ČREVNÉ PROTOZOÁRNE INFEKCIE U ČLOVEKA – NÁLEVNÍKY

Ochorenie: balantidiosis, balantidióza Morfológia a biologický cyklus parazita: Pôvodcom ochorenia je nálevník Balantidium coli. Je to jediný nálevník, ktorý parazituje u človeka. Je bežným parazitom svine divej a domácej, ale aj dobytka a v trópoch i opíc. Tieto zvieratá sú zdrojom nákazy pre človeka. Ide teda o typickú antropozoonózu (choroby prenášané zo zvieraťa na človeka). Človek sa nakazí cystami nálevníka. V tenkom čreve hostiteľa dochádza k excystácii cýst a uvoľnené trofozoity prenikajú postupne z tenkého čreva ďalej do tráviaceho systému. Žijú a parazitujú v hrubom čreve. Majú oválne telo, na prednom konci zúžené a šikmo uťaté. Celé telo nálevníka je husto pokryté drobnými brvami (cíliami), ktoré vyrastajú z bazálnych teliesok zostavených do pozdĺžnych radov. Na prednej časti tela sú bunkové ústa (cytostoma), ktoré sú husto pokryté dlhšími brvami slúžiacimi na poháňanie potravy. Na zadnej časti tela je vylučovací otvor (cytopyge). V bunke sú dve pulzujúce vakuoly, makronukleus (vegetatívne jadro), ktorý ma obličkovitý tvar a vedľa neho leží mikronukleus (genaratívne jadro). Tvoria odolné cysty. Rozmnožuje sa nepohlavne, priečnym delením. Z jedného materského jedinca, vznikajú dve dcérske. Pri Balantídiách existuje aj pohlavné rozmnožovanie tzv. konjugácia. Dva nálevníky dočasne splynú ústnymi otvormi. Ich vegetatívne jadrá sa resorbujú, generatívne jadrá sa delia mitoticky niekoľkokrát po sebe. Z nových genaratívnych jadier zostanú zachované len dve, z ktorých jedno sa presunie do druhého konjuganta (čiže navzájom si ich vymenia) a splynie spolu so stacionárnym mikronukleom. Potom sa prvoky od seba oddelia a v každom z nich sa mikronukleus rozdelí na dve časti, z jednej vznikne makronukleus s vegetatívnou funkciou a druhá časť zostáva ako mikronukleus s generatívnou funkciou. Patológia a klinické prejavy Človek sa infikuje cystami parazita kontaminovanými rukami a potravinami. Balantídiá v tenkom čreve človeka excystujú a uvoľnené trofozoity sa dostávajú so žalúdočným obsahom ďalej až do hrubého čreva, kde parazitujú. Pri masívnom rozmnožení prvoky pomocou vylučovania proteolytických enzýmov (pomáhajú štiepiť a tráviť bielkoviny) prenikajú do sliznice hrubého čreva a spôsobujú vredy naplnené hnisom a nekrotickým tkanivom. Stena čreva je edematózna, hemoragická a pri perforácii môže zapríčiniť ťažkú peritonitídu (zápal podbrušnice). Ak má pacient hnačky, stolica môže obsahovať nielen cysty, ale aj trofozoity parazita. U človeka ale aj u zvierat prebieha infekcia spravidla bez klinických príznakov. V ťažších prípadoch sa vyskytujú chronické hnačky s prímesou krvi a hlienu, bolesti brucha, nauzea, nechutenstvo, vracanie a bolesti hlavy. Pacienti trpia nespavosťou, udávajú svalovú bolesť a chudnutie, ktoré je spôsobené celkovou dehydratáciou organizmu. Opisované sú aj extraintestinálne formy, keď sa prvoky krvnými a lymfatickými cestami dostali do pečene a pľúc. Ochorenie môže trvať roky a v 20 – 30% sa končí latentne (bez príznakov). Veľmi ťažký priebeh má u pacientov pozitívnych na HIV a AIDS. Diagnostika: Laboratórna diagnostika sa zakladá na náleze trofozoitov alebo cýst parazita v stolici. V čerstvej stolici sú typicky pohybujúce sa nálevníky alebo ich cysty. Z diagnostických metód sa najčastejšie používa hrubý náter stolice podľa Heina alebo Katoha. Ak sa stolica spracuje koncentračnou metódou MIFC (mertiolát – jód – formaldehyd) alebo formoléterovou sedimentačnou metódou, v sedimente nachádzame len cysty parazita. Terapia: Úspešne sa používa metrodiznazol (Entizol) v dávke 250mg 3-krát denne počas 10 dní. Niektorí autori ho úspešne kombinujú s paromomycínom (Humatín). Používa sa aj Diodoquine počas troch týždňov kombinovaný s podávaním doxycyklínu alebo ampicilínu počas 10 dní. Epidemiológia: Nákaza sa vyskytuje v oblastiach, kde je rozšírený chov svine domácej. Infikovaní sú najmä ľudia, ktorí sa dostávajú do kontaktu so sviňou divou alebo domácou (chovatelia, ošetrovatelia, poľovníci, mäsiari). Aj keď sú nákazy u ľudí ojedinelé, môžu sa vyvinúť epidémie najmä tam, kde je nízka úroveň osobnej hygieny. Prevencia: Preventívne opatrenia súvisia so zvýšenou hygienickou úrovňou na exponovaných pracoviskách a zvýšenou osobnou hygienou u ľudí prichádzajúcich do kontaktu s infikovanými zvieratami. Pri práci je nevyhnutné používať ochranné pracovné prostriedky!!!

