Ochorenie: amoebiasis, amébóza, amébová dyzentéria Pôvodcom amébózy je améba (meňavka). Je to jediná patogénna améba žijúca v tráviacom systéme človeka. Pohybuje sa pomocou rýchlo sa tvoriacich panôžok, ktoré slúžia aj na prijímanie potravy. Človek sa najčastejšie infikuje potravou štvorjadrovými cystami. V časti tenkého čreva sa z cysty uvoľní štvorjadrový améboidný trofozoit (metacysta), ktorý sa ihneď delí a rozpadá na osem metacyklických trofozoitov. Tie sa ďalej rozmnožujú pozdĺžnym delením. V časti hrubého čreva najmä v slepom čreve, žijú ako nepatogénna vegetatívna forma označovaná aj ako forma minuta. Ak dôjde k poškodeniu alebo ku krvácaniu z črevnej sliznice, prípadne k vymiznutiu pôvodnej črevnej bakteriálnej flóry, napr. dlhodobým užívaním antibiotík, zmenia sa z nepatogénnej formy na agresívnu patogénnu vegetatívnu tkanivovú formu nazývanú forma magna. Poškodená sliznica krváca a améby sa živia fagocytovaním (schopnosť pohlcovať pevné častice) červených krviniek. Táto forma nikdy nevytvára cysty a žije len v pohyblivej aktívnej forme. Po čase, keď sa hrubé črevo dá do poriadku a životné podmienky sa upravia, prechádzajú améby z patogénnej formy znova na formu nepatogénnu . Cysty sa vytvárajú v colon descendens (časť čreva). Nezrelé cysty sú jednojadrové alebo dvojjadrové, obsahujú vakuolu a dva tyčinkové útvary – chromídie. Zrelé cysty majú vytvorené štyri jadrá a pevný obal. V hnačkovej stolici sa častejšie vyskytujú v pohyblivej aktívnej forme (trofozoity) a jednojadrové prípadne dvojjadrové cysty. V tuhej stolici sú cysty štvorjadrové. Tvorba cýst nikdy neprebieha vo vonkajšom prostredí, ale vždy v čreve človeka. Patológia a klinické prejavy: Človek sa infikuje prehltnutím zrelých štvorjadrových cýst. Inkubačný čas trvá týždeň až niekoľko mesiacov. Prebieha v dvoch formách, predovšetkým ako črevné ochorenie. Intestinálna forma – ktorá je obmedzená len na sliznicu hrubého čreva. Druhá forma je extraintestinálna. Pri nej meňavky prekročia hranicu črevnej sliznice a prenikajú do svaloviny čreva, ďalej do krvných ciest a nimi sú zanášané do rôznych orgánov tela. Intestinálna forma je vždy primárnou formou ochorenia a to bez ohľadu na to, či choroba prebieha akútne, chronicky, alebo asymptomaticky. Meňavky atakujú sliznicu čreva najčastejšie v céku, colon ascendens, colon decscendens, sigmoideu, a v rekte (časti čreva). Ak preniknú prvoky do submúkozy, kde vytvárajú hlboké vredy, infekcia sa lymfou alebo krvou môže rozšíriť do vnútorných orgánov chorého, najčastejšie do pečene. Améby pôsobia toxicky na leukocyty, preto ich nachádzame len na okrajoch lézií. Amébóza s dyzenterickým syndrómom, teda plne vyvinutá amébová dyzentéria, je akútne hnačkové ochorenie. Hlavným znakom tohto ochorenia sú časté hnačky. Stolica je objemná ( obsahuje hlien s prímesou krvi, niekedy aj kusy odtrhnutej črevnej sliznice). Vyskytujú sa kŕče, ktoré sa stupňujú. Chorý sa sťažuje na bolesti brucha, niekedy sa mierne zvýši teplota. Ak ochorenie trvá niekoľko mesiacov u pacienta sa prejaví dehydratácia , pacient ma stály pocit smädu, pociťuje celkovú telesnú slabosť. Dehydratácia sa prejavuje úbytkom hmotnosti a v extrémnych prípadoch až halucináciami. Chronická a subakútna amébóza. Tieto dva typy sú často omylom diagnostikované ako subakútna alebo chronická kolitída. Pacienti trpia nafukovaním brucha a tráviacimi ťažkosťami. Udávajú slabú bolesť v bruchu, najmä v obidvoch bedrových jamách. Hnačky sa striedajú so zápachou. Ak pacient nie je na základe spoľahlivej diagnostiky liečený, môžu nastať bolesti hlavy a svalov. Pacienti psychicky a fyzicky trpia. Medzi najčastejšie komplikácie patrí vysunutie konečníka, prasknutie vredov s následným zápalom pobrušnice a u detí amébová apendicitída. Diagnostika: Diagnostika črevných améb nie je ľahká, pretože v čreve človeka sa môže nájsť viac druhov améb. Z nich len Entamoeba histolytica je vysoko patogénna pre človeka. Na črevnú amébózu vznikne podozrenie vtedy, keď bol pacient v zahraničí na miestach s vysokou prevalenciou amébózy. Diagnostika sa robí zo stolice človeka. Na vylúčenie amébózy sa odbery a vyšetrenia stolice musia zopakovať