Jarka Cipovova je mama na materskej, certifikovaná koučka a absolventka montessori vzdelávacieho seminára. Celý život ju fascinovala psychológia.V samovzdelávaní v tejto oblasti pokračovala popri práci v korporáciách a po narodení dcéry sa ešte hlbšie ponorila do chápania toho, čo sa s ňou deje a ako to súvisí s rozvojom človeka ako takého.Absolvovala rôzne vzdelávacie kurzy a vďaka dopĺňaniu vedomostí sa dostala až k odovzdávaniu skúseností na sociálnych sieťach. Jej profil sa volá Eli pre deti.My sme ju poriadne vyspovedali a prinášame vám skvelý rozhovor, ktorý odporúčame prečítať každému rodičovi.Začneme vaším sloganom z Instagramu: Meníme zaužívané vzorce a dávame rodičom priestor cítiť sa v rodičovstve komfortne. Čo to v praxi znamená?Všetci sme ovplyvnení zážitkami z detstva a práve tieto zažité udalosti nám vytvárajú v živote vzorce správania, ktoré nasledujeme. Napríklad: dieťa neposlúcha, dám mu po zadku. Capnutie po zadku je zaužívaný vzorec správania, ktorý máme naučený. Nie vždy sa s týmto našim konaním cítime komfortne. Často ani netušíme prečo. Snažíme sa preto priniesť ľuďom inú perspektívu a názory, ktoré pomôžu pochopiť, že sa to dá aj inak. Všetci sme ovplyvnení zážitkami z detstva a práve tieto zažité udalosti nám vytvárajú v živote vzorce správania, ktoré nasledujeme.Prečo názov Eli pre deti?Tento názov sa s nami ťahá historicky. Počas materskej mi skrsol nápad kúpiť e-shop. Bol dostupný jeden s týmto názvom a od toho momentu sme to nezmenili. E-shop sme zrušili, ale názov nám zostal.Kedy a kde skrsla myšlienka podeliť sa s vašimi skúsenosťami s ostatnými rodičmi?Myšlienka prišla ešte pred začiatkom e-shopu. Chceli sme napísať niečo o pôrode, ktorý sme absolvovali v Českej Republike spolu s dulou. Potom prišla platforma e-shopu aj s účtom na FB a IG a hneď sme začali písať o prvých momentoch s dieťaťom, radosťami a strasťami. Až sme sa dostali k téme emocionálneho rozvoju a zdieľaniu tipov, trikov a skúseností. Táto téma sa naozaj chytila a začala nás baviť. Odvtedy sa náš IG pomerne slušne rozbehol. Ľudia začínajú svoje emócie viac riešiť a chápať. Je to asi prirodzené. Naša stránka nie je iba o tých tipoch a trikoch. Aj keď na to reagujú ľudia najviac. Snažíme sa šíriť myšlienku vzájomného spojenia rodič - dieťa. V tomto vzťahu je totiž základ všetkého.Hovoríte v množnom čísle, prečo?Práca na profile a stránke je naozaj časovo náročná a jeden človek by ju pri ostatných povinnostiach len ťažko zvládal. V tejto téme sme sa naozaj doma našli, veľa sa o nej rozprávame, rozoberáme rôzne pohľady na správanie našej dcéry a tak je celkom prirodzené, že aj profil spravujeme obaja. Teda ja a môj priateľ.Na vašom webe ponúkate aj platené konzultácie. Ako ste sa k nim dostali?Bola to v zásade prirodzená evolúcia. Keďže sme začali zdieľať naše názory a návody, začali nám písať ľudia a prosiť nás o radu ako riešiť svoje situácie s deťmi, resp. sa pýtať na náš názor či to robia dobre. Veľa situácií je oveľa komplexnejších ako sa na prvý pohľad zdá. Napríklad to, že dieťa nás neposlúcha nevyriešime jednou univerzálnou radou. Naviac písanie si s niekým zaberá pomerne veľa času a je neefektívne. Keďže som certifikovaná koučka, rozhodli sme sa preto priviesť k životu aj túto formu interakcie, kde viem oveľa lepšie pochopiť danú situáciu a konkrétne poradiť, čo robiť.Ako taká konzultácia prebieha?V prvom rade sa snažím nastaviť príjemnú atmosféru, keďže už samotný fakt, že sa niekto chce podeliť o svoje problémy s niekým cudzím je pomerne náročné. Najprv si zadefinujeme problém, ktorému rodičia čelia. Porozprávame sa o tom, ako doma fungujú, aké reakcie majú pri deťoch a kedy sa táto situácia začala objavovať. Vždy sa snažím pochopiť nastavenie aké doma rodina má a či majú obaja rodičia rovnaký prístup k výchove alebo nie. Následne si rozoberieme čo a prečo deti robia v reakcii na naše správanie voči nim. V istom momente nastáva pochopenie, po ktorom zadefinujeme konkrétne kroky, ktoré sa dajú zmeniť v podmienkach danej rodiny.S akými problémami najčastejšie prichádzajú