Konferencia Eduvol v Banskej Bystrici 23. 24. 3. 2022 A je to tu zas. Nie nadarmo sa hovorí, že každý rub má i svoj líc – na jednej strane sú vaši spolužiaci úžasní ľudia so zmyslom pre humor, ktorí vás vždy podržia, na strane druhej sami spôsobujú situácie, keď podržať potrebujete. Keď sa v skupine objavila ponuka na tlmočenie, obaja moji tlmočnícki „parťáci“ sa už prihlásili – a z kamarátskej lojality som sa prihlásila aj ja. Nebudem klamať, nechcelo sa mi ísť. Väčšinou sa snažím stresovým situáciám vyhýbať a tlmočenie je stres2. Keď som sa však zbežne pozrela na tému, zistila som, že najskôr nepôjde o nič striktne vedecké, hoci pojem service learning bol jednou veľkou neznámou. Moji kolegovci sa už prihlásili, téma vyzerala fajn a termín bol mesiac ďaleko – tak som aj ja prekročila Rubikon. Ako sa blížil koniec marca, dotieravému hlásku Pripravuj sa, pripravuj sa, pripravuj sa sa už nedalo brániť. Keďže jediné dostupné materiály boli program a správa, že sa budú tlmočiť aj workshopy, musela som sa spoľahnúť na strýčka Googla. Približne štyri dni pred konferenciou sme tému prípravy otvorili aj v našej facebookovej skupine (Ne)úspešní tlmočníci. Preposielali sme si materiály, spolužiačka vytvorila zdieľaný glosár, kde sme si okrem termínov nechávali aj linky na články súvisiace s témou konferencie a dohodli sme sa, že deň pred tlmočením si zavoláme a spoločne si všetko prejdeme. Ja osobne som čítala články, navštívila odporúčanú stránku univerzity, kde boli rozpísané service learningové projekty, spísala som si ich do zoznamu spolu s kľúčovými slovami a pozerala som videá spojené s touto tematikou. Deň pred tlmočením nám prišiel aj link na cvičenie a správa, že sa bude tlmočiť aj konzekutívne, takže som vytiahla zápisník a cvičila si notáciu. V deň D sme sa všetci (teda ja a moji dvaja kolegovia) stretli v Banskej Bystrici a spoločne sme šli na miesto konferencie. Keďže sa odo mňa očakávajú aj rady pre študujúcich spolužiakov, dovolím si nenatisnúť ich všetky nakoniec – roztrúsim ich po celej správe. Ak sa reálne zaoberáte myšlienkou, že budete tlmočiť, pamätajte – niet nad dobrého „parťáka“ v kabíne. Stres (aspoň v mojom prípade) je značne menší ak viete, že keby niečo, kolega (v mojom prípade kolegyňa) vás potiahne. Ďalšia vec, ktorá nikdy nesklame a vždy poteší, je priestor vyhradený pre vás, tlmočníkov – či už je to obyčajná kutica alebo ozajstná tlmočnícka kabína. V našom prípade to bola kabína, kde sme sa zložili – a hneď sme sa šli zoznámiť s technikom, pretože čo neviem ja, to vie technik. Pred otvorením konferencie sme mali ešte trochu času. Ako som spomínala, nemali sme nijaké materiály o rečníkoch, takže sme šli za vedúcou konferencie a poprosili sme ju, či by nám nevedela nejaké zadovážiť. Ono vás to možno prekvapí, ale jednou z najťažších vecí je tlmočiť úvodné predstavovanie účastníkov. Na konferenciu sa pripravujete niekoľko dní, ale keď niekto začne chrliť mená, tituly a miesta pôsobenia (a aby toho nebolo málo, máloktorý rečník sa to učí naspamäť – číta to z papiera, ktorý vy nemáte), pomôže vám len a len zoznam účastníkov. Po úvodnom simultánnom tlmočení sme sa rozdelili do jednotlivých workshopov a tlmočili sme pre menšie skupinky (na mňa vyšla šušotáž – stokrát lepšie než konzekutíva). Tým sa prvý deň skončil a my sme šli novonadobudnuté vedomosti o fázach service learningu uviesť do praxe – ibaže sme preskočili hneď na tú poslednú a šli sme osláviť úspešný deň (Ne)úspešných tlmočníkov. Druhý deň prebiehal podobne – tentoraz mala simultánne tlmočenie druhá dvojica, nasledovali workshopy (nový poznatok: maximálny počet poslucháčov na šušotáž sú traja, aj to len tak-tak) a prišiel čas, aby sme s kolegyňou simultánne odtlmočili poslednú prednášku a záverečné slovo. Brnkačka. Budeme predsa v bezpečí kabíny, nikto nás nebude vidieť a počuť nás budú len niektorí. V tomto prípade sa opäť raz ukázalo, že vyučujúci na UMB vedia, čo hovoria, a slová (nasleduje kvetnatá parafráza): Jedným si buďte istí. Príde čas, keď vás namiesto simultánneho tlmočenia vystrčia s mikrofónom na pódium a budete tlmočiť pred zrakom celého publika sa ukázali byť pravdivé. Verte svojim vyučujúcim – vedia, čo hovoria. Záverečné slovo však bolo záverečné a tretia hodina odbila. Pocity? Veľmi mi pomohlo, že celá konferencia bola veľmi uvoľnená. Áno, boli tam návštevníci z Rumunska, Poľska či Bosny a Hercegoviny, ale všetci sa správali skôr ako dobrí známi než ako vedeckí spolupracovníci. Niektorí boli unesení, že majú svojho vlastného „prekladateľa“ a vždy dobre padne, keď niekto ocení to, čo robíte. Na tejto konferencii sme neboli len „disembodied voices“ – boli sme účastníci. A rady? Ehm Tie najhlavnejšie som vám už dala. Vlastne nie – využite, že ste na konferencii; naučte sa niečo nové, otestujte svoje skúsenosti a najedzte sa. Je to zadarmo. The post Mária Rafajdusová: Disembodied Voices? Not this time. appeared first on LCT - lingua, communicatio, translatio.
Skalický Jezuitský kostol je miesto priam stvorené na koncerty menších skupín či umelcov. Jeho jedinečná akustika a krásny interiér oslovili aj organizátorov koncertného turné anglickej ženskej speváckej skupiny Village Voices Choir a náš „Jezuiťák“ s
prejsť na článokSpoločný koncert Village Voices Choir a Spjevule (po rozkliknutí sa objaví video)
prejsť na článokMáriu a Paliho poznám už veľmi dlho, preto ma nesmierne potešilo, keď mi dali dôveru a mohol som zvečniť ich svadobný deň. Dojímavé chvíle pri odobierke, krásne vyzdobená sála, unikátne predjedlo, veľa hostí a gratulantov a skvelá zábava až do rána aj tak
The post Priestor, štúdia Katarína, Petra, Mária appeared first on Náš Ateliér.
prejsť na článok"Deti a občas aj my dospelí mnohé veci lepšie pochopíme, ak sa do nich vžijeme sprostredkovane - prostredníctvom filmu." Tému vzťahu starého otca a vnuka Jonáša, ich dôležitosť v živote nielen počas letných prázdnin, otvára aj náš rodinný film Letní rebel