Deň opíc - 14. december Domov Medzinárodný deň hôr sa oslavuje každoročne 11. decembra.Oficiálne zahájil svoju cestu v roku 2003, keď ho vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (OSN). Tento deň nie je len príležitosťou na oslavu úchvatnej krásy hôr, ale aj na zamyslenie sa nad ich zraniteľnosťou. Hory sú krehké ekosystémy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnych procesoch, vrátane dodávok pitnej vody či biologickej rozmanitosti a súčasne sú veľmi podstatnou súčasťou pravidelne prebiehajúcich klimatických procesov. Cieľom Medzinárodného dňa hôr je zvýšiť povedomie o význame hôr pre kvalitu ľudského života a prírodnú rovnováhu na Zemi. Dôležitý deň venovaný ucteniu si tak jedinečných ekosystémov, ktoré hory predstavujú má korene už v roku 1992, kedy bol prijatý dokument s názvom „Manažment krehkých ekosystémov: Trvalo udržateľný rozvoj hôr (z anglického originálu Managing Fragile Ecosystems: Sustainable Mountain Development). Tento dokument zdôrazňuje dôležitosť ochrany a trvalo udržateľného rozvoja hôr, ktoré sú domovom množstva ľudí a venuje sa otázkam, ako sú napríklad ochrana pred eróziou a snehovými lavínami, zdroje potravy a vody, ako aj rekreačné a kultúrne hodnoty. Témy Medzinárodného dňa hôr sa každoročne menia. Poverená viesť slávenie tohto dňa je Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (z anglického Food and Agriculture Organization of the United Nations, v skratke FAO), čo je špecializovaná agentúra OSN. Každý rok výber témy poukazuje na rôzne aspekty problematiky, ktorej hory čelia. Minulý rok (2022) bola téma #8220;Women Move Mountains alebo Ženy hory prenášajú. Táto téma zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú ženy zohrávajú pri ochrane životného prostredia v horských oblastiach a v ich sociálnom a ekonomickom rozvoji. V horských oblastiach sa ženy stali kľúčovými správcami a ochrancami ekosystémov. Často zastávajú úlohu manažérov horských zdrojov, strážcov biodiverzity, zachovávajú tradičné vedomosti a sú odborníčkami na tradičnú medicínu. Vo väčšine prípadov sa ženy stávajú strážcami miestnej kultúry a zvyklostí, ktoré sú často založené na úzkej symbióze s prírodou. Ich vedomosti a múdrosť majú kľúčový význam pri udržiavaní rovnováhy v horských ekosystémoch. S narastajúcou premenlivosťou klímy a nedostatočnými investíciami do horského poľnohospodárstva a rozvoja vidieka sa ženy často stali hnacou silou za hľadaním udržateľných riešení. Tieto hrdinky z hôr prevzali mnoho úloh, ktoré kedysi vykonávali muži, ktorí sa za živobytím museli presťahovať do údolí, a tým sa stali neoddeliteľnou súčasťou boja o udržateľnosť horských oblastí. Napriek ich neoceniteľnému prínosu zostávajú ženy z horských oblastí často neviditeľné vo verejnom živote a zápasia s obmedzeným prístupom k vzdelaniu a rozhodovacím procesom. Ich hlas je však nevyhnutný na to, aby sme pochopili, ako chrániť tieto krehké ekosystémy a zachovať ich pre budúce generácie. Téma tohtoročného Medzinárodného dňa hôr, Restoring Mountain Ecosystems alebo Obnova horských ekosystémov, sa zameriava na naliehavú potrebu obnovy krehkých ekosystémov v horských oblastiach po celom svete.Hory, ktoré tvoria klenoty našej planéty, sú vystavené rastúcim hrozbám ako je klimatická zmena, odlesňovanie, erózia pôdy či strata biodiverzity. Táto téma nás vyzýva, aby sme prijali konkrétne opatrenia na zachovanie a obnovu týchto vzácnych prírodných prostredí. Obnova