Vyjednávanie kolektívnej zmluvy v dobrej viere Slovenská legislatíva, konkrétne zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní explicitne nestanovuje povinnosť účastníkov kolektívneho vyjednávania rokovať v dobrej viere. Ide ale o základný predpoklad pre úspešné kolektívne vyjednávanie a dosiahnutie kolektívnej zmluvy medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom. Medzinárodná organizácia práce (agentúra Organizácie Spojených Národov) v Dohovore o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 zadefinovala, že zachovanie princípu dobre viery v kolektívnom vyjednávaní je rozhodujúci pre efektívne kolektívne vyjednávanie a dosiahnutie jeho primárneho účelu, ktorým je podpora a rozvoj pracovnoprávnych vzťahov.[1] Vyjednávanie v dobrej viere predpokladá skutočné a trvalé úsilie dosiahnuť dohodu, s konštruktívnym prístupom, bez zbytočných prieťahov. Zároveň je predpokladom rešpektovanie a dodržiavanie dohodnutých podmienok. V určitých krajinách je požiadavka na vyjednávanie v dobrej viere legislatívne alebo metodicky podložená a štáty definujú, aký prístup očakávajú od zamestnávateľom a odborových organizácií, respektíve čo považujú za nekalú vyjednávaciu praktiku v rámci kolektívneho vyjednávania. V iných krajinách naproti tomu legislatíva na zásadu dobrej viery neodkazuje, čoho je Slovenská republika príkladom, ale podporuje ju napríklad legislatívnou požiadavkou na vzájomné poskytovanie si informácií, povinnosťou spolu rokovať alebo poskytovať si ďalšiu požadovanú súčinnosť. „Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu požadovanú súčinnosť, ak nebude v rozpore s ich oprávnenými záujmami.“[2] Porušenie princípu dobrej viery v kolektívnom vyjednávaní Nižšie uvádzame príklady konania, ktoré inklinuje vyjednávanie v rozpore s dobrou vierou: odmietnutie stretnutia v primeranom čase alebo intervale za účelom kolektívneho vyjednávania; formalistické, povrchné alebo čiastočné vyjednávanie; odmietnutie poskytnutia podstatných informácií; odmietnutie podpísať dojednanú kolektívnu zmluvu; jednostranné pozmenenie dohodnutých podmienok; rokovanie s inou ako oprávnenou osobou na vyjednávanie; vyjednávanie zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore so zákonom alebo inými dohodami; vypovedanie alebo iné zrušenie kolektívnej zmluvy bez návrhu na dojednanie novej kolektívnej zmluvy. [1] https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/ed_dialogue/dialogue/documents/publication/wcms_172186.pdf [2] § 8 ods. 3 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní The post Vyjednávanie kolektívnej zmluvy v dobrej viere appeared first on Kolektívne vyjednávanie.
Rozdiel medzi sprostredkovateľom kolektívneho sporu a mediátorom Sprostredkovateľ kolektívneho sporu a mediátor. Aké prvky môžu priniesť do kolektívneho vyjednávania a ako napomôžu k dosiahnutiu kolektívnej zmluvy? Tak konanie pred mediátorom, ako aj kona
prejsť na článokMedzinárodná organizácia práce (ILO) a kolektívne vyjednávanie Kolektívne vyjednávanie je esenciálny nástroj, ktorý umožňuje zamestnancom a zamestnávateľom dosiahnuť dohodu o pracovných podmienkach, mzdách a iných aspektoch pracovného vzťahu. Je to proces
prejsť na článokVážené kolegyne, kolegovia, železničiari Pár dní dozadu sme sa zneoficiálneho zdroja dozvedeli že, OZŽ ako najväčšia odborová organizácia prostredníctvom svojho hlavného vyjednávača pána Hoffmana, požiadala o predĺženie platnosti kolektívnej zmluvy oďalší
prejsť na článokZáväznosť kolektívnej zmluvy Zákon o kolektívnom vyjednávaní[1] upravuje záväznosť kolektívnych zmlúv, a to najmä s ohľadom na druh kolektívnej zmluvy. Je teda potrebné rozlišovať, medzi podnikovými kolektívnymi zmluvami, kolektívnymi zmluvami vyššieho
prejsť na článokVýzvy a príležitosti moderného kolektívneho vyjednávania v ére digitalizácie a flexibilných foriem práce Kolektívne vyjednávanie sa stalo pilierom moderných pracovných vzťahov, umožňujúc zamestnancom a ich zástupcom vyjednať spravodlivé mzdy a pracovné po
prejsť na článok