Slovenskí vodní slalomári si vypádlovali na Liptove dva cenné kovy

DENNÍK ŠPORT VÍKEND V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI Kajakárka Mintálová zlatá, kanoisti bez medaily V Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši sa konali majstrovstvá Európy v kanoistike na divokej vode tretí raz v histórii. Na prvých v roku 2007 si naši pretekári vybojovali šesť cenných kovov (4 – 1 – 1), o deväť rokov neskôr ich bolo ešte o jeden viac (4 – 1 – 2) a očakávali sme, že do tretice ich síce nebude až toľko, ale že budú nakoniec len dva, nepredpokladali asi ani najväčší pesimisti. O prvú medailu sa nečakane postarala hliadka kanoistiek, ktorá už v piatok obhájila titul z vlaňajších ME v Ivrei. Druhú – tiež zlatú – získala v sobotu kajakárka Eliška Mintálová, ktorá sa postavila na najvyšší stupeň spoločne s Taliankou Hornovou. A to bolo všetko, keďže medailovo naprázdno vyšli aj kanoisti, ktorým sa to stáva naozaj málokedy. Znamená to, slovenská medailová zbierka v histórii ME sa dostala na číslo 96 (49 – 24 – 23). ****** Posledná nedeľa pred Vianocami je zlatá, pre kajakárku ELIŠKU MINTÁLOVÚ bola v Liptovskom Mikuláši zlatá sobota Spoločný vyše trojsekundový triumf s Hornovou Nestáva sa často, aby vo vodnom slalome dosiahli dvaja pretekári na stotinu sekundy rovnaký čas a ešte zaujímavejšie je, keď ho spoločne zaznamenajú na prvom mieste. A práve toto sa stalo v sobotňajšom finále kajakárok, po ktorom sa z titulu majsterky Európy tešila nielen Talianka Hornová, ale aj slovenská reprezentantka Eliška Mintálová. V desaťčlennom finále bola z našich pretekárok ako jediná, keď sa do neho prebojovala šiestou priečkou v semifinále. V ňom mala jeden dotyk bránky tesne po oravskom skoku, ale v boji o medailu sa tejto chyby vyvarovala. Celú trať zvládla v rýchlom tempe a výsledkom bolo najrýchlejší čas o 3,05 sekundy. Po nej bolo na štarte ešte päť kajakárok, štyri z nich zašli slabší čas a ako posledná išla najrýchlejšia zo semifinále Talianka Hornová, ktorá nakoniec došla do cieľa na stotinu v rovnakom čase, ako mala 23-ročná pretekárka KTK Dukla Liptovský Mikuláš. Po splnení si prvých mediálnych povinnosti prišla spokojná zverenka Petra Cibáka mladšieho medzi novinárov, ktorým s veľkým úsmevom na tvári ochotne odpovedala na otázky. Aké sú vaše prvé pocity tesne po tom, ako ste sa stali majsterkou Európy? „Fantastické. Som šťastná, že som si vybojovala na vrcholnom seniorskom podujatí prvú medailu a hneď je zlatá.“ Dokázali ste to pred domácim publikom. Je vaša radosť o to väčšia? „Určite. Vždy je super, keď uspejete na podujatí, ktoré sa koná práve na Slovensku. Navyše ja som členka mikulášskeho klubu, takže tá radosť je o to väčšia.“  Vnímali ste povzbudzovanie divákov? Mali ste na tribúne aj nejakých známych? „Áno, divákov som počula, bolo super, že nás prišli povzbudiť v takom hojnom počte. Aj ja som mala medzi nimi viacerých blízkych a z tých najbližších to bol môj priateľ, moji rodičia a boli tu aj budúci svokrovci. Veru, mám sa s kým spoločne podeliť o moju radosť, pretože známych som tu mala ešte viac.“ Vráťme sa teraz k vašim jazdám. Ako ste boli spokojná so semifinálovou? „Pravdu povediac, nie veľmi, pretože určite mohla byť lepšia. Nevyšiel mi skok podľa predstáv, po ktorom som sa dotkla protivodnej štrnástej bránky a navyše v jej závere som dosť stuhla. Ja nemám veľmi rada takéto ranné jazdy a navyše bolo vtedy ešte chladno, na čo som ja dosť citlivá. Našťastie sa postupne predsa len trochu oteplilo, takže finále už bolo pre mňa lepšie.“ Čo ste pred ním riešili spoločne s vaším trénerom Petrom Cibákom mladším? „Najviac sme sa zamerali práve na ten oravský skok, ktorý sa mi v semifinále nevydaril. Pozrela som si aj jazdy troch najrýchlejších kajakárok a potom som sa už sústredila na finále.