Čo robiť a nerobiť v cigarovej lóži či bare. Ručne vyrábané cigary patria medzi exkluzívny tovar, a tak k nim treba pristupovať s patričnou úctou. Ich vznik nie je vôbec jednoduchý. Viete, ako dlho trvá, kým sa semiačko tabaku premení na listy, z ktorých vznikne cigara, ktorú si následne kúpite vo vašom obľúbenom obchode? Vznik prémiových cigár Výroba najlepších ručne “šúľaných” cigár (Hecho a Mano) trvá dlhšie ako výroba prémiového auta, či postavenie domu. Jej cesta začína pri semiačku, ktoré exkluzívni pestovatelia zozbierajú z najkrajších rastlín na svojich poliach – z ich najvyššie položeného kvetu. Samotné semiačko sa sadí do zeme obalené v špeciálnej vrstve, ktorú postupom času rozloží dážď či voda zo zavlažovacieho systému. Semiačka vybraných rastlín tabaku sú pre výrobcov cigár hotovým pokladom. Pretože majú miniatúrne rozmery, ľahko sa kradnú a pašujú do zahraničia (najmä z Kuby). Výrobcovia cigár ich preto častokrát ukrývajú doslova v trezoroch. Na ich poliach nájdete len rastliny zbavené semien, ktoré sú doslova sterilné. Aj toto je jeden zo spôsobov ochrany svojho tabakového majetku. Zo semiačka sa za 60 dni najskôr vypestujú sadenice, ktoré sú len niekoľko centimetrov vysoké. Najsilnejšie z nich sa sadia hneď do zeme. Keď výrobcovia pripravia špeciálne upravené polia, znova sa vykopú a premiestnia. Ani po mesiaci v zemi nedosahujú rastliny tabaku výšku nad kolená dospelého človeka. Ich pripevnením k opore, odstránením nepotrebných výhonkov a pohnojením sú však pripravené na ďalší rast. Počas teplej noci na poli v exotickej krajine dokáže takto upravená tabaková rastlina narásť aj o 5 centimetrov! Proces rastu končí po 2 mesiacoch od zasadenia semiačka do zeme, no presný “zber” úrody závisí na počasí a viacerých parametroch rastlín. Zbieranie úrody Zbieranie úrody tabaku neprebieha ako pri iných rastlinách. Farmári úrodu zbierajú postupne a ručne. Každý deň z rastliny odtrhnú len 3 listy, vždy postupne zdola nahor. Tým zaistia, že rastlinu čo najmenej poškodia a zbierané listy sú vždy už dozreté. Zozbierané listy putujú do dobre vetranej stodoly, kde tabak 40 až 60 dní schne pod strechou. Listy sa zväzujú ručne do zväzkov. Listy pri sušení postupne menia farbu zo zelenej na bohato hnedú. Fermentácia tabakových listov Tabakové listy po uschnutí ešte stále nie sú pripravené na výrobu cigár. Obsahujú čpavok, decht a iné nečistoty, ktoré by spôsobili nepríjemnosti aj tomu najtvrdšiemu fajčiarovi. Aby sa odstránili nečistoty a vytiahla bohatá chuť tabaku, musia listy prejsť fermentáciou. Pracovníci naskladajú vysušené listy na kopu, ktorá obsahuje aj tisíce listov. Tie ešte stále obsahujú vodu. Tlakom vlastnej hmotnosti (ktorá pri takejto kope môže predstavovať aj 2300 kilogramov) spôsobuje vo vnútri kopy teplo, ktoré mení vlastnosti listu. Samotná fermentácia trvá približne 3 mesiace. Triedenie tabakových listov Po procese prvej fermentácie sú listy pripravené na triedenie. Delia sa do kvalitatívnych tried, ktoré určujú to, na čo bude daný list použitý. Následne sú roztriedené listy opätovne vystavené fermentácii, ktorá však tentokrát môže trvať aj 2 roky (podľa typu listov). Druhá fermentácia z listov odstráni zvyšky amoniaku, ale aj metalické a zemité chute. Zrenie listov Po