieb Božích. Premýšľal si už niekedy nad tým, že ako vznikol svet a všetko to, čo je v Ňom? Nad tým, že KTO za tým všetkým stojí? Ak áno, tak je to super, pretože si sa bezpochyby určite dopracoval k biblickému P
prejsť na článokZ času na čas je fajn obzrieť sa čo sa podarilo. Potľapkať sa po ramene, pobúchať po čele za prístup, dosiahnuté výsledky, alebo premárnené šance. Pofňukať si, dobre sa zasmiať sám na sebe, sám pred sebou. Naozaj len na chvíľu. To čo sa stalo zmeníme, ted
Svoje Vám o tom rád porozpráva najstarší aktívny futbalista nášho klubu, ktorého sme dnes spoločne uviedli do Siene slávy hurbanovského futbalu. Ale pekne poporiadku. Náš oslávenec sa narodil 23. septembra 1941, teda presne pred 80-timi rokmi. Stalo sa ta
prejsť na článokChystáme pre Vás sekciu blogov so zaujímavými článkami o zdraví, starostlivosti o telo, správnom stravovaní a mnohé ďalšie ...