“ V ňom ste predviedli parádny výkon, keď ste dosiahli o štyri sekundy rýchlejší čas ako v semifinále. Boli ste s ním spokojná? „Pravdu povediac, finálovú jazdu si teraz ani veľmi nepamätám, musím sa na ňu pozrieť, aby som si ju osviežila. Teší ma však, že som zvládla v pohode skok, ktorý mi nevyšiel v semifinále a aj ďalšie náročné úseky sa mi podarilo zájsť podľa trénerových predstáv. Na konci trate ma síce v jednej bránke ešte trochu spláchlo, kde som nechala niečo cez sekundu, ale našťastie mi to nechýbalo. Som majsterka Európy a už vysloviť to je niečo nádherné.“ Aké bolo čakanie v cieli, kým sa skončilo finále? „Náročné bolo najmä na psychiku. Cítila som stres, ktorý som už nemohla ovplyvniť, takže o to to bolo ťažšie.“ Váš prvý pocit, keď ste zbadali, že Hornová zašla na stotinu rovnaký čas ako vy? „Bolo to niečo neuveriteľné. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že aj ja som získala spoločne s ňou zlato.“ Je to vaša prvá „veľká“ medaila, hneď zlatá a navyše doma. Považujete titul majsterky Európy za najväčší úspech v kariére? „Určite.“ Myslíte si, že teraz z vás trochu opadne psychický tlak, ktorý ste cítili pred každými pretekmi. Vy ste totiž vedeli, že ste schopná držať krok s najlepšími kajakárkami, len ste to nedokázali naplno predať aj v pretekoch… „Verím, že to tak bude. Čaká na nás náročná sezóna s množstvom podujatí, takže budem mať dosť príležitostí ukázať, že tento titul nebol iba jeden úspešný výstrel.“ AKO TO VIDEL TRÉNER? „Ja som bol na majstrovstvách Európy v roku 2002 v Čunove tretí a keď už mala istý bronz, tak som si povedal, že super, aspoň ma vyrovnala. Potom ma však prekonala nielen striebrom, ale dokonca zlatom. Je to super a vôbec sa pre to na ňu nehnevám. Vedeli sme, že to bude ťažké. Trať bola náročná, ale Eliška ju zvládla pred domácim publikom fantasticky. Vo finále si dala pozor na prejazd bránok po skoku, dvadsiatku išla na ,erku’, čím trochu stratila, ale inak to bola paráda. Teraz sa z toho všetci veľmi tešíme, ale na oslavu nebude veľa času, pretože na nás čaká najbližšie tri mesiace veľa podujatí. Môže totiž štartovať ešte aj na šampionátoch do 23 rokov, takže uvidíme, ako sa bude cítiť. Určite vynecháme nejaké preteky Svetového pohára, pretože takmer každý víkend sa niečo deje a my sa musíme dobre pripraviť najmä na júlové seniorské majstrovstvá sveta v Augsburgu, ktoré sú vrcholom tejto sezóny,“ povedal nám šťastný Mintálovej tréner Peter Cibák mladší. MINTÁLOVÁ NA ME 2017 TACEN 36. 2018 PRAHA 20. 2019 PAU 10. 2021 IVREA 11. 2022 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 1. ****** „Muž v plagátu” kajakár JAKUB GRIGAR finále nezvládol a skončil až dvanásty Mrzí ma, že som sklamal divákov Najväčšiu pozornosť v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši od začiatku európskeho šampionátu pútal Jakub Grigar. Strieborný kajakár z vlaňajšej tokijskej olympiády bol v centre pozornosti všade, kde sa objavil. A keď tu nebol, tak sa na vás pozeral z plagátu podujatia, na ktorom bol hlavná postava. „Kubo“ veľmi túžil zopakovať na Liptove medailový úspech z Japonska, ale nakoniec mu to nevyšlo, keď skončil až dvanásty. „Veľmi ma to mrzí a som z toho aj patrične sklamaný,“ začal 25-ročný kajakár KTK Dukla Liptovský Mikuláš a ďalej pokračoval: „V nabitej konkurencii našej kategórie však so štyrmi trestnými sekundami nemáte šancu na dobrý výsledok.