Pre tých z vás, ktorí sa s RPG ešte nestretli, odporúčam malé priblíženie TU. Pen and Paper RPG hrám od strednej školy, ako hráč aj ako PJ (DM, Storyteller atď. Budem používať PJ od Pán jeskyně, čo je asi v našich končinách najbežnejšie). Možno to nie je tak dlho, ale je to väčšina môjho života, takže si nárokujem označenie starý dobrodruh. Za ten čas človek zažije veľa komických, tragických, aj úplne neuveriteľných situácií. Niektoré z nich sa vám pokúsim priblížiť. Niekoľko poznámok: ak to nie je vyložene dôležité pre pochopenie kontextu, nepíšem, v ktorom systéme sme hrali z každého príbehu sa pokúsim vyvodiť nejaké ponaučenie, pre vás, milí hráči, aj pre začínajúcich PJov nepravidelne budem písať ďalšie príhody Prvé PJovanie, prvá katastrofa Ani nie rok po tom, čo som začal hrať, mi moji priatelia navrhli, že by som mohol byť PJ aj ja, nech sa striedame viacerí. Súhlasil som, chcel som si to vyskúšať. Poctivo som sa pripravil, mal som vymyslené mesto, v ktorom sa príbeh mal odohrávať. Mesto rozdelené súperením medzi dvomi kultmi, ktoré hrozilo prerásť do občianskej vojny. Bol tam plot twist obe kulty boli falošné, založené zvonku vyspelejšou rasou s úmyslom pozdvihnúť toto sľubné mesto a nenápadne im priniesť technologický a sociálny pokrok. Z toho vyplýva, že ani jeden kult nemal k dispozícii skutočnú mágiu a ani iní mágovia v meste neboli. Postavy mali postupne odhaliť túto dávnu históriu, na ktorú zabudli samotní obyvatelia a sprostredkovať mier. Všetko išlo podľa plánu, moji priatelia brali do úvahy moju neskúsenosť ako PJa a konali s ohľadom na môj prepracovaný príbeh Samozrejme, že nie! Moji priatelia sa chvíľku snažili odhaliť, o čo tam ide, ale akonáhle prišli na to, že sú jediní, kto ovláda akúkoľvek formu mágie, pustili sa do rabovania čohokoľvek, čo sa im v meste zapáčilo. Samozrejme, dnes by som takúto situáciu zvládol to, že miestne ozbrojené sily nemajú mágiu, neznamená, že nemajú stovky šípov, ťažkú jazdu, alebo špičkových vrahov. Lenže toto bola prvá hra, ktorú som riadil a divoká rabovačka nebola práve alternatíva, s ktorou som počítal. Navyše, ako sa to pri divokých rabovačkách stáva, niečo niekde začalo horieť, a čoskoro mesto zachvátil požiar. Budovy, spolu s mojím príbehom a prípravou, sa obracali rovno pred mojimi očami na popol a prach. Puff Nakoniec som ich naviedol na odhalenie príbehu, aby aspoň to nebolo úplne zbytočné, ale to bol tak jediný úspech. Problémy mesta zostali nevyriešené. K príbehu ani postavám sme sa nikdy nevrátili. Dlhodobá trauma mi zostala. Poučenie: Ak vám hráči budú môcť pokaziť príbeh, spravia to. Neverte priateľom. Sú horší ako nepriatelia. Orque-Terre_du_Milieu Keď sa hráči utrhnú z reťaze Po tom, čo hráči neuveriteľným spôsobom spackali situáciu v zasneženom pohraničí zahrňujúcu barbarské kmene, paladinskú pevnosť a goblinov, cestovali (čítaj utekali, čo im nohy stačili) smerom na juh, ďaleko od problémov, ktoré spôsobili. O tých možno niekedy nabudúce. Cestou v lese stretli skupinku troch mágov. Keďže