Z rozprávky do rozprávky II.

V rámci cyklu Z rozprávky do rozprávky vám prinášam ďalší rozhovor o kostýmoch do rozprávky, tentoraz s Helenou Tavelovou, ktorá navrhla kostýmovú výpravu pre najnovšiu rozprávkou Mariany Čengel-Solčanskej Zakliata jaskyňa. Helena pochádza z Ružomberka, študovala najskôr odevný dizajn v Liberci, ale nakoniec ju zlákalo kostýmové výtvarníctvo a štúdium dokončila na DAMU v Prahe. S Helenou sme sa rozprávali mesiac pred premiérou filmu. Zakliata jaskyňa Rok premiéry: 2022 Réžia: Mariana Čengel-Solčanská Kostýmová výtvarníčka: Helena Tavelová Architekt: Milan Býček, Peter Čanecký foto: Barbora Jančárová a Vojtech Resler © Attack Film/Garfield Film viac o filme Kedy si do projektu vstúpila a koľko času si mala na prípravu? HT: Do projektu ma oslovili v januári 2021. Intenzívne som na tom začala pracovať od začiatku februára a keďže samotné natáčanie začalo už okolo 20.teho februára, na prípravu kostýmov som mala ani nie 4 týždne. Našťastie natáčanie bolo rozdelené do štyroch blokov, medzi ktorými bol aspoň nejaký čas na prípravu, tak sme to zvládli. Ono sa to vždy nejak zvládne, ale tu by som chcela spomenúť obrovskú pomoc hlavnej kostymérky Adély Pavlíčkovej, s ktorou sa nám to spoločne podarilo. Aké bolo zadanie od režisérky, aká bola jej vízia? HT: No, keďže som do toho takto narýchlo naskočila, tak sme vlastne nemali čas s režisérkou absolvovať dlhé stretnutia alebo rozhovory, ako to z pravidla býva, kedy by sme spolu prebrali scenár, dej, výtvarnú koncepciu a podobne. Naše jediné stretnutie pred samotným natáčaním, bola jedna „rýchlo-schôdzka“, kedy jej požiadavka bola, aby kostýmy boli výpravné, aby som odevy vrstvila, používala kožušiny, veľa zlata a hlavne patinu, patinu, patinu Toto bolo to zadanie. Treba spomenúť, že aj keď sme pracovali s rozprávkovou fikciou, Mariana nemala záujem o fantasy kostýmy, trvala na tom, aby sme sa vo výtvarnej koncepcii v architektúre aj v odeve držali stredoeurópskeho vrcholného stredoveku. To bola zásada, ktorú sme však v niektorých prípadoch vedome porušovali. Moodboard k postave Viktora / osobný archív výtvarníčky Moodboard k postave Kráľovenej / osobný archív výtvarníčky V ktorých? HT: Čo mi hneď napadne, tak sú niektoré použité kusy plátovej zbroje, ktoré boli typické pre neskoršie obdobie. A hlavný kostým a účes kráľovnej, tie už smerujú až k renesancii. Ako sa ti s ňou pracovalo ako s režisérkou? Aká bola vaša kolaborácia? HT: Tento náš pracovný vzťah sa vyvíjal postupne. Predtým sme sa nepoznali, takže na začiatku si ma hodne preverovala, ale postupom času mi začala dôverovať a potom už mnoho vecí nechala na mne. Myslím, že môžem povedať, že vo výsledku sa dokonca tento náš pracovný vzťah prehĺbil aj v priateľský. Som rada, že som na rozprávke pracovala práve s Marianou. Ona presne vie čo chce. Ide tvrdo za svojou víziou, ale tiež sa dokáže nadchnúť, keď človek príde s nejakým dobrým nápadom, ktorý určite rada privíta. Aká bola farebnosť kostýmov? Mali ste stanovenú farebnosť, ktorej ste sa držali? HT: Zásadná farba tohto filmu je červená. Celé kráľovstvo sa nesie v duchu tejto farby. Varkoče zbrojnošov, čabraky ich koní, či kráľovná, ktorá si oblečie červené šaty. Červená je milovaná farba kráľovny. Totálne podľahne čaru červeného rubínu, ktorým ozdobí svoju kráľovskú korunu. Aby sme umocnili toto gesto, zakázali sme si vkladať červenú farbu do akýchkoľvek iných šperkov. Ďaľej som s obľubou používala farbu zlatú. Rada totiž pracujem so šperkami, čo Mariana úplne podporovala. Chcela, aby kráľ aj kráľovná boli naozaj honosní, aby z nich zlato doslova odpadávalo. foto: Barbora Jančárová a Vojtech Resler © Attack Film/Garfield Film foto: Barbora Jančárová a Vojtech Resler © Attack Film/Garfield Film Ale skôr než farebnosť sme si definovali sociálne vrstvy alebo skupiny. Do tej najvyššej patrí šľachta a vysoká šľachta, potom vojsko, a napokon soliari, remeselníci a prostý ľud, ktorí sú odetí v prírodných odtieňoch. Špeciálnou postavou je rola komedianta, ktorý vybočuje z týchto sociálnych skupín a je tak trochu ako z iného sveta. Bola si zodpovedná aj za návrh zbroje alebo to bolo v réžii rekvizitárov? HT: Mali sme dve skvelé skupiny, ktoré nám dodali zbroj, kone a jazdcov: jednu českú a jednu slovenskú. Za Čechy to boli Zubři a za Slovákov Hector. Výber zbroje nebol úplne len moju zodpovednosť, bola som na to v tíme s režisérkou a Lukášom Kratochvíľom, šéfom Zubrov. foto: Barbora Jančárová a Vojtech Resler © Attack Film/Garfield Film foto: Barbora Jančárová a Vojtech Resler © Attack Film/Garfield Film Z kade si čerpala inšpiráciu pri navrhovaní? HT: Tým, že som fakt mala veľmi málo času, tak zmizol taký ten rešerš, kedy by som si za normálnych okolností napozerala kvantum iných filmov a lustrovala internet. Doma mám pár skvelých kníh histórie odievania, z ktorých čerpám vždy, čo bolo aj v tomto prípade, plus som samozrejme prechádzala Pinterest. Pozrela som si ale Marianine rozprávky, ktoré natočila, aby som si vytíčila