za vami rodičia?Agresia zo strany detí, neposlúchanie rodičov, ako zvládnuť svoj hnev, hnev dieťaťa, súrodenecké vzťahy. Tieto témy dominujú úplne najviac.S čím sa dnešné deti musia najviac popasovať?Najčastejšie je to veľké množstvo podnetov, ktorému čelia, obrovské očakávania spoločnosti, kamarátov a rodičov, posudzovanie z každej strany a v neposlednom rade nedostatok času rodičov. Všetko je to dané tým, kde sa naša spoločnosť posunula, nárokmi, ktoré sú na ľudí vyvíjané v práci. Tak vzniká šialená špirála, z ktorej akoby nebolo úniku. Nuž a ten čas na spoločné chvíle nám uniká úplne najviac. Postupne naše vzťahy chladnú a strácame vzájomne spojenie.Ako sa s tým správne popasovať?Ľahšie sa to povie ako spraví, ale skúsim to. Vždy je to hlavne o nás rodičoch. Ak niečo chceme zmeniť, musíme to spraviť my a nečakať, že to niekto, nedajbože deti, spravia za nás. Treba spomaliť. Nie nevyhnutne v práci, tam sú isté očakávania. Vždy sa však dá nájsť spôsob ako spomaliť doma, venovať viac času spoločným aktivitám, nájsť si spoločné hobby a vytvoriť spoločné rituály.Napríklad večera spolu, bez telefónov, kde sa spoločne porozprávame o tom čo sme cez deň zažili, čo nás bavilo a čo nie. A potom to najdôležitejšie nesúdiť, čo kto povie. Znie to pomerne jednoducho, ale naozaj to súdenie iných, je úplne najväčší kameň úrazu. Ak sa naučíme len počúvať a zaujímať jeden o druhého a byť vďační, rodinu to posunie oveľa ďalej, ako viac peňazí zo zamestnania. Ak sú deti prijaté bez predsudkov doma a majú bezpečné miesto, kam sa môžu vrátiť, výrazne im to zjednoduší ostatné náročné situácie v živote.S čím sa naopak musia najviac vysporiadavať rodičia?Toto je hádam ešte komplikovanejšie ako otázka o deťoch. Rodičia od prvého momentu kedy prídu domov čelia obrovskému tlaku názorov a odporúčaní z každej strany. Ich vlastná autenticita sa stráca pod názormi iných ľudí a oni sa zmietajú niekde medzi tým, čo by vlastne chceli oni a tým, čo im hovorí niekto iný. Napríklad, ja nechcem biť svoje deti, ale celá rodina mi hovorí, že ak to nebudem robiť, nebudem mať rešpekt a že inak sa deti nedajú vychovať, lebo nám budú skákať po hlave.Ďalšou komplikáciou je strach, že spravia niečo zle, čo poznamená ich deti (lebo teraz je slovo trauma všade okolo nás). A tak bránia deťom prejavovať "negatívne" emócie, aby neboli smutné, nevedia si ustriehnuť hranice, ktoré deťom nastavia a v konečnom dôsledku všetko podriadia deťom, len aby nezvýšili hlas a nevyvolali u detí smútok.Do toho vojdú očakávania od samého seba, snaha mať doma stále poriadok, navarené a opraté a už zrazu nič nestíhame. Sme tak v špirále zhonu a náš sen o dokonalej domácnosti, kde sú deti šťastné sa rozpadá ako domček z kariet. Priznať si v tomto bode svoje zlyhanie je extrémne náročné a pritom to nikdy nemalo šancu fungovať.Ak niečo chceme zmeniť, musíme to spraviť my a nečakať, že to niekto, nedajbože deti, spravia za nás.Prečo používate slovo "negatívne" v úvodzovkách?My ľudia radi škatuľkujeme a delíme veci na dobré a zlé. Pri tom v prípade emócií a ani detí toto rozdelenie nedáva zmysel. Všetky emócie sú prirodzené, veď my ľudia sme emotívne tvory. To, že so smiechom sa vieme vysporiadať ľahšie ako s hnevom neznamená, že to jedna emócia je lepšia ako tá druhá. Len s tou druhou nevieme nič spraviť, je nám to automaticky nepríjemné, tak je to zlé.Rovnako je to aj s deťmi. Ak začnú vstupovať do obdobia vzdoru, začnú byť automaticky "zlé." lebo nevieme ako ich usmerniť. Nie preto, že by robili niečo špeciálne, len my nie sme pripravení na zvládnutie tejto výzvy.