horských ekosystémov nie je len lokálny problém. Má globálne dôsledky. Hory zásobujú vodou množstvo ľudí na celom svete, ovplyvňujú podnebie a sú domovom mnohých ohrozených druhov. Ich stabilita je kľúčová pre udržanie rovnováhy v ekosystémoch nielen v horských oblastiach, ale aj v nižších nadmorských výškach. Bez ich obnovy čelíme strate biologickej rozmanitosti, vody a kultúrnych hodnôt. Slávny prírodovedec, environmentálny filozof, botanik a zoológ, no najmä raný zástanca ochrany divočiny v Spojených štátoch, zvaný taktiež „Ján z hôr“ a „otec národných parkov“ John Muir povedal: “Tisíce unavených, nervovo labilných, precivilizovaných ľudí začína zisťovať, že ísť do hôr znamená ísť domov, že divočina je nevyhnutnosť a že horské parky a rezervácie sú užitočné nielen ako zdroje dreva a zavlažovacie rieky, ale aj ako pramene života.” To, čo tento environmentálny filozof a horolezec vedel už začiatkom 20. storočia, platí dodnes. Tento citát nám pripomína, že hory nie sú len krásne a fascinujúce, ale ich majestát nás inšpiruje, zahmlieva nás a dáva nám pocit pokory pred prírodou. Pobyt v horách ľudské srdce naštartuje a myseľ upokojuje. Je našou morálnou povinnosťou chrániť tieto krajiny a ich ekosystémy pre súčasné a budúce generácie. Ľudstvo hory jednoducho potrebuje. Slovensko je krajina s množstvom krásnych hôr, no náš Malkia Park sa nachádza v nádhernej nížine. Chováme však aj šelmy, ktoré sa bežne vyskytujú v horách. Rys ostrovid je slovenskou najväčšou mačkovitou šelmou. V Malkia Parku máme dvoch zástupcov tohto druhu, ktorých voláme Brutus a Red. Tieto šelmy, ktoré sa už narodili v zajatí a celý život prežili v ľudkskej opatere, už, žiaľ, nie je možné vypustiť do voľnej prírody. Ich výbehy sme sa im snažili čo najviac spestriť a pripodobniť prírodným podmienkam, preto je možno pre oko návštevníka náročnejšie tieto šelmy zazrieť. Stromy, kríky, rastliny aj drevené váľandy poskytujú týmto zvieratám množstvo možností na pokojný oddych v húštine. Vlky dravé eurázijské v Malkia Parku vytvárajú spoločnú svorku spolu s vlkmi dravými čiernymi/kanadskými. Priestranný výbeh im poskytuje možnosť prirodzeného behu i ukrývania sa v zeleni. Na fotke nižšie môžete vidieť, ž niekedy si však len ľahnú na chladnú zem a odpočívajú. Ako rysy, tak aj naše vlky, majú taktiež vo svojom výbehu jazierko. Vlky dravé eurázijské sú pôvodnými mäsožravcami slovenských hôr. Vlky dravé čierne/kanadské (ako už samotný názov napovedá) nie sú obyvateľmi slovenských lesov. Tieto vlky sa prirodzene vyskytujú v horách Severnej Ameriky. Puma americká Clyde, ktorý vo svojom výbehu žije samostatne, je tiež zástupcom zvierat, ktoré sa vyskytujú v horách. Tejto šelme sa hovorí taktiež aj kaguár, či dokonca “horský lev”. Pôsobisko výskytu pumy americkej je skutočne veľmi rozmanité. Svedčí o tom dokonca aj jej sfarbenie. Jedince žijúce v teplejších oblastiach bližšie k rovníku bývajú zväčša svetlejšie ako ich príbuzní žijúci na severe. Škála farby srsti pumy sa pohybuje preto medzi pomerne bledunko béžovou až po tmavú šedo-hnedú farbu. Náš Clyde sa rád schováva v úkrytoch, ktoré mu poskytuje zeleň jeho výbehu. Na jednom mieste dokáže nečujne a takmer nepohnuto vyčkávať a sledovať všetkých okoloidúcich návštevníkov a celé dianie pred jeho ubikáciou. Ako ale môžete vidieť aj na fotke nižšie, oplatí sa počkať, kým sa ukáže v celej svojej kráse. Aby sme nezostali len pri šelmách, zaujímavými obyvateľmi juhoamerických hôr