Nedávno bola v ZN publikovaná séria článkov od viacerých autorov, ktorá sa zaoberá problematikou zoznamu / katalógu výkonov. prebehla konferencia organizovaná MZ SR o problematike štandardných diagnostických postupoch Cieľom stanoviska je v tejto súvislosti uviesť aktivity a výsledky, ktorými Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu ( SSLM ), Slovenská zdravotnícka univerzita ( SZU ) a Labmed ( výročné konferencie SSLM s medzinárodnou účasťou ) prispeli k riešeniu tejto problematiky. Metóda V stanovisku sa budeme zaoberať v časti „Výsledky“ cenotvorbou výkonov SVLZ ( paralela ku zoznamu / katalógu výkonov ) racionálnou indikáciou laboratórnych vyšetrení ( paralela so štandardnými diagnostickými postupmi ) v časti „Diskusia“ harmonizáciou laboratórnej diagnostiky v SR s legislatívnym EU rámcom. Výsledky Cenotvorba výkonov SVLZ nemecký katalóg zaviedol v 1. apríla 1993 1 minister Soboňa ( preklad z nemčiny do slovenčiny a ponechanie pôvodných nemeckých bodových sadzbieb bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu ) pracovná skupina SVLZ realizovala v období 1994 pilotnú štúdiu: G. Kováč, V. Parrák, P. Sečník: Náklady na činnosť SVLZ: štúdia 89 oddelení z 24 nemocníc, Bratislava, november 1994, 1-120 štúdia bola v rokoch 1995 zopakovaná na 109 oddeleniach SVLZ v 29 nemocniciach. Výsledky boli publikované v časopise Diagnóza, 1996, 4, 97-124 na základe vyššie uvedených štúdií bol v septembri 1997 zavedený do praxe v spolupráci s riaditeľom sekcie zdravotnej starostlivosti MZ SR MUDr. Jánom Gajdošom katalóg bodových normatívov výkonov SVLZ, ktorý sa používa doteraz pridanou hodnotou štúdií bola adaptácia nemeckého bodovníka na slovenské pomery: ponechané nemecké definície výkonov ako aj ich bodové sadzby ( zachovanie proporcií ), avšak hodnota bodu definovaná na základe vyššie uvedených štúdií na 27 halierov odvtedy žiadna štúdia podobného rozsahu a odkazmi v literatúre publikovaná nebola zato neodborných zásahov bolo realizovaných nespočetne: začalo to neodôvodnenou redefiníciou maximálnej hodnoty bodu na 21 halierov vtedajším ministrom financií Kozlíkom, pokračovalo deformovaním cien jednotlivých výkonov záujmovými a lobistickými skupinami: výsledkom sú napríklad príkladom dvojnásobné ceny našich CT vyšetrení oproti nemeckým: takýchto príkladov je viac Racionálna indikácia laboratórnych vyšetrení G. Kováč, D. Michalečková, R. Menkyna, R. Dzúrik: Racionálna indikácia klinicko biochemických vyšetrení, Čas. lék. čes., 122, 1983, 1357 – 1359 Nemocničná pilotná štúdia 1983 v trvaní 3 roky sa zamerala nadbytočná indikácia laboratórnych vyšetrení. Výstup predstavoval 9 % pokles indikácií. G. Kováč, I. Pecháň: Základy racionálnej klinickobiochemickej diagnostiky, Partner Group, Bratislava, 1998 Monografia „Klinická biochémie vo vnútornom lekárstve“ predstavuje konsenzuálny materiál definujúci kategórie dôležitosti laboratórnych vyšetrení u jednotlivých chorôb - menovite čo sa musí čo by sa malo čo by sa mohlo vyšetriť. Publikácia bola v období 1998-2007 3x prepracovaná a inovovaná. Problémom bolo, že cyklus inovácie trval 3 roky a po jeho ukončení sa ukzovala nutnosť ďalšej inovácie T. Trnovec, R. Dzúrik, V. Belan, D. Holomáňová, E. Jahnová, G. Kováč, A. Petrovičová: Štandardné diagnostické postupy, Osveta, 1998 Predstavuje pokus o definovanie štandardných diagnostických postupov v hematológii, biochémii, mikrobiológii, imunológii a rádiológii. Publikáciu charakterizuje veľký rozsah ( 900 strán ), veľa autorov ( 80 ) a značná heterogenita šruktúry G. Kováč, A. Porubenová, Š. Hrušovský, Ľ. Gurtler: Racionálna indikácia laboratórnych parametrov, Herba, Bratislava, 2015 Ide p monografia 4 autorov, 18 spoluautorov, 185 strán, 331 parametrov a 8 klinických