fermentácii je tabak balený do špeciálnych balíkov (“bagov”). Tabak je po fermentácii stále vlhký, vďaka prostrediu kde je spracovávaný. Preto mu treba umelo znížiť vlhkosť až na 20%, aby sa zabránilo plesniam. Vo vnútri balíka bude tabak postupne dozrievať, naberať chuť a starnúť. Zrenie vie byť tiež zdĺhavý proces, ktorý môže trvať aj viac ako 10 rokov. Cigarové spoločnosti takto uchovávajú obrovské množstvá tabaku. Dôvod je prostý – chcú zachovať rovnakú chuť a farbu cigár, ktoré plánujú vyrábať a predávať niekoľko rokov. Zaujímavosťou však je, že výrobcovia uchovávajú rôzne druhy tabaku a ich ročníky, aby vždy vedeli namiešať požadovanú zmes chutí ich cigár. Totižto vplyvom rôznorodosti počasia v rôznych rokoch narastie chuťovo iný tabak aj keď bol vysadený na tom istom mieste s rovnakou starostlivosťou. Konečne výroba cigary! Pri správne zvolenej zmesi je ďalším krokom (konečne) výroba cigary. Buncher (teda akýsi viazač) zviaže k sebe skupinu plniacich listov, ktoré následne uloží do drevenej formy na niekoľko hodín. Náplň cigary sa po túto dobu viackrát pootočí, aby na nej nevznikli odtlačky formy. Vytvarovaná náplň sa posunie rollerovi (šúľačovi), ktorý ju obalí do krycieho listu a oreže do požadovaného tvaru. Skúsený roller takto zvládne pripraviť cigaru za menej ako minútu. Pri rýchlom tempe dokáže jeden skúsený roller vyrobiť aj 500 cigár denne. Kvôli dodržaniu kvality a precíznosti ale vedúci pracovníci požadujú od rollerov výrobu iba 150 kusov cigár za jednu smenu. Po zhotovení cigary zrejú minimálne 6 mesiacov. Zriedkavo však zrenie môže trvať aj viac ako 10 rokov. Výrobcovia radi experimentujú a na zrenie používajú cédrové boxy, sudy po rôznom alkohole, či omotanie cigár v látkach. Jedným z posledných krokov výroby je nalepovanie cigarových obrúčok a balenie cigár do boxov. Následne sú cigary pripravené na expedovanie do rôznych končín sveta. Napríklad aj k nám, do The Locus Club. Keď budete najbližšie fajčiť cigaru, spomeňte si, koľko úsilia bolo potrebné vynaložiť na jej výrobu a ako dlho si k vám hľadala cestu. Výroba cigary od semiačka až po balenie do predajných boxov trvá minimálne 5 rokov… Príspevok OD SEMIAČKA PO HUMIDOR. PREČÍTAJTE SI, AKÚ CESTU MUSÍ PREJSŤ KAŽDÁ CIGARA je zobrazený ako prvý na Cigarový svet.
Čo robiť a nerobiť v cigarovej lóži či bare. Dlho som premýšľal akú tému vybrať na otvorenie blogu Cigarový svet. Každý niekde začínal tak akozačína aj tento projek
prejsť na článok15:08 Ako sa z magnátovho syna stal prezident USA. Prečítajte si profil Donalda Trumpa. Od malička bol vychovávaný, že život je džungľa a prežijú len takí ako on. Američanov očaril príbeh jeho úspechu, ktorý je sporný asi ako jeho skutočný majetok.Nový pr
prejsť na článokStlačený vzduch je veľmi užitočná a cenná vec, ktorá musí byť nastavená tak aby optimalizovala celkovú charakteristiku výrobného systému. Stlačený vzduch je používaný vo všetkých odvetviach priemyslu. Je často považovaný za štvrtú energiu /elektrina, vo
Preambula Mi ľudze Vichodu, jak nam ňigdo ňerozumje, kedz vidzime, že Zapadňari riháju na nas, jak už vecej ňesceme bic za diľinov a jak mame najšumňejše dzifčata, sme še rozhodľi isc svoju cestu. A tak trubime do šveta totu ustavu jak simbol ňezavislosci
prejsť na článok