sú lamy. Druh lama alpaka, akou je napríklad náš Dežo na fotke nižšie, poskytuje tamojších obyvateľov veľmi kvalitnú vlnu, z ktorej dokážu upliesť veľmi teplé a na dotyk jemné ošatenie. Lamy krotké, ktoré u nás taktiež môžete vidieť, sú značne väčšie ako alpaky. Už aj na prvý pohľad Bubu, Lamča, Bambi a Belo sú vzrastovo omnoho vyšší ako Dežo, ale nemajú takú kvalitnú srsť. Lamy krotké sú zvieratá, ktoré komunity žijúce v horách dodnes používajú na nosenie bremien do vysokých nadmorských výšok. Napríklad taký somár by síce dokázal uniesť omnoho väčší náklad ako lama, ale vzhľadom na riedkosť vzduchu v týchto oblastiach by túto cestu doslova “neudýchal”. Lamy sú pre obyvateľov horských oblastí Južnej Ameriky nenahraditeľné vďaka svojej všestrannej úžitkovosti. Spomenutú vlnu a nosenie nákladov dopĺňajú aj potraviny ako mäso či mlieko získané z týchto zvierat. Medzinárodný deň hôr nám pripomína, že hory sú späté nielen s divožijúcimi zvieratami, ale aj s tými hospodárskymi, domácimi, a najmä s ľuďmi. Nechajme sa inšpirovať ich krásou a hľadajme spôsoby, ako im môžeme pomôcť obnoviť ich krehké ekosystémy. Len týmto spôsobom môžeme zabezpečiť, že budú môcť slúžiť budúcim generáciám rovnako, ako slúžili nám. Spoločná akcia je kľúčom k úspešnej obnove horských ekosystémov. To znamená zavedenie trvalo udržateľných praktík v poľnohospodárstve, lesníctve a turizme, podpora výskumu na ochranu biodiverzity a podpora miestnych komunít, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou týchto ekosystémov. Každý z nás môže prispieť svojou časťou uvedomením si výzvy, vzdelávaním sa o problematike a podporou organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou horských oblastí.Medzinárodný deň hôr je príležitosťou na to, aby sme si pripomenuli dôležitosť hôr a ich význam pre kvalitu ľudského života a prírodnú rovnováhu na Zemi. Tento deň by sme mali využiť na vzdelávanie verejnosti o horách a na podporu aktivít na ich ochranu a trvalo udržateľný rozvoj. PrevPredošléNárodný deň lám 9. december ĎalšieDeň opíc 14. decemberĎalšie Príspevok Medzinárodný deň hôr 11. december je zobrazený ako prvý na Malkia Park.
Dnes máme 13. septembra, čo znamená, že máme medzinárodný deň čokolády a deň pozitívneho myslenia. Určite to nie je náhoda, možno skôr súvislosť medzi týmito vecami. Práve čokoláda je zdrojom endorfínov, ktoré v nás vyvolávajú pocity šťastia a pozitívne m
prejsť na článokA szilveszter varázsa: Termékeink között megtalálhatók az I. és II. kategóriájú pirotechnikai termékek, melyek egész évben megvásárolhatóak, illetve a III. kategória termékek, melyek csak december 28-tól december 31-ig vásárolhatóak 21 év feletti személye
DinamitShop tűzijáték: Termékeink között megtalálhatók az I. és II. kategóriájú pirotechnikai termékek, melyek egész évben megvásárolhatóak, illetve a III. kategória termékek, melyek csak december 28-tól december 31-ig vásárolhatóak 21 év feletti személye
Tűzijátékot a DinamitShoptól: Termékeink között megtalálhatók az I. és II. kategóriájú pirotechnikai termékek, melyek egész évben megvásárolhatóak, illetve a III. kategória termékek, melyek csak december 28-tól december 31-ig vásárolhatóak 21 év feletti s
Tűzijátékot szilveszterre a DinamitShoptól: Termékeink között megtalálhatók az I. és II. kategóriájú pirotechnikai termékek, melyek egész évben megvásárolhatóak, illetve a III. kategória termékek, melyek csak december 28-tól december 31-ig vásárolhatóak 2