Čo sa s tým dá spraviť?Paradoxne začať venovať viac času samému sebe. Začať sa sústrediť na to, čo nás robí šťastnými. Hľadať si vlastný spôsob ako fungovať v domácnosti, s deťmi, s partnerom. Nebáť sa, že niektoré veci nebudú dokonalé, lebo naozaj byť nemusia.Sústrediť sa len na to, čo je teraz realistické zvládnuť a keď niečo nestíhame, tak sa vlastne nič nedeje. Je to hlavne o našom nastavení v hlave.Aj týmto smerom postupne rozvíjame konzultácie. Osobnostný coaching je práve jeden z nástrojov, ako si postupne upratať na vlastnom dvore a postaviť samého seba na prvé miesto. Neznamená to, že budeme vidieť len seba, práve naopak. Rodičia majú tendenciu dávať seba a svoje potreby na posledné miesto a potom im zrazu dochádzajú baterky a dostávajú sa začarovaného kolobehu.Ak porovnáte výchovu nás dospelých (keď sme boli deťmi) a výchovu detí dnes, čo sa zmenilo?Dostupnosť informácií, ktoré máme. Kedysi sa jedna kniha s informáciami dedila a požičiavala v komunite. Dnes je tých dostupných informácií extrémne veľa a často sa v nich dá len pomerne náročne vysomáriť. Najnáročnejšie je vybrať si to, čo vyhovuje nám a nebrať všetko doslova.Zmenil sa aj prístup, ktorý prešiel veľkým obratom. Prešli sme od doby výchovy bitkou a strachom ako zdrojom rešpektu, cez výchovu, kde si deti doslova mohli robiť čo chceli až po dnešok, kedy sa to začína viac utriasať a ľudia hľadajú ten zdravý stred. Vracajú sa k podstate samých seba. Je to taká pomerne turbulentná téma, ktorá neustále vyvoláva diskusie. V čom, ako rodičia, robíme najčastejšie chyby pri výchove?Máme príliš veľké očakávania od seba aj od detí a bojíme sa nasledovať vlastné inštinkty. Namiesto toho, aby sme dieťa objali, keď plače, ho odoženieme a necháme ho vyplakať, lebo to nám často hovoria. Nevnímame, že dieťa sa vyvíja postupne a relatívne pomaly. Náš mozog je plne zrelý pomerne neskoro (podľa najnovších výskumov až okolo 25 roku života) a toto postupné dozrievanie zásadne formuje správanie dieťaťa. Často totiž očakávame, že 2-3 ročné dieťa bude fungovať rovnako ako my. Že ak raz niečo zvládlo, zvládne to už vždy. A tu si vytvárame priestor na sklamanie a frustráciu, lebo to tak nie je.Ďalšou výzvou je schopnosť držať slovo. Radi sľubujeme, ale tieto sľuby neplníme. Napríklad, ak pôjdeme teraz domov, dám ti cukrík. Dieťa namotáme na sladkosť a potom ho necháme zabudnúť. Myslíme si, že si to aj tak nebude pamätať. Nakoniec vlastne zistíme, že má naše dieťa kopec tajomstiev, len preto lebo nám neverí. A má na to dôvod.A na záver, snažíme sa byť často perfektní. Nerobiť chyby, robiť všetko dokonale a správne a keď sa nám to nepodarí, tak si dlho vyčítame. Pritom najjednoduchšie je, zamyslieť sa nad tým čo sa stalo, povedať si ako to nabudúce spravíme inak a posunúť sa ďalej.A na záver: ak by ste mali dať len jednu radu rodičovi ohľadom výchovy jeho detí, aká by to bola?Úprimne sa zaujímajte o svoje deti a ich svet. Venujte im čas, počúvajte čo vám hovoria a nesúďte to. Ak sa to naučíme, náš vzťah s nimi sa zásadne zmení. Veríme, že sa naučíme, ako správne reagovať na ich potreby a nebudeme na nich klásť zodpovednosť za niečo, čo sme vlastne mali spraviť my sami.The post „Úprimne sa zaujímajte o svoje deti a ich svet.“ Rozhovor s Eli pre deti first appeared on Babalac.sk.
Ako rodičia chceme celkom prirodzene pre svoje deti len to najlepšie. Na tom sa zhodneme asi všetci.Komplikácie nastanú, ak sa chceme dopátrať, čo to „najlepšie“ vlastne znamená a ako to dosiahnuť. Vo väčšine prípadov, aspoň čo sa týka financií, skončíme
prejsť na článokPre niektorých prvé kroky na ľade, pre niektorých nové kamarátstva, ale pre všetkých radosť, zábava a úsmev na tvári. Tešíme sa skvelej účasti detí z Vranova a okolia. Nahliadnite do galérie fotiek, ako to vyzeralo na skvelej akcii Deti na hokej.
prejsť na článokDarujte nám 2% z Vaších daní Sme tu pre Vás a Vaše deti už 7 rokov. Ak neviete, kam so svojimi 2% z daní, prispejte nám, ENJOY creativity! Podporte nás v snahe o rozvoj kreatívneho vzdelávania a investujte svoje 2% do budúcnosti našich detí! Vykonajte d
prejsť na článokVek detí, v ktorom sa stávajú aktívnou súčasťou online priestoru, sa rok čo rok znižuje. Vďaka internetu prežívame emócie omnoho intenzívnejšie ako v realite. To platí aj pre deti, ktorých vek pri vstupe do online priestoru sa rok čo rok znižuje. Paradoxn
Odborníci v dnešnej dobe otvorene hovoria o epidémii šikany. Nielenže sa posúva nižšie vek, kedy sa u detí stretávame so šikanovaním, ale narástli aj možnosti, ako si deti môžu ubližovať.