Môžeme sa donekonečna s niekým porovnávať, sledovať niekoho na instagrame, facebooku, vzhliadať k nemu, nasledovať ho a slepo mu veriť. Prípadne mu i závidieť. Plniť očakávania iných a žiť pre nich. Alebo môžeme uveriť v samých seba a ísť si svojou vlastnou cestou. Nie bezohľadne. Iba si riadiť svoj život sami, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Prijať zodpovednosť za svoje činy a svoje rozhodovanie. Jednoducho, stať sa dospelými. Vedomými tvorcami svojho a tým pádom aj nášho spoločného života. Posúďte sami: Čo vám dáva väčší zmysel? Byť sám sebou, alebo byť riadený a manipulovaný a teda, byť de facto niekým iným? Viete, najväčším strašiakom pre každú mocnosť, každú skorumpovanú vládu, je človek rozumný (premýšľavý) Homo Sapiens. Viete si predstaviť väčšiu nočnú moru pre akúkoľvek vládu, ktorá uverila vo svoju beztrestnosť a absolútnu moc, ako ľudia, ktorí skutočne počúvajú? A premýšľajú? Myslia? Ktorí vnímajú, sledujú, aké zákony ich zákonodarci predkladajú na schválenie? Ako plnia svoje predvolebné sľuby? Aké zmluvy podpisujú? Akým spôsobom vládnu? A čo to pre nás ako spoločnosť znamená? Aké konzekvencie z toho pre nás, bežných ľudí vyplývajú? Ľudia, ktorí sa k tomu patrične vyjadrujú a neboja sa vysloviť svoj názor. Nie na sociálnych sieťach, nie v krčme, nie na rodinných stretnutiach. Ale tam, kde je ich hlas naozaj počuť. Kde má zmysel. Na námestiach, pred parlamentom, vo verejných diskusiách. A žiadajú od tých, ktorých volili, aby im pravidelne skladali účty. Aby im predkladali výsledky svojej práce. Aby im umožnili nahliadnuť do kuchyne. Napokon, vďaka nám voličom, získali svoj mandát. Svoje teplé miestečko vo vláde či parlamente. So všetkými tými privilégiami ministrov a poslancov. Ach, aká prchavá je vďačnosť za hlasy, ktoré vo voľbách dostali. Končí hneď po volebnej noci. Potom už nastupuje moc. Má vraj sladkú príchuť. Je opojná ako droga. A ako zdrogovaní sa potom aj správajú. Sú úplne mimo realitu. Zatiaľ čo národ trpí a niektorí nemajú pomaly ani na chleba, oni si plnia bankové účty, aby už nikdy nemuseli pracovať. Oni, ani generácie po nich. Sú ako hyeny. Vezmú aj zdochlinu. No a čo, že zapácha? Korupciou, klamstvom, podvodom. Účel predsa svätí prostriedky. Veď to robia pre dobro tých svojich. Tých doslova svojich. Najbližších. A pre ich mecenášov. Vracajú im požičané. Za príspevky, ktoré im poskytli na volebnú kampaň. A národ mlčí. Klopí oči, chrbát, sťažuje sa na nepatričných miestach a naďalej dúfa, že raz bude dobre. To sme celý my. Takto presne premýšľame: Bude dobre, keď… Šťastní budeme, ak… Keď sa stane to a to, potom už konečne budem spokojný. Stále veríme, že potom, v blízkej či ďalekej budúcnosti, ak sa stane to či to, tak potom už bude určite lepšie…No takto môžeme kľudne prežiť aj celý život a na jeho sklonku zistíme, že sme vlastne nikdy neboli šťastní. Že nikdy nebolo dosť dobre. No nič, tak teda, hádam, aspoň v tom nebi… Už konečne. Možno… Snáď… A potom si položíte otázku: Ak sa celý život spolieham na to, že až “v nebi” budem konečne šťastný, že až tam bude naozaj dobre, tam nájdem ten vytúžený pokoj, tak teda, načo som vlastne na tento svet prišiel?? Uverili sme v to, že sme proti tomu bezmocní. Príliš malí a príliš bezvýznamní, než aby sme vecami verejnými pohli. Aby sme ich vedeli ovplyvniť. A tak to tu potom aj vyzerá. Politici si robia to, čo chcú, lebo vedia, že sa nenájde nikto, kto by im klepol po prstoch. Obrnili sa tou svojou poslaneckou imunitou a pocitom nadradenosti, ako keby to bol ich ochranný štít. Ak by však ich úmysly boli čisté, k čomu by im to vlastne bolo? Pred kým sa potrebujú chrániť? Keby pre ľudí odvádzali poctivú a slušnú prácu, zaujímali sa o blaho svojho národa a skladali nám pravidelne účty, nemali by sa predsa čoho báť. Nemali by sa pred kým, ani