“ Zverenec Stanislava Gejdoša mal pritom v sobotu kajakársku partiu rozohratú dobre. V semifinále bol čistou jazdou štvrtý, čo bolo dobrá východzia pozícia pred finále. V ňom si však Jakub ťukol štrnástu a predposlednú 24. bránku a štyri trestné sekundy sú veľa. Bez nich by bol bronzový… „Na keby sa v športe nehrá, konečný výsledok je dvanáste miesto a ten musím zobrať ako realitu. Žiaľ, ukázalo sa, že vodný slalom je o to náročnejší, že ho dokáže ovplyvniť počasie. Počas pretekov dosť fúkalo, čo však bolo najhoršie, smer vetra sa neustále menil a nedal sa predvídať. Napríklad ja som mal dotyk v štrnástke, keď som z nej už vychádzal, ale vietor zafúkal tak, že mi pohol tyčku zozadu do pádla a vzadu nemám oči… Hovorí sa, že všetci mali rovnaké podmienky, ale v tomto prípade to neplatilo. Na počasie sa však nechcem vyhovárať, mal som podať lepší výkon, keď som si chcel vybojovať medailu. A ja som po nej túžil,“ pokračoval Grigar. Mrzel ho najmä fakt, že sklamal divákov, ktorý prišli v hojnom počte. „Veď práve… Chcel som ich potešiť dobrým výsledkom, ale to sa mi nepodarilo, za čo sa im chcem ospravedlniť. Verím, že už na najbližšom podujatí ich poteším viac,“ dodal Jakub Grigar, na ktorého už v sobotu čaká milá udalosť, keďže sa žení s priateľkou, ktorá mu čoskoro porodí aj prvého potomka. GRIGAR NA ME 2013 KRAKOV 21. 2015 MARKKLEEBERG 39. 2016 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 5. 2017 TACEN 8. 2018 PRAHA 28. 2019 PAU 33. 2021 IVREA 34. 2022 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 12. ************ Paňkovej tréner PETER MURCKO: Hliadka je úplne iná súťaž Majsterky Európy mimo finále V piatok poobede sme v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka prežívali prvú medailovú radosť. A to nie hocijakú! Slovenské kanoistky Soňa Stanovská, Emanuela Luknárová a Zuzana Paňková sa stali v súťaži hliadok po dramatickom vyvrcholení majsterkami Európy a obhájili titul vlaňajšieho šampionátu v talianskej Ivrei. Druhé zlato však po roku zavesili na krk iba Paňkovej, pretože namiesto Stanovskej a Luknárovej boli vtedy v našej hliadke ešte Monika Škáchová a Simona Glejteková. Nádejali sme sa, že po fantastickom úspechu slovenské kanoistky milo prekvapia aj v individuálnej súťaži, ale nič také sa nestalo. Stanovská skončila už v kvalifikácii a Paňková i Luknárová zase neuspeli v semifinále, takže boje o medaily v C1 žien boli včera bez Sloveniek. Najbližšie k finálovej desiatka mala najmladšia z nášho tria ešte len 17-ročná Paňková, ktorú však mimo nej odsunulo až osem trestných sekúnd. V semifinále tak bola dvanásta a Luknárová, ktorá mala len jeden dotyk, skončila tesne za ňou trinásta. „Štyri dotyky sú veľa. Čas nebol síce zlý, pohodlne by stačil na finále, ale s ôsmimi trestnými sekundami sa nedá dosiahnuť dobrý výsledok,“ začal kriticky Paňkovej tréner Peter Murcko a ďalej pokračoval: „Čakal som, že Zuzka predvedie lepšiu jazdu, určite mala na to, aby sa prebojovala do finále, ale na vode pôsobila nekoncentrovane. Ak chce držať krok s najlepšími slalomárkami sveta, musí aj v pretekoch ukázať to, čo predvádza na tréningoch. Žiaľ, toto sa jej v Liptovskom Mikuláš nepodarilo ani raz.“ Paňková bola v K1 25., v C1 12. a štartovala aj v extrémnom slalome, v ktorom skončila vo štvrťfinále. Nie je toho na študentku druhého ročníka košického gymnázia predsa len veľa? „Samozrejme, že toho je veľa. Máme však to, čo sme chceli a teraz je len na nás, ako sa s tým dokážeme vyrovnať. Zuzka je veľmi šikovná, mám však stále len sedemnásť, takže musíme byť trpezliví. Teraz získava skúsenosti, ktoré sa jej neskôr určite zídu v bojoch o dobré výsledky na vrcholných podujatiach,“ hovorí Murcko, ktorý si veľmi dobre uvedomuje, že táto sezóna bude pre jeho zverenku extrémne náročná: „Štartuje vo všetkých troch súťažiach, navyše v dvoch z nich sú aj hliadky a Zuzka bude okrem seniorských podujatí bojovať ešte aj na juniorských šampionátoch. Napríklad teraz po skončení majstrovstiev Európy v Liptovskom Mikuláši sa hneď presúvame na tréningový pobyt do Augsburgu, kde sa na konci júla uskutoční svetový šampionát. A po týždni prípravy v Nemecku pôjdeme priamo odtiaľ do Prahy, kde bude prvé kolo Svetového pohára. Áno, náš program je poriadne nahustený, ale verím, že nájdeme správny kompromis, aby sme všetko zvládli k našej spokojnosti.