Pomoc iným, pomoc ľudom v núdzi alebo pri riešení dôležitých spoločenských otázok je základným pilierom zdravej spoločnosti. Prečo by vás to malo zaujímať? Vedeli ste, že ľudia ktorí dobrovoľníčia z nesebeckých dôvodov žijú dlhšie ako tí, ktorí pomocnú ruku nikomu neposkytli? O dôvod navyše pomáhať ☺ Má to však jeden háčik. Ak pomáhate a vaše dôvody sú čisto sebecké, z tejto činnosti vaše telo benefitovať nebude. Rovnaká činnosť, avšak iná „myšlienka schovaná za myšlienkou“ (motivácia) a práve tá dokáže zmeniť chod nášho organizmu a ovplyvniť naše zdravie i dĺžku nášho života. Prekvapivé, však? Dlhodobá štúdia University of Michigan z Wisconsinu na vzorke vyše 10 tisíc rezidentov skúmala ako často ľudia v priebehu 10 rokov pomáhali a zároveň skúmala dôvody podania pomocnej ruky. Jedna skupina participantov videla pomoc iným ako dôležitú aktivitu, ktorou môžu pomáhať a uľahčovať život iným, druhá skupina touto pomocou unikala pred vlastnými problémami a táto aktivita im poskytovala vyššiu mienku o sebe samých. Výskumníci potom porovnali obe tieto skupiny ľudí i informácie o ich zdraví, socioekonomickom statuse či užívaní návykových látok. Štúdia preukázala, že dobrovoľníci, ktorí pomáhali z menej sebestredných dôvodov a viac altruistických, mali nižšiu úmrtnosť oproti tým, ktorí nepomáhali vôbec. Avšak dobrovoľníci, ktorí pomáhali z dôvodov zvyšovania osobnej spokojnosti mali takmer rovnakú mieru úmrtnosti ako skupina ľudí, ktorá nedobrovoľníčila vôbec. Ďalšia zaujímavá štúdia preukázala, že prosociálne správanie malo pozitívny efekt na mieru stresu, ktorú ľudia prežívali. Participanti tejto štúdie, ktorí sa preukazovali viac prosociálneho správania vykazovali vyššiu úroveň dobrej nálady. Zároveň ľudia, ktorí sa zapájali oproti priemerným číslam viac do prosociálnych aktivít, dokázali efektívnejšie pracovať so stresom, ktorý v priebehu dňa zažívali, čo malo pozitívny efekt na ich mentálne zdravie. Iná zaujímavá štúdia sledovala ľudí, ktorí mali počas 10 dní urobiť každý deň dobrý skutok, niečo nové alebo žiadnu z týchto dvoch vecí. Tí, ktorí sa v priebehu 10 dní urobili či už dobrý skutok alebo niečo nové, reportovali vyššiu spokojnosť so životom oproti skupine, kde nevykonali ani nič nové ani nič prospešné pre niekoho iného. To by mohlo naznačovať, že i 10 dní aktívneho prístupu k životu, kde urobíme niečo pre iných a zároveň niečo nové, môže mať pozitívny dopad na to, ako sa cítime a akú kvalitu pripisujeme svojmu životu. Zaujímavé je, že drvivá väčšina obyvateľov v Európskej únii, USA i iných vyspelých krajinách západného sveta sa má materiálne lepšie ako sa mali ich rodičia i starí rodičia, je nám dožičená vyspelejšia zdravotná starostlivosť, avšak neodrazilo sa to v percentách ľudí, ktorí sú šťastní, práve naopak percento depresií a úzkosti globálne rastie*. Stojí zato zamyslieť sa nad tým, aké prostredie sme okolo seba vytvorili a na čo sa teda zamerať. Dáta nám ukazujú, že altruistické a prosociálne správanie sa spája s pocitom vyššej kvality života, zdravia a má pozitívny vplyv i na dĺžku života. Ako teda vytvoriť pre ľudí prostredie, kde budú mať pocit užitočnosti, prospešnosti, kde budú mať vytvorený priestor na to, aby mohli tvoriť a zároveň pomáhať iným - a v neposlednom rade ako veľmi príjemný dôsledok mať i pocit zvýšenej kvality svojho života. Jednou z možností je urobiť z ľudí aktívnych participantov pri riešení rozmanitých problémov (element novosti), ktoré majú pozitívny efekt na rôzne spoločenstvá alebo spoločnosť ako takú (element prosociálneho správania) napríklad cez rôzne dobrovoľnícke projekty alebo crowdsolvingové platformy - umožňujúce skupine angažovaných jednotlivcov spájať sa za účelom nachádzania kolektívnych riešení na spoločenské problémy. Najzaujímavejšie na tom je, že nemusíte byť expertom a aj tak váš názor a pohľad môže zásadne pomôcť a prispieť k riešeniu problémov, skrátka diverzita pohľadov je žiadúca. Crowdsolving potrebuje rovnako názor expertov z rôznych oblastí ako i názor a pohľady bežných ľudí – laikov. Je to zároveň malý krok k tomu, ako ľudí vychovávať a viesť k tomu, že aj malým kúskom vedia pomôcť, prispieť a byť užitoční širšiemu okruhu ľudí, ako len tým najbližším. Benefitovať z nich môže každý jednotlivec i spoločnosť ako celok. Je to prospešný nástroj, ktorý dokáže ľudí vytrhnúť z denodennej často zničujúcej, zmysel nedávajúcej rutiny a dať im priestor na to, byť užitočnými spolutvorcami lepšej a zdravšej spoločnosti. V konečnom dôsledku budeme z toho benefitovať my všetci i náš zdravotný systém. Byť dobrým je skrátka dobré a crowdsolving je jednou z ciest ako v ľuďoch kultivovať súcit a prosociálne správanie. Sledujte nás a už čoskoro vám o našom novopripravovanom projekte prezradíme viac. *https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/depression
Spoločnosť ProMART s.r.o. vznikla 7. 4. 2020 v čase náročnej ekonomickej situácie vzniknutej z dôvodu pandémie koronakrízy. Možno sa pýtate prečo spoločnosť vznikla práve v čase koronakrízy, keď veľa firiem muselo ukončiť svoju činnosť alebo stlmiť svoje
Naša spoločnosť BRUTO s.r.o. sa dňom 15.06.2022 stala akreditovaným laboratóriom pre kalibráciu hmotnosti váh s neautomatickou činnosťou podľa normy ISO/IEC 17025:2017. Znamená to, že sme našu činnosť rozšírili o možnosti akreditovanej kalibrácie váh vo v
prejsť na článokUž viac ako 25 rokov sa venujeme zákazkovému rámovaniu a za tie roky sa toho veľa zmenilo. Našou prácou bolo nielen samotné rámovanie, ale aj vyhľadávanie nových, efektívnych spôsobov rámovania. Na začiatku sme mali jeden kamenný obchod, kde ste si mohli
prejsť na článokAj vám sa už stalo, že sa obrázky nazbierali, stáli v sklade a vždy ste si povedali, že ich „raz“ zavesíte, ale nikdy sa nenašlo miesto, lebo v byte máte všetko tmavohnedé a obraz je svetlohnedý, ďalší je v mosadznej lište a tretí má farebnú paspartu? Ta
prejsť na článokNaozaj sa xenofóbii a rasizmu len učíme alebo už na svet prichádzame s tendenciou báť sa inakosti? Aj o tom hovorila Olívia v relácii Hosť Andrey Poláčkovej v Rádio Slovensko. (link nižšie) Vedeli ste, že rasizmus a xenofóbia neškodí len jej obetiam, ale
prejsť na článok