smer, ktorým sa vydať. Ako si dala dokopy celú túto kostýmovú výpravu? Koľko vecí bolo požičaných a ako si sa zmestila do rozpočtu? HT: Nebol čas na nejakú veľkovýrobu kostýmov, zato všetky kostýmy hlavných postáv prešli úpravami. Kostýmy som rôzne kombinovala z fundusov, čerpala som z Barrandova, RTVS, Peris Costumes a MAFILM v Budapešti. Kombináciou vecí som vytvárala charaktery a všetky požičané kostýmy sme ďalej rôzne prešívali, doplňovali a zdobili. Našívali sme kožušiny, farbili sme, zlatili a veľa patinovali. Potom sme to samozrejme museli všetko vrátiť v pôvodnom stave. Na tom sa veľmi namakala Adélka. Bol to záhul, ale nejak sa jej to podarilo. No a ako som spomínala, vyrábali sme pre celé vojsko čabraky, varkoče, vyrábala sa koruna pre kráľovnú. Tiež sme spolupracovali s Graciellou, čo je šperkárska firma v Prahe. Úžasná pani Marková bola veľmi ochotná a všetky šperky, ktoré má k dispozícii, vyrobila vlastnými rukami. Z tejto spolupráce som mala veľkú radosť. Tiež sme čerpali z fundusov skupín Hector a Zubři, lebo oni dodávali nielen zdroj, ale tiež som od nich vyberala rôzne doplnky ako ozdobné opasky, mešce, rôzne kapsičky, topánky a tak ďalej. Aký si mala veľký tím na toto všetko? HT: Na celom filme som pracovala s už spomínanou hlavnou kostymérkou Adelou Pavličkovou, ktorá si poskladala svoj vlastný tím kostymérov a naberala ďalšie potrebné výpomoce podľa náročnosti filmovacích dní. Keď sme boli na Slovensku, tak tam sme mali hlavné kostymérky dokonca dve. Pribudla k nám Rudka Čileková, ktorá s nami natočila prvý natáčací blok na Slovensku. Čo bola tvoja najväčšia výzva pri tomto filme? HT: Čas foto: Barbora Jančárová a Vojtech Resler © Attack Film/Garfield Film foto: Barbora Jančárová a Vojtech Resler © Attack Film/Garfield Film Ktorý kostým máš najradšej? Ktorý ti naozaj vyšiel? HT: Najviac ma baví kostým Oplana v podaní Karla Dobrého, pretože si myslím, že ten je maximálne presný. Na kostýmovej skúške, som mala pre neho pripravené rôzne časti kostýmov z rôznych fundusov a on jednoducho sám vedel, čo je preňho ako pre tú postavu to pravé orechové. Postupne sme to na neho naskladali a už v kostymérni sa vžil do svojej role a premenil sa na Oplana. Ja som ho pri tom natáčala a Mariane namiesto nudných fotiek pri bielej stene posielala videá hotového Oplana. Výborne sme sa na ňom zabávali Takže Oplan a potom určite Kráľovná, ktorú hrala Táňa Pauhofová. Z tejto postavy som mala asi najväčší rešpekt, aby som našla kostýmy tak, ako som si ich predstavovala. Kráľovná mala najviac prevlekov a museli byť naozaj honosné. Trúfnem si povedať, že všetky jej sadli fantasticky. Základy týchto kostýmov sme našli vo fundusoch, prešili na jej miery, dozdobili a rôzne ich doplnili. Vo filme najprv začíname „bežným“ kostýmom zelenej farby, potom má smútočný kostým a napokon jej hlavný červený kostým, ktorý prechádza ešte rôznymi fázami: raz ho doplňuje kráľovský plášť, raz v ňom ide do boja a tak ďalej. Mala som pre ňu pripravený ešte kúpací kostým, ale nebola som na pľaci keď sa kúpeľ natáčal a počula som, že ten sa asi nakoniec nepoužil, takže uvidím na premiére. Vedela by si porovnať skúsenosti z navrhovania tejto rozprávky a z dvoch českých rozprávok Princezna zakletá v čase 1 a 2 ? Tá spolupráca bola iná v tom, že pri Princezne som mala adekvátny čas na prípravu 3 mesiace, čo mi vlastne nakoniec prišlo aj tak málo. Vo výsledku vždy ešte doháňaš, čo sa dá, keď sa už schyľuje k natáčaniu a vždy potrebuješ aspoň ešte jeden týždeň. Tu to ešte skomplikoval covid, kedy ja sama som sa nakazila v tej najhektickejšej časti príprav, takže tiež som bojovala s časom, no nebolo to až tak vyhrotené ako pri Zakliatej jaskyni. Pri obidvoch rozprávkach sme vychádzali z obdobia gotiky, ale u Princezny zakleté v čase je toto obdobie len inšpiráciou, nedržala som sa ho striktne, ako v Zakliatej jaskyni. Kostýmy nesú prvky gotiky, fantasy ale aj súčastnosti. Dievčatám som obliekla nohavice, používala som moderné materiály, oveľa viac som experimentovala. foto z filmu Princezna zakletá v čase © Bohemia MP foto z filmu Princezna zakletá v čase © Bohemia MP Čo sa týka prístupu režisérov, tak Mariana presne vedela, čo chce, takže viacmenej to bolo o tom vedieť sa naladiť na jej vlnu, čo sa mi snáď, vďaka bohu, podarilo. A vo výsledku to za mňa fungovalo krásne. Petr Kubík, režisér Princezny, to z vačšej časti nechal na mne. Keď to porovnám, do tvorby kostýmov vstupoval menej, ale samozrejme i on mal mnoho pripomienok a požiadaviek. S ním sme mali pri jednotke aj dvojke v období príprav možnosť stretávať sa, debatovať nad kostýmami i scenárom, čo bolo učite obojstranne prínosné. Dokonca raz sme mali celodennú štábovú schôdzku, ktorú by som nazvala skôr dramaturgickou poradou, kedy celý štáb diskutoval len nad scenárom. Takže prípravy boli v tomto zmysle úplne iné. Každopádne, na výsledok oboch rozprávok sa veľmi teším. Jaskyňa má premiéru teraz v júni a Princezna by mala mať v novembri. Helena Tavelová zisti viac o Helene

