Vývoj rehabilitačnej medicíny hlavne v poslednom období bol výrazne ovplyvnený pacientami s veľmi ťažkými, v minulosti takmer vo všetkých prípadoch smrteľnými, komplexnými deficitmi. Ešte v 80 rokoch 20 storočia panoval názor, že títo pacienti nie sú rehabilitácie schopní a čakalo sa až do nástupu spontánnej remisie. Vrátane neurologického deficitu u takto postihnutých pacientov sa často pridružujú poruchy pozornosti, sústredenia, pamäti, spracovanie informácií. Okrem týchto kognitívnych funkcií postihnuté zvyknú byť myslenie, reč, zrakovo – priestorová orientácia, jednoduché matematické operácie a iné. Závažne problémy sú aj v oblasti citového správania jedinca, častá je iritabilita, impulzivita, apatia, pokles motivácie, nezáujem o iných a seba a komplikované psychotickými poruchami typu mánia, bludy. Medzi ďalšie znaky organického postihnutia mozgu patrí kolísanie nálad, strata psychomotorického tempa, afektivita, úzkostlivosť, depresia, stereotypné správanie a suicidiálne myšlienky. V dôsledku toho je dnes neurorehabilitácia dôležitým prvkom, ktorý si kladie za cieľ vytvárať nové inovatívne terapeutické plány, ktorých aplikácia u tohto typu pacientov dáva nádej na výrazné zlepšenie oproti klasickým zaužívaným metódam. Zároveň spája ako klinické skúsenosti, tak aj najnovšie znalosti v obore neuroplasticity, pričom jej vplyv na zlepšenie vedomia a na zlepšenie motorických deficitov je už známy a potvrdený viacerými štúdiami. Z časového hľadiska je prvotným cieľom zamedzenie komplikácií typu dekubitov, kontraktúr, pneumónie, trombózy. Včasná mobilizácia musí byť začatá len čo to kardiopulmonálny stav pacienta a intrakraniálny tlak dovolia, čiže po stabilizácii klinického stavu, kedy sa následne uplatní celý súbor fyzioterapeutických metód založených na neurofyziologickom podklade akým je proprioceptívna neuromuskulárna facilitácia (PNF), Bobathových koncept, reflexná lokomócia podľa MUDr. Vojtu, senzomotorická integrácia a iné. Nezastupiteľnou a v poslednom čase stále častejšie aplikovanou formou liečby je multisenzoricky orientovaná stimulácia tvoriaca spoločne s profylaktickými formami terapie bázu včasnej neurorehabilitácie. V prípade úspešného dosiahnutia zlepšenia vedomia a komunikácie nastupuje celé spektrum možností rehabilitačnej terapie. Komplexný terapeutický rámec rehabilitácie pacientov vo VS je tvorený: a) ošetrovateľská starostlivosť b) fyzioterapia c) ergoterapia d) logopédia e) psychológia f) dlhodobá sociálna pomoc od štátu Aj u pacientov so silnými spastickými parézami, narušenou koordináciou a senzibilitou, je možné pri dôkladnom pozorovaní objaviť prvé známky vedomej motoriky. V týchto začiatočných fázach môžu predstavovať značné sťaženie rehabilitácie sekundárne komplikácie, typu kontraktúr, heterotopických osifikácii, atrofií muskulatúry. Zamedzenie rozvoja týchto komplikácií, ďalej prevencia rozvoja ventilačných problémov, redukcia inaktivitou zavinenej atrofie svalovej slabosti a v neposlednom rade obnovenie rovnováhy a cielenej motoriky je dôležitou úlohou v tejto fázi fyzioterapie. V úvode je kľúčové adekvátne polohovanie ako základ následnej terapeutickej starostlivosti, vertikalizácia a prvotná mobilizácia. Včasná rehabilitácia si vyžaduje 3-4 hodiny funkčnej terapie denne. Vertikalizácia pacienta slúži nielen na umožnenie nacvičenia postoja a chôdze, ale nezanedbateľný je jej vplyv na prevenciu hypostatických pneumónii , osteoporózy, kontraktúr a má podpornú funkciu pri peristaltike a močovom mechúri. Vertikalizáciou sa podporí aktivizácia systému ARAS v retikulárnej formácií ako základného prvku bdelosti, čo sa predovšetkým využíva v rámci vestibulárnej stimulácie. So zlepšovaním vedomia a možnosťou spolupráce pacienta sa terapeutický rámec rozšíri o senzomotorický trénink a nácvik činností denného života. Včasná adekvátne realizovaná rehabilitácia u pacientov s ťažkým traumatickým postihnutím dokáže u 1/3 pacientov navrátenie do pôvodnej kvality