Romantický zámok plný tajomných príbehov. Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku.
Plán posledného šľachtického majiteľa grófa Jána Pálffyho (1829 – 1908) prestavať nevzhľadný Bojnický hrad a zhmotniť tak vidinu na rozprávkový sen pochádza z roku 1888. Zámerom grófa bolo nielen zdôrazniť starobylosť jeho rodu ale zároveň zanechať pre bu
Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádza
Gróf Ján Pálfi (Pálffy, 1829 – 1908), príslušník vysokej aristokracie, žil život šľachtica typický i netypický pre obdobie druhej polovice 19. storočia. Spravoval veľký rodinný majetok, hospodárením ho zveľaďoval, lebo mu prinášal prostriedky potrebné na
Od čias stredoveku patrila funkcia hradného kastelána k dôležitým a váženým. Kastelán v čase neprítomnosti majiteľa hradu a v jeho mene spravoval a zabezpečoval fungovanie samotnej stavby i jej hospodárskeho zázemia, riadil ostatných zamestnancov, dokonca
Peter Serge Butko je divadelný, televízny a filmový režisér a producent. Rodák z Prievidze vyštudoval divadelnú fakultu JAMU v Brne. Od roku 1992 žije v Česku, v posledných rokoch pôsobí prevažne v krajinách západného Balkánu a Latinskej Ameriky. K jeho m
Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádza
Vstupenky do Slovenského národného múzea Múzea Bojnice si môžu návštevníci zakúpiť i vopred prostredníctvom online predpredaja. Predpredaj vstupeniek je súčasťou zvyšovania návštevníckeho komfortu. Múzeum prináša prostredníctvom tejto služby možnosť nap
19. storočie charakterizujú veľké spoločenské zmeny v Európe i celom svete. Diela zo zbierok SNM – Múzea Bojnice ho približujú optikou umeleckej produkcie portrétu, ktorého vývoj a rozmanitosť sú tu aspoň sčasti zmapované. Portréty zachytávajú okrem fyzi
Terajšia neogotická podoba Bojnického zámku pochádza z rokov 1889 – 1910. Veľkolepou prestavbou pôvodného hradu na zámok vznikla výrazná architektonická dominanta celého bližšieho i širšieho okolia. Zámok zároveň dostal nové obytné priestory vo vežiach a
Výzdoba veľkej skrine (UH 228, obr.) zaiste vznikla na základe požiadavky grófa Pálffyho, pretože má zvláštnu heraldickú výzdobu. Na fasáde skrine sú umiestnené nebeské personifikované telesá – slnko, mesiac a dva erby. Prvý erb s pravošikmo delenou hviez