Mýtus o materskej dovolenke

alebo ako som sa stal mamou! Byť mamou nie je ľahké. Ba priam by som rovno povedal, že je to úmorne náročné. Viem o tom svoje. Zhodou všetkých faktických, osobnostných, či osudových vplyvov v našom partnerskom vzťahu sa mi totiž stalo, že bolo pre nás ako rodinu výhodnejšie, aby som ja ako muž ostal doma na rodičovskej dovolenke, kým moja manželka sa venovala svetským veciam a zarábaniu peňazí. „Čo tam po tom,“ povedal som si ako nejeden chrabrý muž „aspoň si na materskej oddýchnem!“. Nuž je to celé inak. Ale pekne poporiadku. Pre zjednodušenie vypustím z môjho materského dobrodružstva prvé tri-štyri mesiace života bábätka, kedy defakto len papá, spinká a kaká a len chvíľkami býva hore a tíško občumuje bezprostredné okolie, kým znova zaspí. Zaujímavé to začne byť až potom. Prvý šok rodič zažije, keď sa niekoľko nocí po sebe nevyspí, lebo dieťa v rôznych štádiách noci z nejakých neznámych príčin reve ako najaté. Pre zodpovedného rodiča to teda znamená snažiť sa so zalepenými očami po nejakej tej hodine spánku bábätko utíšiť a znova uspať. K dispozícii je celá plejáda podivných spôsobov: robiť skoro hodinu drepy či iné hopsavé pohyby, kývať sa s dieťaťom v náručí, skákať s ním na fitlopte, uviazať si ho do šatky či nosiča a prechádzať sa po dome, či mu spievať uspávanky, alebo všetko z toho dokopy alebo ľubovoľne na striedačku. V lepšom prípade dieťa zaspí tak do hodiny, v horšom prípade nezaspí ani potom a vy máte nervy v kýbli! A kto to celé rieši? No mama! Lebo ocinko spinká, keďže ráno vstáva do práce a musí sa vyspať. Vlastne v mojom prípade to riešim ja, lebo to mamina vstáva do práce. A hovorím vám, už len po týždni takéhoto celonočného nespánku ide o totálny masaker vašej psychiky a životnej pohody, či nebodaj domnelého osvietenia, ktoré ste akože už predtým dosiahli. A potom po prebdenej noci príde úsvit, čo je v rôznych rozprávkach znamenie, že ťažká noc pominula a so začínajúcim dňom už je všetko lepšie. Pre niekoho na materskej však ani veľmi nie! Partnerka sa vytratí do sveta a ja mám nejaký krátky čas, keď dieťa po prerevanej noci konečne zaspí od únavy, aby som urobil vlastne čo? Mám si ísť tiež ľahnúť? Alebo mám naložiť umývačku? Alebo roztriediť prádlo a naložiť práčku? Či nebodaj začať riešiť nejaké prvotné jedlo, aby som bábo nachoval, keď sa po nejakých troch hodinách zobudí? A kde do toho celého vložím svoje vlastné pracovné povinnosti o ktorých som bol presvedčený, že ich na materskej zvládnem na brnkačku, kým dieťa bude cez deň spať. A samozrejme bolo hneď úplne zjavné, že na nejaký osobný čas môžem rovno zabudnúť. Keď sa bábo zobudí, po absolvovaní pravidelného rituálu prebaliť, nachovať, umyť a prezliecť nastáva chvíľa, kedy sa mu už rozhodne nechce spať. A chce sa hrať, alebo čo to vlastne chce. Lenže okrem točenia hlavičkou, kývania rúčkami a nôžkami a snahu o komunikáciu v jazyku bejbiš toho veľa iného neurobí. Takže nastupuje rodičovská animácia. Hrkálky vyhrkávajúce vymyslené melódie, plyšáky pochodujúce v zornom poli bábätka, či opičky, ktoré rodič robí v nádeji, že sa bábo zasmeje. V zásade treba robiť všetko možné aj nemožné, aby dieťa znova nerevalo (lebo to nie je stav, ktorý sa dá dlho ignorovať, to mi verte), a pokiaľ možno znova čím skôr na nejakú hodinku, dve zaspalo. Máme teda zhruba poludnie, ja som hotoffson a na úvahu, či idem riešiť nejaké domáce práce či vlastné pracovné aktivity, ani nedôjde. Proste si ľahnem vedľa a spím, kým sa dá. Ak mám šťastie, tak sa do príchodu maminy z práce takýto cyklu zopakuje už len raz, a ak nemám, zopakuje sa viackrát, prípade je ešte všetko inak a dieťatko buď mrnká či reve, alebo spí namiesto dvoch či troch hodín len polhodinu. Alebo sa pokaká trikrát za hodinu a treba to riešiť hneď, lebo inak znova reve. Skrátka, žiadna rutina, o ktorú by ste sa radi opreli, neexistuje. A teda znova pripomínam, že v noci som skoro vôbec nespal, a nespal som ani cez deň, ani som nič poriadne neurobil, ani si neoddýchol. No a potom príde čas príchodu maminy z práce, na ktorý čakám ako na spasenie. Našťastie pre mňa prsník má len ona, takže dieťa hneď presmeruje svoju pozornosť na ňu. A to je môj čas pre oddych alebo keď sily stačia na nejaký pracovný minivýkon. Manželka našťastie z vlastnej skúsenosti chápe, akým peklom som si prechádzal, tak nešomre a pomáha, kde sa dá. Hovorím našťastie, lebo z odposluchu viem, že mnohý iný chrabrý muž, ktorý