„Diskusia nám umožňuje myslieť mimo našej hlavy,“ hovorí absolvent Akadémie veľkých diel Bystrík

MIROSLAV KAFKA Bystrík Repka je absolventom vysokoškolskej Akadémie veľkých diel. Študuje psychológiu na Komenského univerzite a okrem toho je aj druhákom v Kolégiu Antona Neuwirtha. Rozprávali sme sa o tom ako ho práve Akadémia motivovala prihlásiť sa do Kolégia, či o význame diskusie a role učiteľa v jeho živote. Bystrík a umenie Bystríkova cesta poznávania umenia sa začala už na strednej škole. Vo štvrtom ročníku začal čítať Dostojevského Zločin a trest. Fascinovalo ho, koľko myšlienok, o ktorých nemal ani tušenia, je v tomto diele ukrytých. „Vtedy som pochopil, že tie veľké diela sú veľkými naozaj z nejakého dôvodu,“ vysvetľuje Bystrík. Významnú rolu na jeho ceste však zohrala aj jeho zapálená učiteľka literatúry v maturitnom ročníku, ktorá chcela, aby študenti nazreli do duše veľkých diel. „Najmä vďaka pani učiteľke Zuzke som začal vnímať, že literatúra to nie je o tom, vedieť čo najviac o nejakom diele. Že literatúra je skrátka krásna.“ A tak Bystrík odišiel na výšku, kde spoznal Akadémiu veľkých diel a zistil, že presne takýto zážitok z umenia ponúka. „Zrazu som sa prvýkrát ocitol v skupinke vysokoškolákov, ktorá je ochotná rozprávať sa o umení. Boli ochotní ísť do hĺbky, kládli otázky, odpovedali na ne, alebo boli ticho a počúvali,“ dodal študent. Akadémiovské diskusie a ich dôležitosť Semináre v Akadémií podľa Bystríka nie sú rezervovanými debatami o umení. „Spoznali sme nielen veľké diela, ale aj seba navzájom a seba samých,“ hovorí Bystrík. Počas seminárov Akadémie má totiž každý možnosť odhaliť niečo zo svojej duše, keď skupinke povie, čím sa ho dielo dotklo, či dokonca môže každý takto spoznať aj samého seba. Práve diskusia je podľa Bystríka podstatnou súčasťou Akadémie. „Umožňuje nám myslieť mimo našej hlavy. Dokážem viesť vnútorný dialóg, ale v diskusii treba myšlienku vysloviť. A keď je vyslovená, tak zrazu vyzerá inak. A možno zistím, že nedáva zmysel.“ A ako ďalej Bystrík podotýka, diskusia dokonca umožňuje dostať sa na chvíľu do hlavy toho druhého. Aj taká bola preňho Akadémia. „Otvorila mi dvere do iného myslenia. Som z katolíckej rodiny, chodil som na katolícku školu, na katolícky internát a Akadémia mi ukázala, že ľudia si dokážu myslieť tak odlišné veci, že ma to bude navždy prekvapovať.“ A čo konkrétne akadémiovské diskusie Bystríkovi dali? „Získal som istotu. Odvahu ozvať sa. Učil som sa nechať sa vypočuť. S tým, že som vedel, že budem nielen vypočutý, ale že sa ma dokonca budú snažiť pochopiť.“ Podľa neho mu však Akadémia nedala len možnosť k sebavyjadreniu, ale aj k sebareflexii. „Diskusie v Akadémii mi ukázali moje slabé schopnosti argumentovať. Keď sa ma niekto opýtal, prečo si to myslíš, tak aj keď som bol o niečom presvedčený, nevedel som to vyjadriť správnym spôsobom alebo som obhajovanie svojho názoru rýchlo vzdal.“ Budovanie integrity Bystríkove nahliadnutie do sveta iných však viedlo k zaujímavému paradoxu. Namiesto toho, aby sa tým jeho názory a identita zrútili v samotných základoch, Bystrík naopak hovorí, že sa tým viac budovala jeho vlastná individualita. „Zistil som, že ľudia majú iné názory a presvedčenia a to ma pohnalo skúmať aj tie vlastné,“ dodáva. Nespoznal teda len názory iných, ale dokonca aj tie svoje. „Dalo mi to odvahu skúmať. A nielen svet a to, čo je naokolo, ale aj to, čo je vnútri. Ešte viac som začal vnímať, kým som, čo sú moje túžby a čo je pre mňa dôležité.“ Preto keď jasne spoznal, čo si myslí, mohol tento názor aj sebavedomejšie vyjadriť. Rozvoj vlastnej integrity videl aj v tom, že dostal do svojho týždňa priestor zamyslieť sa a zastaviť. „Môj život už nebol len o škole a brigáde,“ hovorí študent psychológie. Vraví, že počas svojich bežných dní sa odvtedy zamýšľal nad názormi druhých, nad vecami okolo a nad rozhovormi, ktoré viedol. Nežil ako robot, naháňajúci sa od povinnosti k ďalšej povinnosti, ale nadobudol schopnosť zastaviť sa, reflektovať a skúmať to, čo leží v jeho duši. Preto Bystrík hovorí, že aj v tomto Akadémia prispela k budovaniu jeho individuality. Že mohol získať nad týmto kolotočom nadhľad a ísť za svojimi hlbšími túžbami. Preto na otázku, čo Akadémia ponúka, Bystrík odpovedá stroho, ale veľavravne: „Viac. Akadémia veľkých diel skrátka ponúka viac.“ Bystríkove ďalšie kroky Toto „viac“ sa rozhodol nasledovať aj ďalej, a preto sa prihlásil do Kolégia Antona Neuwirtha. Vyznáva, že aj toto je jeden z ďalších darov, ktoré mu Akadémia dala. „Vo svojej osobnej logike budem Akadémii navždy vďačný, že som teraz tu – v Kolégiu. Vďaka nej som sa rozhodol prihlásiť. Vďaka zážitku diskusií do hĺbky.“ Na svojej ceste by chcel ďalej pokračovať aj ako lektor Akadémie veľkých diel. „Chcel by som odovzdávať to, čo som dostal. Akadémia môže mať obrovský dosah na životy mladých ľudí. Je priestorom na stretnutie.” Takto opísal Bystrík kľúčový aspekt Akadémie, ktorý ho tak očaril, a aj to, prečo by sám chcel byť jej lektorom. „Mladí ľudia veľmi potrebujú priestor na stretnutie. Priestor byť vypočutí. A v Akadémii sa študenti mohli cítiť vypočutí.“ Na záver Bystrík dodáva, že Akadémia je niečo, čo táto doba potrebuje. „Rieši sa v nej krása, rozpráva sa o umení. Niekto možno vďaka Akadémii dôjde k tomu, že krása má zmysel, že pravda je možno objektívna a že možno existuje dobro, niečo lepšie.“

Web: Akadémia veľkých diel pre stredné školy
Aktualizované: 11.4.2024

prejsť na článok

„Diskusia nám umožňuje myslieť mimo našej hlavy,“ hovorí absolvent Akadémie veľkých diel Bystrík

Vianon trhy

Mal konferenn stolk

Prvci a kola

Vianoce

Parfm pre manelu