najmenej 3 krát. Terapia: Liekom voľby je metronidazol (Entizol) s 95%-ným efektom vyliečenia, pričom je netoxický. Podáva sa orálne. Na bakteriálnu flóru sa odporúča podávať súčasne paromomycín (Humatin), ktorý takisto učinkuje na Entamoeba histolytica. Po šiestich mesiacoch od liečby sa odporúča opakovať vyšetrenie na vylúčenie nosičstva amébových cýst. Epidemiológia: Amébóza je ochorenie vyskytujúce sa po celom svete najmä v trópoch a subtrópoch. U nás treba počítať s importovanou amébózou a to najmä u ľudí vracajúcich sa z Južnej a Strednej Ameriky, Juhovýchodnej Ázie a u imigrantov, ktorí sú umiestnení v utečeneckých táboroch. Entamoeba histolytica je výlučne ľudský parazit. Jediným dokázaným zdrojom nákazy je chorý človek. Prevencia: V rizikových oblastiach je predovšetkým potrebné dodržiavať zvýšenú hygienu rúk. Chlórovaná voda sama o sebe nestačí! Cysty améb dobre prežívajú na znečistenom ovocí a zelenine. Je bezpodmienečné nevyhnutné zamedziť prihnojovanie koreňovej zeleniny a mäkkého ovocia nekompostovanými fekáliami. V opačnom prípade tieto plody ani nekonzumujeme. Veľký význam má ochrana potravín pred hmyzom. Dôležitá je aj sústavná starostlivosť o vyhovujúcu pitnú vodu, pretože vo vode môžu cysty Entamoeba histolytica prežívať dlhší čas. OSTATNÉ ČREVNÉ AMÉBY V ľudskom čreve sa vyskytujú aj ďalšie druhy améb, ktoré sa zväčša pokladajú za nepatogénne, ale pri masívnom zmnožení môžu vyvolať črevné ochorenie s ľahkým priebehom a skorým uzdravením. Entamoeba coli je rozšírená na celom svete. Mladé cysty sú jednojadrové a štvorjadrové, obsahujú glykogénovú masu. Živý sa výlučne kvasinkami a tuhými čiastočkami z potravy hostiteľa. V priebehu encystácie sa jadra delia, takže v zrelých cystách je ich osem. Dientamoeba fragilis osídľuje slepé črevo človeka a primátov. Vyskytuje sa najmä u osôb mladších ako 20 rokov. Pri infekcii môžu vznikať hnačky, bolesti brucha, únava prípadne teploty. Pretože prvok nevytvára cysty, nemožno predpokladať infikovanie z vonkajšieho prostredia, v ktorom vegetatívne štádia rýchlo hynú. Entamoeba hartmanni sa vyskytuje kozmopolitne. Je nepatogénna a žije v hrubom čreve človeka. Tvorí guľaté štvorjadrové cysty. Endolimax nana je rozšírená na celom svete. Cytoplazma trofozoitov obsahuje fagocytované baktérie. Cysty sú oválne alebo guľaté a obsahujú štyri jadrá. Jadro nemá periférny chromatín. V stolici sa často vyskytujú cysty aj trofozoity. Iodamoeba bütschlii je nepatogénna. Tvar améb a najmä ich veľkosť sú variabilné. Charakteristická je veľká glykogénová vakuola, ktorá sa farbí na červenohnedo. Cysty su jednojadrové guľovitého tvaru. Entamoeba polecki sa často vyskytuje v céku a kólone svíň. Niekoľkokrát však bola diagnostikovaná aj u človeka. Cysty majú jedno jadro, tyčinkovité chromídie a niekedy aj glykogénovú vakuolu. Je nepatogénna.
Medzi organizmy žijúce parazitickým spôsobom života na živočíšnych hostiteľoch vrátane človeka patria: - Patogénne protozoá - Patogénne helminty - Patogénne artropóda Patogénne prvoky (protozoá): sú jednobunkové parazitické organizm
prejsť na článokOchorenie: balantidiosis, balantidióza Morfológia a biologický cyklus parazita: Pôvodcom ochorenia je nálevník Balantidium coli. Je to jediný nálevník, ktorý parazituje u človeka. Je bežným parazitom svine divej a domácej, ale aj dobytka a v trópoch i o
prejsť na článokOchorenie: cryptosporidiosis, kryptosporidióza Morfológia a biologický cyklus parazita Pôvodcom ochorenia je parazitický prvok Cryptosporidium parvum. Parazituje u plazov, vtákov a cicavcov vrátane človeka. Kryptosporidióza patrí medzi zoonózy (infekcia
prejsť na článokDelíme ich na dve skupiny: a) jednohostiteľské kokcídie: patria sem zástupcovia rodu Isospora, a to druhy Isospora belli a Isospora natalensis. b) viachostiteľské kokcídie: patrí sem rod Sarcocystis a druhmi Sarcocystis hominis (synonymum Sarcocystis bo
prejsť na článokProbiotiká sú vlastne akoby iným názvom pre pozitívne črevné baktérie, ktorých je v črevách množstvo druhov a potrebujeme ich, aby udržiavali zdravú črevnú mikroflóru bez škodlivých baktérií, ktoré zase na druhej strane spôsobujú produkciu toxínov v tele.