príde večer z práce U-ŤA-HA-NÝ, proste chce mať kľud, dať si pivo pred telkou, či robiť inú relaxačnú aktivitu, aby sa náležite zregeneroval a ráno išiel do práce znova oddýchnutý. Teda relatívne samozrejme, lebo on totiž z vedľajšej izby občas v noci započuje, ako dieťa plače, a to je otrava no! Bude zajtrajšok iný, či kedy sa to zlepší? Nie, nebude. Pozitívna zmena v nedohľadne a ja sa cítim byť na konci so silami. Alebo aspoň tak sa mi zdalo, kým sa náročnosť hry Dieťa v1.0 znova nezvýši, a to ma neprinúti vytiahnuť moje energetické rezervy až z päty. V ďalších leveloch ma totiž čakajú nasledovné výzvy: Prvé bežné choroby – dieťa v noci nespí, lebo má soplíky, cez deň je mrzuté so sklonom revať. Prerezávanie prvých zúbkov – dieťa nespí ani v noci ani cez deň, nonstop reve. Dieťa sa už podstatne viac zaujíma o okolie, ale ešte sa nevie pohybovať – všade ho treba nosiť, ak ho nenosím, dieťa reve, pričom môj seknutý chrbát ho nezaujíma. Dieťa sa už začalo batoliť – nonstop neporiadok v celom byte, lebo vyťahuje všetky šuflíky, všetko chce dať do úst, a keď mu niečo vezmem z ruky, tak reve. Dieťa sa už snaží samé kŕmiť – zvýšené nároky na upratovanie a prezliekanie, častokrát s revom. Dieťa už samé chodí (jupí, netreba ho už nosiť!) – zvýšené nároky na pozornosť, aby sa netrepalo zo schodov, nestiahlo na seba niečo horúce, nestrčilo nič kovové do elektrickej zásuvky, skrátka vždy mu byť za pätami. A tak ďalej, a tak ďalej. Stále málo šokujúce? Tak si do toho ešte primyslite ďalšie dieťa s odstupom napr. dva roky, kde to s tým najmenším musíte absolvovať všetko celé od začiatku, pričom staršie dieťa vám to nijako neuľahčuje, ba priam naopak. A ak máte radi hry v štýle SURVIVAL (teda boj o prežitie), tak za cca ďalší jeden a pol rok môžete do počtu prirátať ešte jedno dieťa. A nie, nefantazírujem a nepreháňam, takéto sa ľuďom už stalo! Takže tu máme maminu (alebo ocina) na rodičovskej dovolenke, ktorí sa o dieťa či viac detí starajú 7 dní v týždni, cca 18 hodín denne, pričom tých zvyšných 6 hodín spánku majú nonstop pohotovosť. Žiadne úľavy či bonusy za prácu v noci či počas sviatkov, ani nárok na žiadnu dovolenku na najbližších pár rokov. A teraz tramtaradá! Všetko toto úsilie za tú najzodpovednejšiu a najdôležitejšiu činnosť v histórii ľudstva súčasný štátny systém oceňuje približne sumou 220 Eur mesačne! Keby vám niekto ponúkol možnosť práce za obdobných podmienok a za takýto plat, prijali by ste ju, alebo by ste si poklopali na čelo, či je naozaj psychicky v poriadku? Tieto slová však nemajú byť ďalšou zúfalou sťažnosťou na nespravodlivý systém, pretože by bola škoda zameriavať svoju pozornosť práve týmto smerom. Skôr môžu byť príležitosťou najmä pre mužov trošku viac uvidieť za oponu toho, čo sa deje doma v skrytosti a akoby automaticky. Úplne chápem, že skutočná realita takzvanej materskej dovolenky je pre nich skrytá, lebo kto to nezažije na vlastnej koži, tak si nevie predstaviť. Sám som bol taký, kým mi život nenadelil skúsenosť aj z druhej strany. Cez všetko svoje pochopenie tohto nepochopenia ma však občas poriadne vytočí, keď zo strany známych či kolegov občas započujem, ako ich žena na materskej relaxuje, kým oni drú v práci a potom doma chcú mať konečne pokoj. Chlapi, netušíte, čo hovoríte! Ja teraz už štandardnú osemhodinovú prácu kdesi v kancelárii považujem za oddych. A pritom nie som propagačný agent zo ženských radov, som jeden z vás, len múdrejší o jednu skúsenosť, takže si otvorte ušiská. Záverom však to najpodstatnejšie. O žiadne umelé morálne poučenia tu nakoniec aj tak nejde, lebo tie sú samé o sebe zbytočné. Ale ak sa vám skrz tieto moje riadky aspoň na chvíľu zazdalo, že ten výkon a výdrž, ktoré vaša partnerka podáva na materskej dovolenke, sú neskutočné, možno je už na čase povedať: „Milá žena, netušil som, že toho pre naše deti a rodinu robíš toľko, zo srdca ďakujem!“. A potom ju potešte. Pošlite ju na masáž alebo na víkend s kamoškami, alebo jej aspoň kúpte kvety. Zaslúži si všetko z toho. A oveľa viac! Chcete zlepšiť svoje rodinné alebo partnerské vzťahy? Prihlásiť sa na kurz The post Mýtus o materskej dovolenke appeared first on rastislavdurove.sk.

Web: Domov - rastislavdurove.sk
Aktualizované: 1.5.2024

prejsť na článok

Mýtus o materskej dovolenke

Ako na pracovné tempo po dovolenke?

AKO ZLEPŠIŤ KONDÍCIU NÔH NA DOVOLENKE

Prerušenie prevádzky MŠ

Karneval v materskej škole

Mýtus o zásaditom účinku citrónu