ani jedna zo skupín nemala nepriateľské úmysly, rozhodli sa cestovať spolu. Dozvedeli sa, že trojica mágov sa vracia z nejakej prieskumnej expedície, viac však nechceli povedať a hráči, aj keď boli zvedaví, na nich netlačili. Po pár nociach však došlo k zvláštnej udalosti. Uprostred noci postavy zobudili desivé hlasy hlasité rytmické hlasy, ktoré v unisone neznámym jazykom opakovali niečo, čo znelo ako zariekavanie alebo zaklínadlo. Ukázalo sa, že zdrojom týchto hlasov bol artefakt zvláštna guľa, ktorá žiarila vnútorným svetlom ktorý mali mágovia so sebou. Jednému z nich sa vypätím všetkých síl podarilo svojou mágiou hlasy utíšiť. Guľa stíchla, svetlo zhaslo. Mág znova odložil guľu do batožiny a odmietol o tom čokoľvek viac povedať. O dve noci sa to však zopakovalo, a potom ešte raz. Odpovede stále neprichádzali, hoci mágovia ubezpečili postavy, že majú všetko pod kontrolou. Takže sa postavy rozhodli, že jediným rozumným riešením tejto situácie bude artefakt ukradnúť. Neznámy artefakt s neznámou mocou, ktorý zjavne vyžaduje opakované magické zásahy (ktoré tiež nepoznáme)? Nevieme, čo to je, ale chceme to! Čo zlé sa môže stať? Ďalšie ráno si teda postavy veľmi pekne vyžiadali od mágov artefakt, a keď tí (predvídateľne) odmietli, zaútočili na nich. Veľký epický boj, jedna z mágov (volala sa Kreona) povolala hneď niekoľkých elementálov, bla bla bla, nebudem vás nudiť detailmi (aj tak si ich poriadne nepamätám). Výsledok bitky bol ten, že postavám sa podarilo premôcť mágov, dvaja z nich ležali na zemi mŕtvi a posledná, Kreona, sa teleportovala preč. Víťazstvo! Čo nasleduje? Staré dobré okrádanie mŕtvol, samozrejme! Postavy sa vrhli na ešte teplé telá a ich batožinu a začali v nich hľadať čokoľvek cenné. Master-fri_-_The_Fall_of_Gil-galad S výnimkou dvoch postáv. Prvá z nich, kňaz bojovník a prisluhovač boha krvi (nie, nejde o žiadneho boha liečiteľstva), sa rozbehla k batožine mágov, uchmatla záhadnú guľu a rozbehla sa s ňou preč. Druhá postava, nie práve najbystrejšia bojovníčka, ktorá zhodou okolností uctievala toho istého krvavého boha, sa okamžite rozbehla za ním. Ako reagovali ostatné postavy na fakt, že dvaja krvilační maniaci sa zmocnili neznámeho artefaktu záhadnej moci? Wau, pozrite, tento mal pri sebe sto zlatých a nejaké zvitky! Áno, ostatní proste odignorovali fakt, že artefakt, kvôli ktorému sa to celé vlastne začalo, padol do rúk dvom najmenej vhodným bytostiam v širokom okolí. Ďalej veselo oberali mŕtvoly o peniaze, magické zvitky a iné, v podstate bezcenné predmety. Teraz musím prejaviť uznanie obom hráčom týchto dvoch postáv, ktorí to zahrali veľmi dobre. K obom som sa obracal na striedačku s otázkami a obaja konali presne podľa povahy ich postáv. (Obaja vedeli rozlíšiť medzi tým, čo vedia oni, a čo vie ich postava, takže som sa neobával, že by to na nich malo vplyv.) PJ: Utekáš s magickou guľou v rukách. Ostatní prehľadávajú mŕtvoly, ale po chvíli si si všimol, že ťa prenasleduje tá bojovníčka, čo tiež uctieva tvojho boha. Čo