oblastí definujúci konsenzus medzi klinikou, klinickým laboratóriom a poisťovňou. Retrospektívna pilotná štúdia realizovaná na jej základe ukázala u 10 najčastejšie indikovaných laboratórnych vyšetrení vyšetrení na vzorke 43 680 vyšetrení až 40 % ( 17 315 ) neoprávnene indikovaných vyšetrení. Diskusia Okrem vyššie uvedeného SSLM vyvinula úsilie aj na Harmonizácia laboratórnej diagnostiky v SR s EU: menovite v roku 1994 - 1997 na Slovenskej zdravotníckej univerzite sa začala štúdia financovania laboratórnej diagnostiky vo vyspelých krajinách západnej Európy a USA a nadväzujúce pilotné štúdie zisťovania nákladov na laboratórnu diagnostiku implementované v troch iteratívnych cykloch rok 1998 možno považovať za začiatok organizovania výročných konferencií LABMED s medzinárodnou účasťou zameraných na inováciu laboratórnej diagnostiky a odstraňovanie gapu medzi SR a vyspelými krajinaimi EU v roku 1999 sa realizovala prvá akreditácia klinického laboratória na Slovensku ( Klinika biochémie NsP akademika L. Dérera Bratislava ) podľa ISO 17 025 v rokoch 2000-2002 prišlo ku založeniu Slovenskej spoločnosti pre laboratórnu medicínu a nového špecializačného odboru s polyvalentným charakterom: laboratórna medicína ( v súlade s monografiou „McClatchey ´s:Clinical Laboratory Medicine“ a harmonizovnú s UEMS Blue Book a EC4 syllabus v roku 2004 vznikol na LF SZU Ústav pre chémiu, klinickú biochémiu a laboratórnu medicínu ( na základe predchádzajúcej katedry klinickej biochémie ) ako pracoviska s celonárodnou pôsobnosťou a zodpovednosťou pre postgraduálnu výučbu v laboratórnej medicíne a klinickej biochémii v roku 2005 Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu v splupráci s Unverzitnou nemocnicou v Bratislave zakladá prvé integrované a konsolidované pracoviskolaboratórnej diagnostiky na území bývalého ČSFR „Kliniku laboratórnej medicíny“ V roku 2008 Slovenská soločnosť pre laboratórnu medicínu v spolupráci so SZU, VŠZP a Alphamedical realizujú sériu pilotných štúdií zameraných na 2010 indikátory kvality 2012 personálne benchmarky 2013 systémy kvality 2014 monitoring kvality Všetky vyššie uvedené aktivity boli prezentované na domácich a zahraničných vedeckých konferenciách a publikované v domácich a zahraničných časopisoch. Záver Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu v spolupráci so Slovenskou zdravotníckou univerzitou ( prof. MUDr. Jánom Štenclom CSc ) Európskou úniou medicínskych špecialistov ( Dr. Med. Habil. Utzom Mertenom a Dr. Augustom Machadom ) EC4 ( Dr. GIlbertom Wieringom a Dr. Huibom Stormom ) VŠZP ( hlavne MUDr. Beátou Havelkovou ) Synlab ( Alexandrom Hoffmannom ) Alphamedical Ltd, ( Ing. Petrom Lednickým a ing. Katarínou Rumanovou ) MZ SR ( hlavne MUDr. Evou Vivodovu ) zmenila charakter laboratórnej diagnostiky na Slovensku Použitím zavedením nástrojov ako nákladový systém financovania laboratórnej diagnostiky integrácia a konsolidácia monovalentných laboratórií akreditácia podľa ISO 15 189 zriadenia špecializácie laboratórna medicína ( polyvalentného klinického a laboratórneho odboru v súlade s EU normami ) Prispela k dosiahnutiu výsledkov ako 30 akreditovaných klinických laboratórií , viac ako 10 polyvalentných oddelení laboratórnej medicíny viac ako 50 polyvalentných špecialistov v laboratórnej medicíne so štátnou akreditovanou záverečnou skúškou. Výsledkom je tiež postgraduálne špecializačné štúdium laboratórnej medicíny v SR, ktoré je dávané EFLM ( Európskou federáciou laboratórnej medicíny ) ako vzor ( SR ako jedna z dvoch krajín EU už spĺňa podmienky definované direktívou Európskej komisie ) Postgraduálne štúdium laboratórnej medicíny je určené pre lekárov chemikov a biológov Trvá 5 rokov. Nadväzuje na pregraduálne štúdium