Kučeravé kanáriky tvoria špecifickú skupinu štruktúrových plemien. Jednotlivé plemená sa výrazne odlišujú a preto má každé plemeno stanovený osobitný štandard na základe ktorého sa posudzujú na výstave a osobitnú bodovaciu stupnicu. Výzorovo je každé plemeno natoľko osobité že rozhodca musí pre korektné posúdenie exteriérových vád dokonale poznať štandard každého plemena. Kučeravé kanáriky majú v jednotlivých oblastiach tela kučery ktoré sa špecificky nazývajú – žabó, plutvy, plášť, oliva, prilba, čiapka, bokombrady, brada, ružica a golier. Do skupiny kučeravých kanárikov patrí týchto 9 samostatných plemien: francúzsky trubač severoholandský kanárik francúzsky kučeravý kanárik švajčiarsky kučeravý kanárik taliansky gibber padovánsky kučeravý kanárik milánsky kučeravý kanárik Francúzsky trubač je najväčší a najvyhľadávanejší kučeravý kanárik s dĺžkou až 19 centimetrov. Má kolmý postoj, vznešenú a elegantnú postavu a výrazne vyvinuté perové ozdoby vďaka čomu je atrakciou na každej výstave. Dôraz sa kladie hlavne na dobrý fyziologický stav keďže sú tieto kanáriky dosť prešľachtené a už aj zdegenerované. Severoholandský kanárik je najčastejšie chovaným kučeravým kanárikom u nás, je menší a robustný. Hlava, krk a brucho majú hladké perie, inde sú trojmiestne kučery. Dorastá do 17 18 centimetrov, má zároveň elegantnú ale aj športovú postavu a nikdy nesmie pôsobiť hrbatým dojmom. Perie na plášti má byť cestičkou rozdelené tak, že sa súmerne vlní cez ramená po stranách tela. Francúzsky kučeravý kanárik – dorastá do 16 17 cm, má tiež trojmiestne kučery ale má úzku hlavu a dlhý natiahnutý krk. Pri vzpriamenom postoji sa podobá na číslicu 7. Najtemperamentnejšie jedince sú natoľko napnuté že sa chvejú a neustále prešľapujú z nohy na nohu. Švajčiarsky kučeravý kanárik – má hrbatý postoj a kosákovitý tvar tela. Dorastá do 16 17 cm a zatiaľ len málo trpia na výrazné degeneratívne zmeny. Chovajú sa vo všetkých bežných sfarbeniach pričom pri strakatých jedincoch sa dbá na symetrickosť rozloženia škvŕn. Taliansky gibber – tento druh je veľmi prešľachtený a sú preto tak atrakcia ako aj predmetom štúdií výskumných ústavov ktoré pozorujú patologické prejavy v správaní sa. Celkovú postavu majú slabú až vetchú a často sa nohou pridŕžajú klietky aby udržali rovnováhu. Operenie je tiež slabé, na prsiach presvitá koža a stehná sú úplne bez peria. Padovánsky kučeravý kanárik – na hlave má tento krásny druh chocholík preto sa často nazýva chocholíkatý kučeravý kanárik. Milánsky kučeravý kanárik – má výrazné farby (hlavne červenú a bielu) a bohaté kučery. Padovánsky kučeravý kanárik (video): Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: © YouTube.com The post Kučeravé plemená kanárikov first appeared on Kanáriky.sk.
Rovnako ako sa konajú výstavy psov, usporadúvajú sa hoci v menšom množstve a početnosti aj výstavy pre kanáriky. Všetky vystavované kanáriky musia mať hliníkovú obrúčku, byť vo výbornej chovnej kondícii, zdravé a na výstavu vopred psychicky pripravené. P
prejsť na článokRozoznať kvalitný spev kanárika od nekvalitného dokáže len skúsené a trénované ucho chovateľa. V súčasnosti sa chov kanárikov uberá hlavne trendom exteriérovo čo najkrásnejšieho jedinca alebo trendom vytvárania krížencov. Šľachtením spevných kanárikov sa
prejsť na článokKríženie kanárika s cudzokrajnými vtákmi je z genetického hľadiska veľmi zaujímavé a boli takto vyšľachtené nové farebné formy kanárikov. Najčastejšie sa vzhľadom na príbuzenstvo kanáriky krížia s rôznymi druhmi čížikov, ktoré si podrobne popíšeme. Čížik
prejsť na článokPoznáme množstvo plemien a druhov kanárikov a jednotlivé druhy majú svoje špecifické chovné potreby. Preto sa v praxi neustále vyvíjali a zdokonaľovali rôzne metódy chovu. V súčasnosti sú najvyužívanejšie tieto 4 metódy chovu: Voliérový chov – spočíva v d
prejsť na článokKrúžkovanie je označovanie vtákov s rodokmeňom najčastejšie hliníkovým krúžkom, ktorý obsahuje informácie o chovateľovi aj konkrétnom zvierati. Krúžky vydávajú spolky chovateľov kanárikov a o každom kanárikovi si chovateľ aj spolok vedú podrobné záznamy –
prejsť na článok