života, 1/3 potrebuje dlhodobú socioekonomickú podporu s možnosťou domácej starostlivosti a posledná 1/3 zostáva ťažko postihnutá s minimálnou nádejou na zlepšenie. U tejto poslednej skupiny je nutná celoživotná starostlivosť v špecializovaných ošetrovateľských ústavoch. Hlavné rehabilitačné metódy Vojtová metóda K aktivácií motorických funkcií stratených pri traumatickom poranení mozgu využíva typické novorodenecké reflexné vzorce. Vojta predpokladá, že tieto reflexné vzorce sú reprezentované na viacerých úrovniach CNS, hlavne na úrovni miechy. Napriek aktivujúcim a inhibujúcim vplyvom subkortikálnych centier a spinálnych interneurónov, môžu byť tieto preformované supraspinálne reflexné mechanizmy v rámci motorických aktivít úspešne použité. Ďalší predpoklad s ktorým pracuje Vojtova metóda je, že pomocou periférnych zón a definovaného východzieho postavenia je možné vyvolať skrížené koordinované pohybové vzorce. Pacientovi v tzv. aktivovanej východzej polohe terapeut aplikuje cielené tlakové stimuly, tzv. tlakové body a očakáva prevedenie reflexných tlakových vzorov. Opakované cvičenie (repetetívny tréning) Neuronálny systém so stúpajúcou frekvenciou jeho používania funguje účinnejšie. Útlm tichých synapsií a aktivácia procesu LTP sú pri znova opakovanom používaní rovnakých synaptických spojení častejšie. Repetetívnym tréningom rovnakého pohybu ruky a prstov je možné dosiahnuť rýchlejšieho a silnejšieho zlepšenia motorických funkcií. Pre pacientov je vhodný trénink denne maximálne 2 krát v intervale 5 až 15 minút. Dôležité si je uvedomiť aby pacient realizoval cvik s takou intenzitou, ktorú je schopný vyvinúť bez zvláštnej námahy aby sa nevyvinula nežiadúca spasticita, predilekčne v oblasti flexorov ruky a prstov. Jednou zo zaujímavých možností rehabilitácie pacientov s poruchou vedomia je terapeutická vertikalizácia na sklopnom stole. Spôsobuje zvýšenie bdelosti a vnímania, skrze zapojenia ascendentného retikulárneho aktivačného systému. Tréning senzitivity Má dokázaný vplyv na reštitúciu motorických porúch. Zapojené sú všetky formy stimulácie ako povrchové aj tak hĺbkové: hladkanie, poklepávanie, vibrácie, česanie etc. a to do prahu dráždivosti. Tento tréning podporuje pacientovu pozornosť, dáva mu kognitívne impulzy a zvyšuje motiváciu v porovnaní so stereotypnými a jednotvárnymi stimulmi. Multimodálna stimulácia Jedným z prvých terapeutických krokov včasnej rehabilitácie je realizovanie multisenzorickej stimulácie. Taktilná stimulácia zahrňuje rôzne typy masáži, kartáčovanie končatín a tepelná aplikácie ako ľadové, horúce a bahenné zábaly. Okrem stimulácie slúži táto metóda aj ako prevencia dekubitov, pneumónie. Ideálne je ju aplikovať rodinnými príslušníkmi. Proprioceptívna, vestibulárna a kinestetická stimulácia Pacientovi sa ponúkajú informácie o polohe tela, hmotnosti napr. vo forme pasívneho polohovania končatín. Patrí sem aj vertikalizácia, keď podporujeme vnímania pohybu, rovnováhy a orientácie v priestore. Návyk na zmenu pozície tela je veľmi dôležitý inak pacienti často reagujú na zmeny polohy tela nevoľnosťou a zvracaním. Orofaciálna stimulácia, vzhľadom na náchylnosť dysregulácie periorálnych reflexov a pohybov a následne vznik patologického tzv. kúsacieho reflexu, ktorý môže sťažovať včasnú rehabilitáciu je dôležité stimulovať aj túto oblasť. Podskupinu tvorí gustatorická a olfaktorická stimulácia, kedy sú pacientovi ponúkané rôzne chuťové a čuchové esencie (ale nikdy nie klasicky sústa potravy pretože by mohlo dôjsť k aspirácií. Podobné metódy využívajú Akustická a optická stimulácia. Polohovanie Polohovanie sa musí v pravidelných intervaloch meniť. Pri včasnej rehabilitácií po ťažkej traume CNS je tento interval 3-4 hodiny. Správne polohovanie je základom všetkých terapeutických aktivít. Hlavne v rannej fáze rehabilitácie je pre väčšinu pacientov ťažké zmeniť svoju pozíciu v posteli. Pokiaľ to stav dovolí je doporučené začať nácvikom tzv. bridgingu (mostu), pri