pred čím chrániť. A argument, že to tak v politike vždy bolo a vždy bude, tak ten mi pripomína tú sochu pred kúpeľmi v Piešťanoch. Ten muž, čo láme palicu ktorou sa predtým podopieral… Zlomíme nad tým všetkým palicu, mávneme rukou a povieme si: To je zbytočné, to nič neovplyvní… S tým sa nedá nič robiť… Nič sa tým nevyrieši. Toto nemá riešenie. Správame sa ako také figúrky na šachovnici, čakajúce na to, kto urobí ďalší ťah. Poviete to ľuďom a majú vás za anarchistu. Snílka. Fantastu. A pritom, tí, ktorí sa do politiky dostali, iba uverili presnému opaku. Že to možné je. Že oni majú ten mandát. To morálne právo. Tú guráž. Tie ‘gule’. Ak takýto prístup zvolí jednotlivec, prípadne menšia skupina ľudí, poviete si: Oukej, názor menšiny. Ak si však to isté povie 500 tisíc ľudí (a ono si to povie), tak to už je celkom slušná volebná sila 500 tisíc jednotlivcov (voličov) si povie Toto nemá riešenie, v politike to tak vždy bolo a vždy to tak aj bude. Zlomili sme nad tým všetkým palicu, vzdali sme boj o naše práva a prijali myšlienku (rozhodnutie), že my sami nič nezmeníme. Ale ak nás samých je niekoľko sto tisíc, prípadne milión, tak to už by dokázalo pohnúť aj horou, nemyslíte?? V konečnom dôsledku, je to len otázka peňazí. Celá politika. Od začiatku až do konca. Skorumpované už od samého základu. Celý systém, akým sa dá do politiky dostať, ako uspieť vo voľbách, je založený na kapitále. Sile peňazí. Kto ich nemá, ten sa tam radšej neodváži ísť. Aj keby boli jeho úmysly akokoľvek čisté. Celé to je len jeden veľký blud. Niečomu sme uverili a teraz, v tejto dobe, nutne potrebujeme uveriť niečomu inému. Vrátiť sa k základom slova demokracia. Skôr, kým bude neskoro. Mladí ľudia sú znechutení, nevidia zmysel zostať žiť na tomto našom malom Slovensku. Nevidia tu totiž žiadnu budúcnosť. Neuvedomujúc si, že aj oni sami ju tvoria. Stačí sa len ozvať. Chcieť a mať odvahu zmeniť veci verejné. Prejaviť nahlas svoj názor. Pochopiť, že politici a národ nie sú dve oddelené entity, ale jedna entita. Tým, že niekto vstúpi do politiky sa ešte nestáva múdrejším, mocnejším, neobmedzeným vládcom. Uverili sme sile mamonu. Sile peňazí… No peniaze predsa žiadnu silu nemajú! Je to len papier. Alebo jednotky a nuly (čísla) na účtoch. Tú moc sme im prisúdili my, ľudia. Je to náš uhol pohľadu. No uhol pohľadu sa predsa dá zmeniť. Tak, ako sa nevieme dlho pozerať na niečo “škaredé” a radšej odvrátime zrak. Rovnako môžeme zmeniť uhol pohľadu aj na fenomén sily peňazí, ktorý politici využívajú vo svoj prospech. A opýtať sa: Kto vy ste, že nám tu rozkazujete ako máme žiť?? Kto vám dal to morálne právo? My? Tak viete vy čo, už ho nemáte! Práve sme vám ho odobrali. Že prečo? Nuž preto, že nekonáte v našom záujme. Pošliapavate a nedodržiavate základné pravidlá hry. Vy ste predsa volení ľudom. Ľuďmi. Nami. Za naše hlasy ste dostali od štátu peniaze, aby ste mohli vykonávať svoj mandát. Nebyť nás, našich hlasov, a našich daní, neboli by ste tam, kde ste. Štát totiž nie je VY (politici) a MY (národ). Štát sme MY. MY VŠETCI. Je teda vašou morálnou (psou) povinnosťou hájiť a bojovať za naše záujmy. Nás všetkých. Nerobíte tak? Tak si zbaľte kufre a choďte od kormidla. Prevezmeme to my, ľudia. *(Demokracia z gréckeho démos = ľud a kratiá = vláda. Ide teda o politický systém či zriadenie, v ktorom je zdrojom štátnej moci ľud.)Zdroj Wikipedia Treba skrátka od základu prekopať celý volebný systém. Nie peniaze, ale charakter, slušnosť, dobré úmysly a konštruktívny volebný program by mali byť tým kapitálom, ktorý bude rozhodovať o ich volebnom úspechu či neúspechu. Súčasný systém volieb a kontroly moci je skorumpovaný, prehnitý a dlhodobo nefunkčný. Svet sa mení, modernizuje a súbežne je potrebné zmeniť to, čo sa časom ukázalo ako vysoko neefektívne. Nesprávne. Kontraproduktívne. Demokracia