PočiatokMilý návštevník štedrovečerných služieb Božích. Premýšľal si už niekedy nad tým, že ako vznikol svet a všetko to, čo je v Ňom? Nad tým, že KTO za tým všetkým stojí? Ak áno, tak je to super, pretože si sa bezpochyby určite dopracoval k biblickému Pánu Bohu. To Tvoje skúmanie Ťa popravde k nikomu inému doviesť ani nemohlo. Naopak, ak si sa nikdy nad tým nezamýšľal, tak to tiež nevadí, pretože Ti dám zopár pohnútok na zamyslenie, ktoré Ti na biblického Pána Boha, ktorý skutočne za tým všetkým stojí poukážu. A preto budem ďalej pokračovať dosť netradične ."Jedného dňa a to bolo skutočne už veľmi dávno si NIČ povedalo. A..., smutno mi je tu samému. Je načase, aby som si tu vytvorilo niečo pre svoje potešenie. Predsa tu nebudem tvoriť niečo, len tak pre nič za nič! Veď, kto tvorí niečo bez počiatočného úmyslu. Alebo, kto tvorí niečo pre potešenie niekoho, ktorého niet. Avšak neviem kde a ako začať, keďže nemám rozum, lebo som NIČ a teda ani nič neviem. Ale nejak tuším, že v tom chýbajúcom rozume to asi nebude, pretože v sebe cítim veľkú cieľavedomosť, hrdosť a veľký potenciál na to, že to dám. A preto začnem pekne okázalo. Nech sa o tom učí v školách a píše v knihách! Začnem veľkým treskom. Nech ho všetci počujú. Ehm, neviem síce kto, keď tu nik iný okrem mňa nie je a tí čo tu budú neskôr ho už zas počuť nebudú. Ale to nevadí. ...bum-bác! Tak... A práve boli stvorené zárodky všetkého. C-C-C veľká škoda, že tu teraz neboli tí, ktorí o tomto počiatku budú raz písať svoje teórie. Toto fakt nechápem, ako hodnoverne opíšu, ehm. No nič, ja NIČ tomu síce tiež nerozumiem, že čo sa práve týmto treskom udialo, neuvedomujem si toho budúce následky, iba čo som pri tom tresku skoro prišlo o ruky, ale to nevadí, pretože ja NIČ idem pokračovať ďalej a to tvorením planéty. Veď niekde to všetko logicky predsa musí byť umiestnené. Ale hm, prečo by to všetko malo byť niekde umiestnené, veď to môže poletovať len tak v priestore. Napríklad taký dub sa so svojimi koreňmi môže v pohode vznášať nad zemou a vôbec nemusí byť zasadený do nejakej pôdy, aby ho vyživovala. Ale, ehm, čo to...fíha, to čo je? Cítim, ako sa rozvíjam. Nerozumiem tomu, že z kade sa to vo mne berie a čo to vlastne hovorím za slová, ale cítim, že ten dub, ktorý ešte neviem ani len ako vyzerá by mal byť zasadený do pôdy a tá pôda by ho mala vyživovať. Mala by obsahovať rôzne zložky, ako hlina, piesok, kamene, odumreté telá živočíchov a rastlín... á už viem, tie odumreté a rozložené telá nazvem humus. Tak, to je správne..., pomenovanie tranzistor mi na to akosi nesedí. Lepšie mi znie humus. A tak isto nejak podvedome tuším, že betón nie je to pravé orechové pre jeho korene. Tak, a tu niekde položím aj počiatok používania tohto úslovia... to pravé orechové. Miliardy rokov staré úslovie a oni si budú myslieť, že má len pár storočí. No, a čo takto stvoriť človeka? A navyše s očami. A každé to jeho oko, ...ešte sa však rozhodnem či ich bude sedem, jedno prípadne dve nastavím tak, že keď do neho bude vchádzať veľa svetla, tak sa tá jeho zrenica stiahne a keď naopak, bude málo svetla doň vchádzať, tak sa zas rozšíri. To mi príde také logické a preto to nemôžem urobiť naopak. Musím si dať na tom záležať, lebo niečo mi vnútorne hovorí, že tento princíp odo mňa raz určite ten prešibaný človek odkopíruje a vloží ho do svojich fotoaparátov a mobilov. A on si ešte k tomu aj patent na to zaregistruje a bude na tom zarábať. Maškara jedna ziskuchtivá, nerozumná. A to oko urobím v podobe ihlana. Á, nie-nie, bude to guľa. Guľovitý tvar je ten správny a navyše biely, pretože zelená farba mi akosi k oku nesedí. A potom stvorím napríklad vajce z ktorého sa vyliahne sliepka. Á..., stop-stop-stop, to tak nemôžem urobiť! To v ďalekej budúcnosti môže spôsobiť rozkol medzi