prejsť na článok

MORFOLÓGIA A DELENIE PATOGÉNNYCH PRVOKOV

Medzi organizmy žijúce parazitickým spôsobom života na živočíšnych hostiteľoch vrátane človeka patria: - Patogénne protozoá - Patogénne helminty - Patogénne artropóda Patogénne prvoky (protozoá): sú jednobunkové parazitické organizm

prejsť na článok

ČREVNÉ PROTOZOÁRNE INFEKCIE U ČLOVEKA -KOKCÍDIE

Ochorenie: cryptosporidiosis, kryptosporidióza Morfológia a biologický cyklus parazita Pôvodcom ochorenia je parazitický prvok Cryptosporidium parvum. Parazituje u plazov, vtákov a cicavcov vrátane človeka. Kryptosporidióza patrí medzi zoonózy (infekcia

prejsť na článok

ČREVNÉ PROTOZOÁRNE INFEKCIE U ČLOVEKA – OSTATNÉ KOKCÍDIE

Delíme ich na dve skupiny: a) jednohostiteľské kokcídie: patria sem zástupcovia rodu Isospora, a to druhy Isospora belli a Isospora natalensis. b) viachostiteľské kokcídie: patrí sem rod Sarcocystis a druhmi Sarcocystis hominis (synonymum Sarcocystis bo

prejsť na článok

Užívať probiotiká sa dá aj vo výživových doplnkoch

Probiotiká sú vlastne akoby iným názvom pre pozitívne črevné baktérie, ktorých je v črevách množstvo druhov a potrebujeme ich, aby udržiavali zdravú črevnú mikroflóru bez škodlivých baktérií, ktoré zase na druhej strane spôsobujú produkciu toxínov v tele.

prejsť na článok

ČREVNÉ PROTOZOÁRNE INFEKCIE U ČLOVEKA - AMÉBY

Ochorenie: amoebiasis, amébóza, amébová dyzentéria Pôvodcom amébózy je améba (meňavka). Je to jediná patogénna améba žijúca v tráviacom systéme človeka. Pohybuje sa pomocou rýchlo sa tvoriacich panôžok, ktoré slúžia aj na prijímanie potravy. Človek sa

prejsť na článok