už dávno nie je demokraciou, ak ňou vôbec niekedy bola. A kde nie je evolúcia, tam prichádza revolúcia. Tento alopatický prístup, ktorý sme zvolili, ktorému sme podľahli a nechali sa ním zviesť z cesty, je nevyhnutné prehodnotiť. Namiesto toho, aby sme riešili príčinu, riešime následky. Dôsledky. Celá volebná kampaň, všetko okolo toho, je len obyčajnou fraškou. Divadlom. Slušní ľudia sa do politiky nehrnú, lebo vedia, čo ich tam čaká. Čomu všetkému by boli vystavení. Ohováraniu, znevažovaniu, dehonestácii. Jednoducho, politickej šikane. Vyťahovanie špiny, prípadne jej vykonštruovanie či poukazovanie na chyby z minulosti. Toto je predvolebná kampaň v jej esenciálnej podobe. Ostrieľaní (už dávno skorumpovaní) politici sa oháňajú politickým kapitálom a vyzdvihujú tých pár dobrých vecí, ktoré pre národ v minulosti urobili. Vysmievajú sa začínajúcim politikom, ktorí možno aj majú dobré úmysly, že ešte nič pre Slovensko nedokázali a že oni, starí politický mazáci už vedia, ako to v politike chodí. Ako treba vládnuť. Zabúdajúc pritom na to, že aj oni niekedy v minulosti začínali. Tiež sa učili na vlastných chybách. Všetci sa učíme. To je predsa život. Ak to nepochopíme práve v tejto dobe, tak potom kedy to chceme konečne pochopiť?? Nikdy to totiž nebolo očividnejšie. Čitateľnejšie. Zreteľnejšie. Veď čo už len to bola za cháska, ten výber, aký posledné volebné obdobia riadil našu republiku?! To bola aká tragikomédia toto? Napokon, stále ešte je. A my sa jej účastníme, trpne tomu celému prihliadame, skláňame chrbty tak, že si už pomaly derieme bradu o chodník a neuvedomujeme si, že toto všetko, tieto fatálne omyly, si v budúcnosti zlíznu naše deti a deti našich detí. Napokon, ani nás samotných to vonkoncom neobíde. Ekonomika kolabuje, firmy krachujú, ľudia si zúfajú a my stále nič. Sedíme v krčmách a sťažujeme sa. A potom zronení ulíhame večer do postele a ráno premýšľame, aký zmysel má vôbec vstávať do práce, ak aj napriek tomu, že tvrdo pracujeme, sotva prežívame A iní si mastia účty a smejú sa, akí sú ľudia hlúpi a nečinne sa tomu všetkému prizerajú. Ako si to všetko nechajú ľúbiť. Prípadne sa len vysťažujú na fejsbúku, alebo medzi kamarátmi v krčme. A dosah ich slov? Nulový. Nič. Výkrik do tmy. Prázdne, nikým nevypočuté slová. Iba rozvírené emócie ktoré o pár sekúnd prehlušia iné rozvírené emócie. S inou témou. And story goes on and on and on… Príspevok <strong>Čomu sme uverili?</strong> je zobrazený ako prvý na Kecy k veci.
Koučing je vlastne ako život sám. Taký mikrokozmos v makrokozme života. Jeden zo základných princípov (prístupov) koučingu je tzv. GROW model: G ako Goal (cieľ)R ako reality (skutočnosť)O ako options (možnosti)W ako will (vôľa, zdroje) Všetc
Začínate behať a neviete, koľko si toho naložiť? Zostavili sme pre vás tréningový plán, ktorý vás behom pár týždňov pripraví na hobby súťaže. Pridali sme taktiež rady, čomu sa pri behu vyhnúť a ako sám seba podporiť v lepších výsledkoch.
prejsť na článokUsmievanka roztancovala všetky deti a spríjemnila nám príchod Mikuláška, ktorý zavítal k nám do materskej školy. Deti prežili veselé dopoludnie a keďže celý rok poslúchali, čertík tentokrát medzi deti neprišiel, čomu sme sa všetci veľmi potešili. [Pozrit
prejsť na článokČi už cestujete na pr zdniny alebo letn dovolenku, pr padne do svojej nehnuteľnosti v Chorv tsku pripravili sme pre v s bliž ie inform cie, ktor v m pri ceste do Chorv tska isto pom žu a u etria nejak to Euro. Na vod by sme radi pripomenuli, že Chorv
prejsť na článokNajnovšia asistenčná technológia vodiča Eyesight dosiahla v kategórii bezpečnostných asistenčných systémov skóre 95 %, vďaka čomu získal Outback ako vôbec prvé vozidlo najvyšší výsledok vo všetkých triedach vozidiel*2 a tiež historicky najvyššiu známku sp
prejsť na článok