všeobecného lekárstva v trvaní 6 rokov chémie alebo biológie v trvaní 5 rokov Profesionálny titul „lekár – špecialista v laboratórnej medicíne“. „laboratórny diagnostik – špecialista v laboratórnej medicíne“ V súlade „Vyhláškou MZ SR 513/2011“ o používaní titulov a skratiek spojených s oprávnenosťou vykonávať zdravotnícke povolanie Doporučenia Nadväzovať dosiahnuté výsledky vymenované v tomto príspevku pertraktované v sérii článkov publikovaných nedávno v ZN ( autori Kusý, Kollár, Zajac, Beňačka ) Udržiavať rovnováhu Medzi medicínou ( kvalita a odbornosť ) a biznisom ( ekonomika a komercia ) Poznámka Radi by sme uviedli na správnu mieru tvrdenia niektorých autorov článkov v ZN k problematike zoznamu / katalógu zdravotníckych výkonov, ku ktorým nepriamo týmto príspevkom zaujímam stanovisko: nový zoznam zdravotných výkonov podľa § 3 zákona č. 576/2004 z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý obsahoval všetky zdravotné výkony t.j. výkony ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti sa začal tvoriť po schválení koncepcie tvorby zoznamu zdravotných výkonov, ktorá bola schválená vládou SR v apríli 2008. predsedom katalogizačnej komisie pre tvorbu zoznamu zdravotných výkonov bola MUDr. Eva Vivodová ( v tom čase nebola zamestnancom MZ SR), ktorá mala na starosti Zoznam zdravotných výkonov ) na zozname zdravotných výkonov spolupracovala s odborníkmi v jednotlivých špecializačných odboroch, ktorých navrhla Slovenská lekárska spoločnosť. na zozname zdravotných výkonov spoločne pracovali až do septembra 2010, kedy MUDr. Vivodová prešla pracovať na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou hotový zoznam zdravotných výkonov, ktorý bol spoločne vypracovaný bol odovzdaný, prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, avšak nebol predložený na schválenie vládou lebo v júni 2010 prebehli na Slovensku parlamentné voľby nová vláda si dala za úlohu zaviesť na Slovensku DRG. Zoznam zdravotných výkonov, ktorí bol vypracovaný obsahoval aj výkony ústavnej zdravotnej a preto bol pravdepodobne ministerstvom odložený Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal tvoriť zoznam výkonov ústavnej zdravotnej starostlivosti pre klasifikačný systém DRG podľa nemeckého vzoru. MUDr. Vivodová, pracovala na zozname cca 2,5 roka, na MZ SR nepracovala až do r. 2015, zoznam a preto nemohla byť 15 rokov zodpovedná za jeho vypracovanie
k materiálu HO pre hematológiu a transfuziológiu primára MUDr. Alexandra Wilda k problematike ZZV Hlavný odborník pre hematológiu a transfuziológiu 1 súhlasí so zdieľaním týchto výkonov laboratórna medicína / hematológia a transfuziológia KO + morfol
prejsť na článokVypracovali: prof. MUDr. RNDr. Gustáv Kováč CSc MBA ( hlav. odb. MZ SR pre laboratórnu medicínu ) Dipl. Ing. Michal Farkaš ( hlavný odborník MZ SR pre laboratórne činnosti ) doc. Ing. Pavel Blažíček CSc ( prezident SSLM ) MUDr. Anna Porubenová MPH ( ved
prejsť na článokVypracovali prof. MUDr. RNDr. Gustáv Kováč CSc MBA, hlavný odborník pre laboratórnu medicínu, Dipl. Ing. Michal Farkaš, hlavný odborník pre laboratórne činnosti, prof. MUDr. Stanislav Oravec CSc, hlavný odborník pre klinickú biochémiu doc. Ing.
prejsť na článokÚvod Koncom minulého týždňa som dostal z MZ SR žiadosť o stanovisko k podpisovaniu, tlačeniu, poskytovaniu listinných výsledkov a vedeniu dokumentácie v diagnostickom laboratóriu s termínom zaslania do 10. 10. 2017. Metóda Stanovisko zaujmem k bodo
prejsť na článokk doterajšiemu postupu riešenia problematiky zdieľania výkonov medzi laboratórnou medicínou a klinickou mikrobiológiou. Vážená pani riaditeľka 1. Odbor laboratórna medicína uvedený v prílohe 5 bode 5.1.3 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2005/3
prejsť na článok