Pamätám si deň na vysokej škole, keď som si povedala, že chcem byť manažérka veľkého hotela. Samozrejme namotivovaná vysokoškoláčka ako sa patrí. Trochu som sa na hodine Riadenie hotelových prevádzok zasnívala. Videla som sa ako sa prechádzam po hoteli, zdravým ľudí, rozprávam sa s nimi, moji zamestnanci sa na mňa usmievajú, lebo ma majú samozrejme radi. Som predsa skvelá šéfka. Počas dňa mám dvere otvorené, aby mohli ku mne manažéri chodiť so svojimi novými nápadmi a ja ich s nimi oduševnene preberám. To bolo snívanie. Počas školy som si niekoľkokrát vyskúšala, že realita býva trošku iná ako som si ju vysnívala. Že v hoteloch sa zamestnanci väčšinou stále ponáhľajú, lebo majú veľa roboty, že sa usmievajú len preto, lebo je to zdvorilé a šéf väčšinou na názory svojich zamestnancov nemá čas, lebo sa snaží, aby sa hotel ako tak objavoval v zelených číslach u pani ekonómky. Bolo ich len pár a preto som dúfala, že v ostatných hoteloch je to úplne inak. Tieto skúsenosti som zároveň brala ako skúšky môjho odhodlania a tak som sa nedala ničím odradiť. Keď na to spomínam teraz, už sa usmievam ale vtedy mi do smiechu veľmi nebolo. Sny o princovi na bielom koni, ktorý ma príde vyslobodiť boli stále častejšie a častejšie. Práca v zahraničí ma vždy lákala a tak ma to zavialo do Francúzska. Do dedinky, uprostred regiónu plného zámkov a kaštieľov. Pracovný pohovor vyzeral sľubne a ja som sa tešila na prácu recepčnej a asistentky vedenia hotela. Od malička mi hovoria, že som veľmi naivná. Po prvom dni vo francúzskom hoteli som zistila, že ďalšie štyri mesiace budem upratovať a roznášať jedlo a k riadeniu malého hotela si ani nepričuchnem. Keď na to spomínam teraz, už sa usmievam ale vtedy mi do smiechu veľmi nebolo. Sny o princovi na bielom koni, ktorý ma príde vyslobodiť boli stále častejšie a častejšie. Ten čas strávený v dedinke, do ktorej nechodili ani autobusy mi dal však veľa. Naučila som sa vážiť si prácu chyžných, čašníčok, údržbárov a všetkých, ktorí sa na chode hotela podieľajú ale veľakrát sú tichučkí ako myšky. V lietadle po ceste domov som si vravela, že v takej dusnej a nepriateľskej atmosfére už nikdy nebudem robiť. To boli slová do boja! Vtedy som si uvedomila, že niekedy človek asi nemá šťastie na pracovné prostredie tak si ho musí vytvoriť sám. Táto myšlienka sa mi usadila v hlave a začala som zrazu nad všetkým uvažovať úplne inak. Práci v hotelovej brandži som sa vzdať nechcela a tak moje ďalšie kroky smerovali zase do hotela. Teraz už ako veľká manažérka na obchodnom oddelení som sa chystala zbierať skúsenosti na svoju budúcu funkciu, kedy budem riadiť celý hotel. Nie prosím zatiaľ sa nesmejte. Ľudia musia mať svoje sny a ja som si tie svoje držala celkom dosť dlho v hlave. Veľmi rýchlo som vhupla do celého kolobehu a neustále sa meniaceho prostredia veľkého hotela. Že by bol jeden deň nudný? Možno niekedy cez víkend, keď sa zázrakom stalo, že bol hotel úplne prázdny. Inak nás každý deň čakala nejaká nová výzva. Pomaličky som si začala uvedomovať, že v takomto obrovskom kolose je naozaj veľmi málo času na úsmevy a priateľské rozhovory s hosťami. No a tie úsmevy smerom od zamestnancov k riaditeľovi? Teraz sa v duchu trošku smejem. Myslím si, že táto kapitola je na osobitný článok. Možno sa niekedy na to odhodlám, teraz mi však pri pomyslení na nášho riaditeľa trošku ovisli kútiky. Na začiatku som chcela byť zamestnanec roka, však prečo nie mladá, hlava plná nápadov. Nové nápady však nie sú vítané, veď chceme hlavne prežiť do zajtrajšieho dňa! Stačí raz za pol roka spraviť kreatívnu poradu, na ktorej sa očakáva, že tých nápadov bude také množstvo, že vedeniu nebude stačiť pripravený flipchart. Všetko sa poctivo spíše prerokuje zváži a pokračuje sa ďalej v zabehnutých koľajách. Kolónku o kreatívnej porade máme odškrtnutú. Tak sa pomaličky stane, že v priebehu jedného roka aj tá mladá hlava plná nápadov začne frčať v zabehnutých koľajách. Pomaličky stráca ilúzie, ktoré tam ešte pred pár rokmi boli tak pevne ukotvené, že sa nedali zmiasť ani negatívnymi skúsenosťami. Že sa veľmi rýchlo vzdala svojho odhodlania, že v nepriateľskej a dusnej atmosféru už nikdy nebude robiť. Že tých úsmevov a radosti z práce bolo v každom hoteli, kde som robila veľmi málo neznamená, že je to tak všade. Nachvíľku ma napadlo zamestnať sa v úplne inom odvetví. Tá myšlienka prišla našťastie len na krátko. Keď som večer zatvorila oči a predstavila som si prácu, v ktorej by som bola šťastná stále som sa len videla niekde ako s tým svojím úsmevom, ktorí som tak všade očakávala vítam ľudí a rozprávam sa s nimi. Vtedy som si uvedomila, že niekedy človek asi nemá šťastie na pracovné prostredie tak si ho musí vytvoriť sám. Táto myšlienka sa mi usadila v hlave a začala som zrazu nad všetkým uvažovať úplne inak. Do hlavičky sa zavŕtal chrobáčik a vymyslel niečo úplne iné. Čo z toho nakoniec bolo? To Vám porozprávam nabudúce. The post Kde bolo tam bolo, alebo ako sa to celé začalo appeared first on Chaty Urbanove Sestry | Ubytovanie.
Mesiace príprav s mládežou z projektu Nový vietor v regióne a deň nášho premiérového Jarmoku regionálnych predajcov ubehol tak rýchlo, že sme ani nestihli povedať [...] Viac ... The post Ako bolo na jarmoku? appeared first on Podnikavci.
Po vyše ročných prípravách sme začali s nakrúcaním filmu. Prvé dni v Nemecku máme úspešne za sebou, budeme pokračovať v lokáciách na Slovensku a na záver sa vrátime opäť do Nemecka. Leto môže začať... #nakrúcanie #začalo #prvá #klapka #Letní #rebeli #Kata
Napísal ZVIKA KLEIN Správa odhaľuje, že vprvej polovici roka 2023 počet online antisemitských incidentov vUK vyletel o37 %, pričom najviac znich sa vyskytlo na Twitteri. Podľa štvrtkovej správy britskej charitatívnej organizácie Community Security Trust (
S radosťou oznamujeme slovenskej Sybase komunite, že počnúc septembrom 2018 sa naša spoločnosť stala autorizovaným partnerom spoločnosti SAP, so špecializáciou na pôvodné portfólio produktov Sybase. Ako možno viete, mnohí naši zamestnanci pracovali pre lo
prejsť na článokNámestie SNP je plné ľudí. Príspevok Galéria: Na proteste je asi 18-tisíc ľudí, kričia Slovensko si nedáme či Dosť bolo Fica zobrazený najskôr interez.sk.
prejsť na článok