■ U P Ú T A V K A ■ O B S A H ■ B I B L I O G R A F I A ■ E D I T O R I Á L | Stanislava Chrobáková Repar | Ú C T A K Ž I V O T U Svoj úvodník začínam písať v čase, keď je príroda štedrá na farby. Obklopujú nás všade a potešia oko svojimi harmóniami a odtieňmi, svojím roznecovaním mäkkých požiarov. O chvíľu toto bohatstvo aj s jeho slnečnými prešmyčkami zmizne a vystrieda ho jednostrannosť: oholená krajina v náručí mrazíkov a vetrov, tichej odovzdanosti ústiacej do spánku. A potom znova výbuch jari, bujný rast a klíčenie, kvety, plody, každý iný, svoj a obdivuhodný Rozmýšľam, aké je to jednoduché: máme tu priamo pred očami zápas polymorfie a uniformity, farebných spektier a ich vynulovania, energetického vzopätia a útlmu. Príroda svojimi prostriedkami nešetrí, naopak, obdarúva – ak len neodpočíva. Nejako podobne ju vnímam aj v jej prerastaní do spoločenských systémov – až po úroveň kultúry: dala nám, ľuďom, bohatstvo a rôznorodosť, inakosť a nenapodobiteľnosť – či už prijatú alebo neprijatú. Je len otázkou spoločenskej dohody, ktoré odlišnosti vnímame ako prirodzené a ktoré nie; pre ktoré sa nám hlas nezachveje, dokonca poskočí od radosti, a pre ktoré niektorí z nás barbarsky odisťujú zbrane. Nechce sa mi hovoriť o tom, o čom hovorím, jazykom politiky ani publicistiky, umiestňovať tému do drobného písma, alebo naopak – highlightov. Žitý jazyk existencie je v istom zmysle najpresnejší, a práve tak mrazivý jazyk smrti ak je existencia otrasená, zlomená, zmarená v polokvete. Alebo permanentne podmínovávaná zlými rozhodnutiami síce mocných, ale nekompetentných ľudí. Kde sa tu vzali? Kto im dovolil manipulovať našimi životmi podľa ich hrubej nevedomosti? Tie dva ľudské vesmíry, o ktoré sme od 12. októbra 2022 na Slovensku chudobnejší, boli aj mojou farebnou škálou, zasahovali aj do môjho osobného vesmíru; očividne dve rozihrané mladé bytosti, ktoré už svojím založením denno-denne vystupovali z tradičnej rodovej arény a ktoré sa nebáli upozorňovať na celú škálu našich prírodných / spoločenských / kultúrnych sfarbení, identít, ale aj prešľapov a predsudkov. Nikoho tým neobmedzovali, nikomu do života nezasahovali – a predsa sa stali obeťami nenávisti a nenávistnej propagandy tých, ktorí si nikdy nekladú (aj) sebaspochybňujúce otázky. A zatiaľ čo ich slobodné duše museli odplachtiť do neznáma, čierne duše samozvaných „strážcov poriadku“ (ktorí iným ľuďom nanucujú svoje vlastné životné voľby) omylom zasadajú v parlamente a varia ďalší smrtonosný koktail. Z toho najhlbšieho ľudského dna čarujú naše celospoločenské a mentálne zaostávanie na ďalšie desiatky rokov! Vízia moderného Slovenska 21. storočia s veľkorysým a spravodlivým prístupom ku všetkým jeho občanom rovnako sa nám tak vzďaľuje za kulisami, ktoré prezrádzajú už len mentálnu úbohosť a duševnú biedu ako rub planého sebauspokojenia. A tak mám zase ten naliehavý pocit, už po koľký raz v živote, že nám hrozí osud civilizačných vyvrheľov, ktorí sa dusia vo svojej malosti, sebaklame a kultúrnom marazme. A píšem o tom preto, lebo sa s tým neviem a nechcem zmieriť. Prečo nie sme vo svojich voľbách náročnejší? Koho alebo čoho sa bojíme? Ak zlyhávajú učitelia alebo lekári, musia odísť. Ak zlyhávajú poslanci a predstavitelia občanov v politike, musia predsa odísť takisto. Vráťme sa ku koncepcii kultúrnych osobností, ktorým netreba vysvetľovať, čo je liberálna demokracia, koncepcia ľudských práv, dodržiavanie medzinárodných záväzkov, zodpovednosť pred voličom a úcta k človeku a jeho životu. ■ ■ ■ O osobnostiach, ktoré tu s nami žijú alebo žili – či už teraz, iba celkom nedávno, alebo pred celými desaťročiami, ba storočiami – je aj 4. tohtoročné číslo časopisu Fraktál. Otvárame ho esejou našej spolupracovníčky Laury Kladekovej, v ktorej hovorí, okrem iného, aj o „ženách, ktoré vyšli vojne naproti“ – a v podtitule uvádza mená: Hipparchia, Martha Gellhorn, Susan Sontag (ale je ich viac). Dotýka sa citlivých polôh nášho dnešného jestvovania, prechádza od školy či filozofie kynickej až k dnešnému zlyhávaniu systému, hovorí o parrhésii – odvahe hovoriť pravdu a voliť si slobodne podľa seba, bez ohľadu na väčšinu. V tóne, ktorý je nezmieriteľný s ľudskou slabosťou, tobôž zoči-voči ohrozeniu demokracie a jej vymožeností, pokračuje rubrika V ZÁBERE I, ktorú tvorí blok príspevkov sústredených na rumunskú poetku Anu Blandianu, o. i. tiež esejistku, verejnú intelektuálku a kultúrnu osobnosť rešpektovanú doma aj za hranicami. Pripravil ho pre nás Milan Resutík, ktorý sa s Blandianou pre Fraktál aj pozhováral; spolu sa venovali fenoménu individuálnej i historickej pamäti pri príležitosti jej okrúhleho jubilea. O lámaní charakterov (nielen dejín) u nás je zasa krátka poviedka Marty Hlušíkovej, v ktorej sa autorka – pravdaže, v literárnom pláne – vracia k previerkam u nás po roku 1968 Na túto tému vzťahu veľkých a malých dejín, nielenže nevyčerpateľnú, ale stále aj nedostatočne uchopenú, v istom zmysle nadväzuje i rubrika V ZÁBERE II, venovaná výtvarníkovi Kolomanovi Sokolovi (a jeho manželke Lýdii Kratinovej Sokolovej) pri príležitosti 120. výročia majstrovho narodenia, ktoré uplynie práve v decembri 2022. Podarilo sa nám tiež dostať ku korešpondencii medzi Klementom Šimončičom (zberateľom a Sokolovým priateľom) a K. Sokolom, ktorú vám však z priestorových dôvodov predstavíme až v nasledujúcom čísle. Články, ktoré blok tvoria, hovoria aj o vzťahu K. Sokola k Slovensku a o osobných stretnutiach s ním na americkej pôde, a to z prvej ruky. Ďakujeme za fotografie, reprodukcie a koláže, ktoré tento blok nielen spestrujú, ale aj dolaďujú vizuálne a emočne. Dodajme ešte, že s Lýdiou Kratinovou Sokolovou do čísla vnášame aj tému obetavosti i sebaobetovania k nej sa tiež dostávame v príspevku Žena ako archív. Vraciame sa v ňom k výtvarníkovi Alexandrovi Eckerdtovi pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia, ale slovo dávame aj tej, ktorá sa v Košiciach obdivuhodne stará o jeho pozostalosť, pani Emílii Nedzelovej. Áno, názov príspevku veľa napovie Téma osobností sa, samozrejme, odzrkadľuje aj v rubrike TÉMA, v ktorej pre vás Dušan Teplan vyspovedal dvoch slovenských odborníkov na dielo a život takých osobností, ako je ruský básnik Velimir Chlebnikov (tento rok v lete uplynulo 100. výročie od jeho úmrtia), a ako sú predstavitelia DAV-u z obdobia prvej polovice 20. rokov 20. storočia (teda zhruba spred sto rokov). Pohľad na ich tvorbu a jej kontexty nám prinášajú básnici a literárni vedci Ján Zambor, o. i. aj prekladateľ Chlebnikovových textov, a Michal Habaj, ktorý reflektuje davistov aj ako tvorcov modernistických próz, resp. predstaviteľov tzv. ľavej moderny. Táto „línia slovenskej prózy“ dnes ostáva „do veľkej miery zabudnutá a nereflektovaná“ (píše) a rok 1989 k tomuto rešetovisku (to už je môj výraz) takisto pridal svoje – dozvedáme sa. Obidvaja respondenti nezabudli pripojiť aj ukážky z prezentovanej tvorby, i keď len v malom. Osobnostné energie prúdia aj esejou či článkom Vladimíra Baleka o piesňových textoch Milana Lasicu. Bývalý člen Divadla GunaGU neostáva iba v rovine rozoberania či komentovania Lasicových textov ale sa z nich aj učí rovno pred našimi očami. Čo na to poviete? Dokázali by sme si ich spliesť? Naša „ostravská a pražská klika“ v časopise (a mám na mysli našich stálych spolupracovníkov, ktorých si ozaj vážime) sa tentoraz vzácne zjednotila, bez akéhokoľvek dohovoru vopred, a vo svojich rubrikách otvorila priestor pre cestovateľov, dobrodruhov, jemných nostalgikov i tvrdých chlapov. Veľkolepé (koloniálne) dejiny novoveku sa tu, vo vzťahu k Európe, jej