inteligentnými bytosťami, keď medzi sebou budú viesť spor o tom, že či bolo skôr vajce alebo sliepka? A preto radšej najprv vytvorím sliepku a to v dokonalom a dospelom tvare. Tááák, ...no paráda, aká je krásna. A ako krásne kvoká... A do všetkého živého stvorenia vložím nutkavú túžbu sa rozmnožovať a klásť zárodky. Jaj, ešte sa vrátim ku sliepke. Ešte nemôžem pri nej zabudnúť ani na to, že keď bude sliepka jesť čokoládu, ehm zrno, tak nemôže ustavične priberať lebo narastie do obrovitých rozmerov. A preto ju musím ja, NIČ, ktoré sa však neustále rozvíjam nastaviť tak, aby sa všetka nespotrebovaná potrava, ktorú zhltne z jej tela vylúčila, pretože potom by tá sliepka a aj ostatné stvorenie len neustále zväčšovalo svoj objem a na planéte by sa tak časom začali všetci tlačiť. A bolo by to samozrejme ťažké aj pre samotnú planétu a tá by zas mohla začať pod váhou stvorenia padať niekde nadol vo vesmíre. A vlastne, nie. Ona by sa začala zmršťovať..., logika, nepadala by. Som ja NIČ ale múdre a s čím všetkým počítam. Som proste jednotka. Jedna sliepka na jednom póle a druhá na druhom by váhovo predsa tlačili proti sebe, ...ale keďže by boli dve, tak stále by ju predsa len ťažili nadol. A, túto neznámu nechám radšej na riešenie pre budúcich fyzikov a matematikov. A potom ešte utvorím rastlinu Ľuľkovca zlomocného, pretože ja NIČ tuším, že s týmito ľuďmi to pôjde dole vodou. Ľuľkovcové bobule im dám ako príučku za ich neposlušnosť, keď náhodou pôjdu lesom a dostanú hlad. Teda aspoň tým prvým, lebo tí druhí sa časom empiricky naučia, že ich jesť nemajú, pretože pomrú, ako ich známi. Empiricky, ďalšie krásne a tajomne znejúce slovko som ja NIČ vymyslelo. V budúcnosti určite mnohí siahnu po slovníku cudzích slov, aby zistili jeho význam. No a tým druhým ľuďom, zas vymyslím niečo iné. Však ako by to bolo bez pokušenia a nebezpečia v ich životoch? A ešte to k dokonalosti dotiahnem tak, že nech Ľuľkovec ohrozuje ľudí a zvieratá len v okolí Európy a Američanom, Madagaskarčanom i Austrálčanom zas vytvorím inú nebezpečnú rastlinu. Ale čo to ja NIČ hovorím za cudzie názvy? Nechápem tomu, ale aj tak podvedome tuším, že sú správne. Ej, ale som ja NIČ vskutku veľmi premúdre. Som dokonalý príklad samo-rozvíjania sa a samo-vzdelávania sa. Mnohí tento môj spôsob určite budú v budúcnosti nasledovať. A potom ešte utvorím..."No, koniec, stačilo. Už nevládzem vymýšľať a písať ďalšie takéto nezmysly, hoc by som v tom mohol vskutku pokračovať ešte veľmi dlho. Iste mi dáš čitateľu za pravdu, že by to bola z mojej strany jedna veľká nerozumnosť. A tak sa Ťa pýtam. Však neveríš tomu, že na počiatku bolo akési NIČ, alebo niečo iné neinteligentné, ktoré všetko toto tu okolo Teba so svojimi zákonitosťami vytvorilo? Ešte aj tých mimozemšťanov, ak na nich veríš musel niekto stvoriť. Po hlbokej úvahe a hľadaní vždy prídeš na jedno a to isté. Na počiatku bol biblický Pán Boh. A všetko má v ňom svoje bytie, ako sa píše Jeho slove - Biblii. Ale čo je podstatné je to, že ak existuje Pán Boh, čo teda zjavne a bezpochyby existuje, tak existujú aj SLOVÁ, KTORÉ NÁM ĽUĎOM, JEHO INTELIGENTNÉMU A PREMÝŠĽAJÚCEMU TO STVORENIU HOVORÍ. A to je to hlavné. Nie stvorenie. To má na Neho len poukázať. Veď čo z toho, že vedomostne veríš v Boha, keď Ho osobne nepoznáš a ani nevieš čo hovorí a čo po Tebe chce. No čo, poznáš tie slová, ktoré Ti hovorí? Že nie? Nevadí. Príď aj nabudúce medzi nás a postupne sa ich dozvieš. Každý potrebuje na počiatku istý čas vedenie, lebo sám to určite nedá. Tak, ako som ho potreboval ja alebo, ako ho potrebujú povedzme malí prváčikovia v škole. Veď nik z nás nie je inteligentné samo-rozvíjajúce sa NIČ, ktoré všetko samo zvládne. Na počiatočné vykročenie proste potrebuješ ľudí a nie literu, nech už akokoľvek múdro napísanú, to mi ver. AMEN