“ Navyše si treba uvedomiť, že Paňková má síce individuálny študijný plán, ale to neznamená, že si nemusí plniť školské povinnosti. „V tomto ročníku bola v škole iba 21 dní, taká je realita, ale dokončiť si ho musí. Chce to nielen ona, jej rodičia, ale aj ja. Popri slalome tak musí zvládnuť aj komisionálne skúšky, na ktoré si musíme nájsť v našom nabitom programe tiež čas,“ vysvetľuje Murcko. Na záver sme sa spolu s ním pristavili pri jednom zaujímavom fakte. Naše kanoistky sa síce stali majsterkami Európy v hliadkach, ale vo finále nebola ani jedna z nich. Ako si to vysvetľuje? „Súťaž hliadok je niečo úplne iné ako individuálna, v nej nejde každý za seba, ale všetci traja idú ako tím. Je to o vzájomnej maximálnej miere ohľaduplnosti, musia vedieť, čo si môžu na vode voči sebe dovoliť. V tomto boli perfektne zohratí Martikán, Slafkovský a Beňuš, ktorí jazdili na hranici maximálneho rizika. Stačilo, aby Martikána vymenil Mirgorodský, ktorý je individuálne teraz už lepší ako Michal, ale v hliadke to chvíľu potrvá, kým v novom triu znovu všetko perfektne zapadne do seba. Naše kanoistky hliadku zvládli bez väčšej chyby a to im stačilo, v individuálnej súťaži sa už treba vyvarovať aj tých menších a to na Liptove nedokázali,“ dodal Peter Murcko. ************************ Z tria slovenských kanoistov sa prebojovali do finále dvaja, ale medailu nezískal ani jeden Mirgorodský šiesty a Beňuš ôsmy Kanoisti sú v slovenskom vodnom slalome naša najparádnejšia kategória a často sa o nej hovorí, že sú medailová istota. Nečudo, veď v doterajšej histórii ME si naši singlisti vybojovali v C1 22 medailí (Martikán deväť, Slafkovský osem, Beňuš štyri a Minčík jednu) a v 3xC1 k tomu pridali ďalších 16 (12 – 3 – 1) cenných kovov. Verili sme, že minimálne jednu medailu si vypádlujú v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka aj teraz, ale nestalo. Hliadka bola štvrtá a v C1 skončili Marko Mirgorodský šiesty, Beňuš ôsmy a európsky šampión z Liptova v roku 2016 Alexander Slafkovský nebol ani vo finále a obsadil trinástu priečku. „Po dobrom výkone v semifinále som veril, že by som mohol vo finále útočiť na stupne víťazov, ale žiaľ, zaváhal som hneď v prvej bránke, ktorú som si svojou nepozornosťou ťukol,“ začal Mirgorodský, ktorý postúpil do finálovej desiatky ako druhý, ale v nej si nielenže raz ťukol, ale dosiahol aj slabší čas, takže na stupne víťazov mu chýbalo viac ako tri sekundy. „Po zaváhaní v jednotke som sa snažil skoncentrovať a ísť na maximálnej hrane rizika, niekde mi to skĺzlo a v spodnej časti mi už chýbali sily. Na takejto náročnej trati razom prídu ďalšie chybičky a výsledkom je jazda, po ktorej nemôžem byť spokojný.“ Mirgorodskému nevyšla ani hliadka, takže sa čakalo, či dokáže hodiť sklamanie z nej za hlavu a podá v individuálnej súťaži stopercentný výkon. V semifinále sa mu to podarilo, ale vo finále už nie. „Mrzí ma to. Na hliadku som už zabudol, sústredil som sa len na C1, čo potvrdil aj semifinálový výkon. Žiaľ, chyba v prvej bránke vo finále ma rozhodila a potom to už nebolo ono. Nepríjemné je, že sme sklamali v domácom prostredí divákov, ktorí nám verili, že nejakú medailu získame,“ dodal 23-ročný zverenec Tomáša Mráza. Medailový cieľ si nesplnil ani Matej Beňuš, ktorý má doma z ME už štyri cenné kovy z C1 (0 – 2 – 2), ale piaty k nim včera nepridal. Prečo? „Žiaľ, stalo sa to, čo sa tu stáva. Medzi ôsmou a deviatou bránkou sa mi otvoril valček, ktorý ma tam predtým podržal a nasledovali dotyky v deviatej a desiatej bránke. Samozrejme, že za takýchto okolností som sa snažil ísť na hranici rizika, aby som dohnal štvorsekundovú stratu, ale prišiel dotyk v šestnástke a definitívne bolo po nádejach na dobrý výsledok,“ skonštatoval Beňuš, ktorý bol v semifinále štvrtý, ale vo finále bol jeho výsledný čas až o takmer päť sekúnd horší. „Myslím si, že som bol pripravený fyzicky i psychicky dobre, ale kanál v Mikuláši je už taký. Voda v jeho hornej časti sa mení, teraz síce menej ako predtým, ale aj tak sa tam môže pritrafiť niečo podobné, ako sa stalo mne,“ povedal člen Športového centra polície a zverenec Matúša Hujsu, ktorý si priznal, že divákov naši kanoisti na Liptove sklamali: „Čakali od nás medailu, asi aj viac ako jednu a nakoniec sme nezískali žiadnu. Mrzí nás to všetkých troch najmä pre tých divákov, ktorí nás počas šampionátu povzbudzovali.