Romantický zámok plný tajomných príbehov. Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku.
V súlade s mojou koncepciou riadenia, vďaka ktorej som uspel vo výberovom konaní na pozíciu riaditeľa SNM-Múzea Bojnice, sme na Bojnickom zámku už minulý rok začali so systematickým archívnym historickým výskumom a prípravou na pamiatkový výskum. Za posle
Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádza
Jednou z najčastejších otázok návštevníkov bojnického múzea je, koľko asi ľudí mohlo bývať v takomto zámku. Okamžitá odpoveď býva strohá a väčšinou aj pravdivá – nevieme. Pretože také štatistické údaje, najmä z minulosti, väčšinou známe nie sú. Znalejší l
Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádza
Bojnický zámok v sebe dodnes ukrýva prvky architektúry alebo súčasti interiérov miestností, ktoré hovoria o pôvodnom využívaní daných priestorov. Pre väčšinu návštevníkov však ostávajú neviditeľné. A to preto, že starý zámok so svojimi niekdajšími funkcia
Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádza
Bojnickému zámku vtlačil dnešnú podobu gróf Ján Pálffy (1829-1908) a jeho predstavy do architektonických plánov preniesol Jozef Hubert. Zámok je akousi architektonickou skladačkou francúzskych gotických hradov, rannej talianskej renesančnej architektúry i
Fond Knižnice Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice tvorí viac ako 11 tisíc kníh. Zameranie knižnice vychádza z poslania múzea, a tým sú dejiny umenia a dejiny všeobecne. Knihy sa do knižnice dostávali rôznym spôsobom, väčšinou nákupom. No prichádza
Dnešná podoba Bojnického zámku pochádza z rozsiahlej neogotickej prestavby realizovanej na prelome 19. a 20. storočia. Po ukončení hlavných stavebných etáp v roku 1910 bola zastavaná plocha celého objektu 4000 m2. V prestavovanom hrade bol zavedený aj vod
Portrét Jána Pálffyho (1829 – 1908) objavíme na dôležitom mieste expozície v Bojnickom zámku, hneď v prvej, úvodnej miestnosti Zámockého okruhu. Kľúčový portrét muža, okolo ktorého sa odvíja naratívny príbeh romantickej prestavby celého zámku, skrýva niek