spravíš? Hráč 1: Utekám ďalej! PJ (k druhej hráčke): Prenasleduješ ho, ale uteká bez spomalenia. Čo robíš? Hráčka 2: Naháňam ho ďalej! PJ (k prvému hráčovi): Je rýchlejšia ako ty, dobieha ťa. Ako reaguješ? Hráč 1: Ok, tesne predtým, ako ma dobehne, sa otočím k nej. PJ (k druhej hráčke): Už si ho mala skoro na dosah, keď zrazu zastal a obrátil sa k tebe. Čo spravíš? Hráčka 2: Neviem! Obaja hráči to zahrali výborne. Podarilo sa im spolu aj s artefaktom ujsť. Ostatní zatiaľ získali pár stoviek zlatých a nejaké zvitky. Gimli_son_of_Gloin_by_Perrie_Nicholas_Smith Toto bolo také zlyhanie, že som sa rozhodol nechať hráčov obzvlášť to pocítiť. Zakomponoval som teda túto udalosť do udalostí vo svete. Dve postavy, ktoré ušli s neznámym artefaktom, sa stali vodcami hordy krvilačných nájazdníkov, ktorá vďaka neznámej mágii stále naberala na počte členov a sile. Ostatní svojim sebeckým rozhodnutím (Wau, sto zlatých!) uvrhli celý región do vojny a utrpenia. A úplne najlepšie na tom celom bolo to, že si získali ďalšieho mocného nepriateľa, o ktorom ani netušili. Posledná z mágov, Kreona, sa, ako som spomínal, teleportovala preč. Čo postavy nevedeli, (pretože boli príliš zaujaté okrádaním mŕtvol), bolo to, že po vyvolaní všetkých tých elementálov mala dosť many na teleportovanie sa asi iba desať metrov za najbližšie stromy, odkiaľ proste utekala. Takže sa hráčom podarilo destabilizovať celý región vytvorením hordy pod vedením dvoch fanatických služobníkov boha krvi a zároveň si vytvoriť novú nemesis, ktorá sa im určite bude chcieť pomstiť. Načo si vôbec chystať príbeh, keď to hráči dokážu spraviť za vás? Poučenie: Buďte pripravení na všetko. Fakt na všetko! Ak hráči spravia niečo nečakané, nechajte ich užiť si dôsledky. Pokojne aj za cenu úplnej zmeny príbehu. Živý svet je veľmi cenná vec. Autor: Jozef Frajkor P.S.: Ak vy sami máte zaujímavé zážitky z RPG hier, pokojne nám o nich napíšte do komentárov P.P.S.: Všetky obrázky sú použité pod licenciou creative commons zo stránky https://commons.wikimedia.org. Autor každého diela je uvedený v popise obrázku. The post Spomienky starého dobrodruha I appeared first on čajovňa abarat.
Na severe Slovenska, nad mestom Stará Ľubovňa sa na vápencovom týči dominanta Ľubovnianskej kotliny Ľubovniansky hrad. Tento zachovaný hrad počas svojej dlhej histórie privítal kráľov, či bol väzením pre známeho dobrodruha a cestovateľa Mórica Beňovského
prejsť na článok- Už po tretíkrát si tento mesiac žiadate priepustku kvôli ochoreniu starého otca! , vyčíta kapitán vojakovi. - Áno, pán kapitán. Už aj ja sám uvažujem, či dedo nesimuluje.
prejsť na článokŠéf sa pýta svojho podriadeného: - Veríte v posmrtný život? - Nie, prečo sa pýtate? - Včera, keď ste odišli na pohreb vášho starého otca, prišiel vás sem hľadať.
prejsť na článokTurista prechádza dedinou a vidí ako na terase pred domom hrá dedinčan šachy so svojim psom. - No toto, snáď mi nechcete povedať, že váš pes vie hrať šach! - Čerta starého vie, dnes už prehral štvrtú partiu.
prejsť na článok