“ MIRGORODSKÝ NA ME 2018 PRAHA 7. 2019 PAU 6. 2022 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 6. BEŇUŠ NA ME 2007 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 15. 2008 KRAKOV 13. 2009 NOTTINGHAM 6. 2010 ČUNOVO 2. 2011 LA SEU DURGELL 19. 2012 AUGSBURG 16. 2013 KRAKOV 3. 2015 MARKKLEEBERG 3. 2016 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 5. 2017 TACEN 5. 2019 PAU 34. 2021 IVREA 2. 2022 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 8. *********** SLAFKOVSKÝ: TAKTO SOM SA LÚČIŤ NECHCEL Keď sa v Liptovskom Mikuláši uskutočnili majstrovstvá Európy v roku 2016, Alexander Slafkovský získal v C1 titul. Teraz, o šesť rokov neskôr, chcel vo finále znovu zabojovať o cenný kov, ale nedostal sa k tomu. Sašo totiž nečakane vypadol už v semifinále, v ktorom skončil trinásty, keď rozhodli o tom dve trestné sekundy na poslednej bránke. Bez nich by postupoval ako piaty… „Je to veľmi smutné a ťažko sa s tým vyrovnávam,“ začala svetová jednotka v rebríčku ICF kanoistov a ďalej pokračovala: „Jazda nebola zlá, taká semifinálová. Snažil sa ísť tak, aby som si bez väčšej chyby ustrážil postup do finále. Žiaľ, nakoniec som sa jej nevyhol na poslednej bránke, keď som sa už pri výjazde z nej dotkol tyčky pádlom. Moja chyba, ktorá má stála účasť vo finále.“ Veril, že by mu to mohlo stačiť na postup aj s dvoma trestnými sekundami? „Áno, dúfal som, že by z toho mohla byť priečka na konci prvej desiatky, ale bolo to také nabité, že jeden dotyk ma odsunul z piateho miesta až na nepostupové trináste. Som z toho veľmi sklamaný. Mám 39 rokov, bolo to určite moje posledné vrcholné podujatie v domácom prostredí a takto som sa lúčiť nechcel. Mrzí ma to najmä pre tých divákov, ktorí boli skvelí. Povzbudzovali nás, ja sám som poznal vari pol tribúny, a takto som všetkých sklamal. Najviac ma hnevá, že som nemal možnosť ukázať, čo vo mne je. Chcel som divákov potešiť dobrým výsledkom a namiesto toho som ich vlastnou chybou sklamal.“ Sašovi sa hovorilo ťažko, bolo vidieť, že v emóciách sa snažil potlačiť slzy sklamania. Nečudo, vlani na svetovom šampionáte v Čunove prišiel dotykom v predposlednej bránke o titul majstra sveta, teraz v poslednej o finále… „Rozdiel je v tom, že minulý rok som napriek tým dvom trestným sekundám bral striebro, ale teraz sa na boj o medaily pozriem už len ako divák. Aspoň v ňom budem môcť povzbudzovať Maťa a Marka v ich úsilí o čo najlepší výsledok,“ dodal s miernym náznakom úsmevu trojnásobný majster Európy v C1. FAKTY Z LIPTOVA  NEDEĽA  FINÁLE C1 ŽENY: 1. Franklinová (V. Brit.) 113,35/0, 2. Delassusová (Fr.) 115,07/0, 3. Fišerová (ČR) 115,77/0, nepostúpili do finále 12. Paňková 125,98/8, 13. Luknárová (obe SR) 126,94/2. C1 MUŽI: 1. Savšek (Slovin.) 100,44/0, 2. Tasiadis (Nem.) 101,01/0, 3. Trave (Šp.) 102,17/0, … 6. Mirgorodský 105,45/2, 8. Beňuš 107,79/6, nepostúpil do finále 13. Slafkovský (všetci SR) 105,48/2. EXTRÉMNY SLALOM – K1 ženy: 1. Fišerová (ČR), 2. Franklinová (V. Brit.), 3. Novaková (Slovin.), Mintálová vypadla v semifinále, Stanovská a Paňková (všetky SR) vypadli vo štvrťfinále, K1 muži: 1. Rohrer (Švaj.), 2. Leitner, 3. Oschmautz (obaja Rak.), 4. Grigar (SR). Pripravil JÁN JEŽÍK, denník Šport 30.5.2022 FOTO PAVOL UHRIN, PETER BRICHTA The post Slovenskí vodní slalomári si vypádlovali na Liptove dva cenné kovy appeared first on European Championships.