prejsť na článok

Tieto Vianoce môžeš byť aj ty hrdinom ako z rozprávky!

Mrázik bol prdinom pre Nastenku, keď ju našiel samú v zime a v lese. Pridaj ruku k dielu a pomáhaj tam, kde je tvoja pomoc naozaj potrebná.

prejsť na článok

Kam vycestovať, keď túžite po prírode?

Ľudia sú už v dnešnej dobe unavení z cestovania o zahraničí, kde je len more a nič iné. Chcú zažiť aj niečo iné, chcú vidieť prírodu, za ktorú napokon nemusia vycestovať do zahraničia, pokiaľ po nej túžia. Príroda je synonymom pokoja a odpočinku, ak práve

prejsť na článok

Na aké miesta nezabudnúť pri návšteve USA?

Cestovanie sa stalo naozaj populárnym trávením voľného času a je to len dobre – veď život sa skladá z najrôznejších zážitkov a spomienok, a pokiaľ sa budú naše spomienky týkať iba večného sedenia doma, keď trávime svoj voľný čas iba sedením pri počítači,

prejsť na článok

Z rozprávky do rozprávky I.

Rozprávka je v našej kinematografii obľúbený žaner, podporovaný RTVS aj žiadaný divákmi. Každý rok vznikne minimálne jedna, niekedy dve v spojení s českými koprodukciami, čo vytvára priestor pre rôzne vizuálne riešenia a východiská. V cykle Z rozprávky do

prejsť na článok

Vieme vytvoriť niečo úplne originálne, alebo čo je vlastne originál?

Originalita diela je definovaná schopnosťou priniesť niečo nové, prekvapiť, či pobaviť. Vytvoriť niečo úplne originálne, čo ešte nik iný nevymyslel, je veľmi ťažká úloha. Súhlasíte?  Skúsme sa spolu v článku zamyslieť, skadiaľ čerpať inšpiráciu. Dobre ukr

prejsť na článok