ktorom pacient ležiaci na chrbte skúša so skrčenými nohami a chodidlami pevne na podložke nadvihnúť panvu. Tento cvik slúži ako tréning extenzorov bedier a trupu, ktoré sú veľmi dôležité k dosiahnutiu rovnováhy v sede, funkcií stoja a chôdze. Prevencia kontraktúr V prípade kontraktúr (patologickému a ireverzibilnému skráteniu svalstva) platí, že najdôležitejším terapeutickým princípom je správna prevencia. Samotná terapia – mobilizácia a cielené polohovanie kontraktúr je veľmi náročná ako pre pacienta tak aj pre terapeuta. Polohovanie musí byť realizované opačne k polohe spastického tonického vzorca – napr. pri spastickej flexii lakťa polohujeme lakeť do extenzie, u addukcie ramena polohujeme v abdukcii. Ak nedochádza k zlepšeniu vyššie uvedenými postupmi je možnosť sériového sádrovania a operačnej intervencie. Sádrovanie udržuje kontrahovanú končatinu v korigovanej pozícií, jedná sa o veľmi účinnú metódu aj u ťažkých a dlhodobo pretrvávajúcich kontraktúr (a na rozdiel od operačnej intervencie zaťaženej zanedbateľnými problémami). Sadra sa väčšinou mení 1x týždne. U operácií platí, že už raz prerezaná šľacha nemôže fungovať rovnako ako predtým. Následky imobilizácie atrofia svalstva, takmer výhradne v oblasti extenzorov, flexory sú postihnuté menej často. Poškodenie svalstva je reverzibilné. degeneratívne zmeny na hyalínnych chrupavkách, po 4 týždňoch dochádza k tvorbe ulcerácií typickými pre artrózu. degeneratívne zmeny väziva a kĺbnych puzdier osteoporóza, u paretickej končatiny sa vyvíja už po niekoľko týždňoch. Na záver zopár všeobecných rád: pacient by mal byť oslovovaný hlavne z paretickej strany (postihnutej), v prvých týždňoch/mesiacoch po traume CNS majú pacienti tendenciu s hemiparézou kompenzovať stratenú funkciu ochrnutej ruky druhou zdravou stranou, je nutné na to prihliadať a pacienta motivovať na vykonávanie aktivít hlavne postihnutou stranou. rituál pozdravenia: zavedieme konštantný rituál pozdravenia pacienta, ktorý je založený na rovnakom vzore. Najlepšou metódou je oslovenie pacienta menom a súčasne dotyk na oboch ramenách. Takýto pozdrav dovoľuje pacientovi stratiť strach zo zvukov okolia (treba si uvedomiť, že hlavne v zdravotníckom zariadení sú pacienti denne vystavený množstvu nepríjemných dotykov – odbery krvi, sekrétov, injekcie a pod. a tieto sú preň mimoriadne stresujúce). medzi dobou stimulácie a lekárskymi a ošetrovateľskými intervenciami musia byť obdobia kľudu, ktoré napomáhajú k zlepšeniu vnímania času. pri stimulácii používame výhradne príjemné alebo neutrálne impulsy. The post Rehabilitácia appeared first on Bdelá kóma.
Zranenie meniskov je veľmi časté a mnohokrát aj bolestivé. Bohužiaľ si roztrhnutie meniskov vyžaduje operáciu. No operáciou to nekončí, je to len malá časť na celkovej cestu k plnohodnotnému využívaniu svojich kolien. Fyzioterapeutická liečba je nevyhnutn
prejsť na článokPociťujete bolesť v bedrách alebo v chrbte? Ráno vstávate z postele celí dolámaní? Cítite, že máte stuhnutú šiju alebo vás niekedy bez zjavnej príčiny pobolieva hlava?Ak áno, pravdepodobne rozmýšľate nad návštevou odborníka. Možno však váhate, kam vlastne
prejsť na článokČaká vás operácia alebo ste ju práve absolvovali? Kedy by ste mali začať uvažovať nad predoperačnou rehabilitačnou prípravou a prečo je niekedy dôležitejšia ako pooperačná rehabilitácia? V článku sa dozviete: 1. Čo je to rehabilitácia? 2. Čo je to predo
prejsť na článokBranko robí veľké pokroky! ŠAMORÍN - Branko sa narodil cisárskym rezom a hoci bol maličký, všetko sa spočiatku zdalo byť v poriadku. O tri mesiace však lekárka začala mať podozrenie, že Branko nenapreduje tak, ako by mal. Keď ho vyšetrili na neurológii,
prejsť na článokRehabilitácia v domácom prostredí, kedy sa pre ňu rozhodnúť ? Aké výhody môžem od nej očakávať? Ako taká rehabilitácia doma prebieha, čo všetko je jej obsahom? Čo je primárnym cieľom domácej rehabilitácie? V článku sa dozviete: 1. Pre aké diagnózy sa na
prejsť na článok