prejsť na článok

Zaútočia Slováci na stovku?

Dnes sa v Liptovskom Mikuláši začnú majstrovstvá Európy vo vodnom slalome Už dnes sa rozprúdia v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši prvé súťaže na majstrovstvách Európy v kanoistike na divokej vode, ktoré potrvajú do nedele. Podt

prejsť na článok

Trio kanoistov Beňuš, Slafkovský, Mirgorodský ovládlo kvalifikáciu

PIATOK NA ME V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI Piatkový program sa na majstrovstvách Európy v kanoistike na divokej vode niesol v znamení kanoistických jázd. Slovenskí pretekári s jednolistým pádlom si v Liptovskom Mikuláši vybojovali päť semifinálových účastí. Medz

prejsť na článok

Kajakárska hliadka „zemiaková“

ŠTVRTOK NA ME V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI – FINÁLE HLIADOK Poobedňajší program majstrovstiev Európy v kanoistike na divokej vode bol venovaný tímovým súťažiam kajakárov. V takzvaných hliadkach sa slovenský ženský tím umiestnil na siedmej priečke, muži finišova

prejsť na článok

Chcem zabojovať o cenný kov

MATEJ BEŇUŠ je jediný zo slovenskej reprezentácie, ktorý bude štartovať na Liptove aj na treťom európskom šampionáte Aj keď Matej Beňuš nie je v tohtoročnom slovenskom reprezentačnom tíme najstarší – jeho kolega z C1 Alexander Slafkovský je ročník naroden

prejsť na článok

Kanoistky obhájili titul majsteriek Európy, kanoisti tesne pod pódiom

PIATOK NA ME V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI – FINÁLE HLIADOK Piatkové poobedie na majstrovstvách Európy v kanoistike na divokej vode malo prívlastok hliadkové. Tímy kanoistiek a kanoistov bojovali v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši o ti

prejsť na článok