investíciám, ziskom a stratám, objavujú vo svojej odvrátenej podobe: to, čo západnú Európu obohatilo a pozdvihlo, ju aj ochudobnilo a biľagovalo z pohľadu jej budúcich ideí seba samej i hodnotových kotiev. (Ale stále je to aj o knižnom trhu v Čechách – presvedčte sa.) Na český blok ešte nadväzuje (moravská) poézia môjho kolegu Jiřího Macháčka z Protimluvu a literárny zápisník Borisa Mihalkoviča so štyrmi zvučnými menami a množstvom postrehov o ich dielach. Samozrejme, v KRITIKE si všímame aj knihy a výkony zo slovenského knižného trhu, v KYVADLE sme napr. dali priestor recenzovaniu najnovšej knihy Ivany Dobrakovovej, a v POÉZII, PRÓZE a PREKLADE sa objavujú (okrem jej mena a mena B. Mihalkoviča) aj ďalšie zvučné mená: J. Sutherland-Smith, J. Palaščák, D. Inštitorisová – alebo T. Hughes so svojimi básňami pre S. Plathovú v preklade a s krátkym perexom Petra Triznu. Mohla by som ešte spomínať zaujímavé glosy a postrehy (M. Makara, Hatala, pričom aj ten druhý už má svoju vlastnú rubriku NECÚFNÚT, v tomto čísle mimoriadne bohatú), ale prehupnem sa už len k dvom témam. K rubrike MOJICH 10, v ktorej sa na slovenskú poéziu pozrel voľným okom český literárny vedec a kritik Michal Jareš a do svojich TOP 10 zaradil už aj 1 (slovom: jednu) poetku s básňou Vytie; hádajte ktorú. Druhá poznámka patrí záveru čísla; uzatvárame ho až dvomi príspevkami v rubrike Z DENNÍKA. O svoje ťažké chvíle náhlej a neodvolateľnej osirenosti sa s nami s citom a „presne“ podelila Elena Hidvéghyová Yung – ďakujeme. No a v neposlednom rade sa v denníkoch vraciame k príbehu ukrajinských detí a ich okrievaniu v rukách šťastnej psycho-, art- aj fyzioterapeutky, poetky Zuzany Cascino. Týmto sálajúcim altruizmom sa zároveň zapájame aj do nadchádzajúceho predvianočného obdobia, v ktorom číslo vychádza – s nádejou, že ak nie pod stromčekom, tak pod „zvonom sveta“, na „Ukrajine“, sa mier konečne zazelená a vyrazí nám všetky zátky. Želáme vám pekné predsviatočné a sviatočné dni a budúci rok sa stretneme opäť, aj keď v iných podmienkach za trocha iných okolností ale o tom potom. Stačí, keď nám, priatelia, budete aj naďalej dôverovať. ■ ■ ■ Expanzia zreťazených vecí Je tak málo príležitostí seba samých uzrieť v iných Vinní sme už vtedy keď mlčíme keď pijeme suché figové víno zo štrbavého skla keď stavíme hlavu na vábenie hodvábom hodvábnou niťou organizovanej lásky keď sa priškrcujeme na kosť ( zb. Na hranici jazyka; Solitudo 2001 )The post Vyšlo 4. číslo 5. ročníka časopisu Fraktál first appeared on F R A K T Á L.
■ P O Z V Á N K A | ■ 24. 1. 2023 | 17:00 | Galéria Kolomana Sokola, Námestie osloboditeľov 28, Liptovský Mikuláš | Galéria Kolomana Sokola uvádza časopis FRAKTÁL Časopis FRAKTÁL uvádza Kolomana Sokola Pri príležitosti 120. výročia narodenia maliara a gr
prejsť na článokNové číslo časopisu ASB bolo venované kancelárskym budovám. Medzi inými bol uverejnený článok od Broni Tarnócy (ne)formálne kancelárske priestory, ktorý popisuje interiér pre firmu ise.sro z dielne nášho ateliéru LINEAR. Nové číslo časopisu ASB skúma
Oznamujeme všetkym našim čitateľom a autorom, že ukončujeme vydávanie našeho časopisu. Chceli by sme všetkým poďakovať za prejavenú dôveru a prajeme veľa štastia pri ďalšom odbornom raste.
prejsť na článok■ U P Ú T A V K A ■ O B S A H ■ E D I T O R I Á L | Stanislava Chrobáková Repar | A N A Č O ? (h§dn§t§vé ôkienkô bez pärägräfov) V poslednom čase si pripadám ako ctený kolega Samuel Marec, prekladateľ a redaktor, veľká posila v denníku SME (a myslím to v
prejsť na článokBude pre nás potešením privítať Vás v našom stánku č.417 v hale B-stred počas 39. ročníka veľtrhu CONECO, 28. ročníka veľtrhu RACIOENERGIA a 5.ročníka VODA v areáli Incheba Expo Bratislava. Veľtrh prebieha počas štyroch dní (streda sobota) 11.04. 14.04.