Emil Sinclair, hlavná postava v knihe Demian, mi robil spoločníka prevažne cestou do práce a z práce vypočula som si ho formou audioknihy. Emilovo rozprávanie bolo pre mňa nesmierne pútavé a podstatne odlišné od väčšiny kníh, ktoré som doposiaľ čítala. Bolo také hlboké a hodnoverné, že podľa môjho tušenia nebude mať ďaleko od autobiografie. A bolo mi také blízke, až ma dojímalo. Dojímalo z dvoch dôvodov. Že miestami mi niečo pripomenulo mňa, moje myšlienky a moje pocity z mladosti, ktoré mali aj trpkú príchuť. A za druhé, že sú na tomto svete ľudia, ktorí zmýšľajú podobne ako ja, ktorým je spôsob Emilovho uvažovania rovnako vlastný. Ľudia, ktorí mi budú rozumieť, lebo vnímajú svet podobne, ako ho vnímam ja. A niečo podobné prežívajú vo svojom vnútri. S Emilom a s jemu spriaznenými dušami Demianom a pani Evou som sa na chvíľu cítila doma, medzi vlastnými. Tam, kde pociťujem túžbu nadväzovať hlbšie vzťahy, počúvať i nechať sa poučiť. A to bol pre mňa taký malý sviatok. Kniha Demian je Emilovým autentickým hľadaním cesty k sebe samému. Toto hľadanie mi oživilo pieseň Pilgrim od speváčky Enya, ktorú som ešte ako mladé dievča s obľubou najmä pre jej text počúvala. Enya mi kedysi učarila aj svojimi čisto inštrumentálnymi skladbami. Tak veľmi, že som mala pevné odhodlanie naučiť sa ich hrať na klavíri. Noty boli vtedy ťažko zohnateľné aj na internete, a tak som sa jednu z nich naučila hrať z odposluchu a napísala som si svoje noty. Hrávam si z nich dodnes. Autor je pre mňa pozoruhodným vnímavým človiečikom. Má úžasný dar vyjadrovania, skrz ktoré nám dáva načrieť až na dno ľudskej duše, do jej podstaty, ktorou je túžba po niečom dobrom, čistom, krásnom, vznešenom, úprimnom, nezištnom, poctivom, nevinnom a neskazenom. Mám v úcte ľudí, ktorí v sebe takýto svet nosia, usilujú sa oň a ctia si ho. Majú v mojom srdci a živote osobitné miesto. Tu sa ale zastaví nejeden z nás. Prečo je tu aj ten druhý svet? Prečo ho musíme zažívať, keď je nám v tom krásnom tak dobre? Na našej životnej ceste zažívame veľa bolesti a trápenia, s ktorými, aj keď každý v inej miere, bojujeme všetci. Emil mi o tých svojich rozpráva s nevšednou úprimnosťou. Vedie ma po kľukatej cestičke hľadajúceho dospievajúceho až k pevnému uvedomelému zmýšľaniu dospelého ja. Ocitám sa spolu s ním v situácii, v ktorej podobne, ako v tej mojej, nepriazeň okolností a pocity nepochopenia hrajú svoju rolu. Ó koľké útrapy nám také situácie prinášajú, o tých citliví a zraniteľní Emilovia vedia svoje. V Emilovom súžení strácania sa v bludných kruhoch sebaľútosti mu východisko pomáha nájsť nový spolužiak Max Demian. Aké? Ako sa vyrovnať s vlastnym trápením, s chorobou zvanou vlastná chyba? Robím ich aj ja, všetci ich robíme. Niekedy si za ne v duchu pekne nadávam. Max Demian nám na túto otázku ponúka odpoveď. Pomáha nám barličkou môžeme byť nositeľom Kainovho znamenia. Znamenité. Stávalo sa mi, že to, čo som ako dieťa a dospievajúca nenachádzala vo svete svojich rovesníkov, našla som vo svete dospelých. Pochopenie, úctu, obdiv, priazeň… Dodnes mám zväčša bližšie k ľuďom starším odo mňa a je to prirodzené, lebo človek vidí svet každým pribúdajúcim rokom iným, skúsenejším, jasnejším a chápavejším pohľadom. Takto na mňa pôsobí aj Max Demian. Zrelo, múdro, chápavo a sebaisto. Má v sebe čosi božské i pokušiteľské. Svojimi trúfalými výkladmi vytrháva Emila zo všednosti, konvenčného myslenia prispôsobovania sa spoločenským normám, ktoré mu diktujú, aký by mal byť v protiklade s tým, aký by naozaj chcel byť. Mať vždy po ruke takého osobného Demiana, blízkeho priateľa, tak blízkeho ako sme len sami sebe, ktorý by nás vždy, keď je to potrebné, konfrontoval (bez príchute výčitiek), by veru nebolo na škodu. Koľkí o ňom snívame. My ho ale máme. Možno ešte drieme niekde v nás. Demian totiž spolu s pani Evou a azda aj s varhaníkom Pistoriom sú viac alergorickými postavami než reálnymi. Sú Emilovými vnútornými hlasmi, jeho radcami, jeho svedomím, ktoré spoluutvárajú Emilovu svojbytnú individualitu, tú krehkú, citlivú, prekrásnu, ale zavše zúfalú, vlastným ohňom skúšanú dušu. Na svojej ceste hľadania seba samého Emil stretáva aj ďalšie, reálnejšie postavy Franza Kromera, Alfonsa Becka, Knauera. Každý z nich, hoc s ním aj prichádza do konfliktu, ho istým spôsobom formuje, utvára, harmonizuje, lebo aj ten, s kým sa nestotožňujeme, aj ten, kto má na nás negatívny vplyv, nás niekam posúva. Aj negativita môže byť plodná. Zisťujem, že pre tento fenomén či učenie o 2 podstatách dobro a zlo existuje názov dualizmus. Čo ma v tomto rozprávaní oslovilo je, s akou úctou a nevinnosťou Emil pozerá na ženu. O tom, akú má láska veľkú moc, s akou metamorfózou Emil zakotví na blažených ostrovoch svojich ľúbostných predstáv, by sa dali písať celé traktáty, to teraz ponechám básnikom. Láska, ktorú našiel u pani Evy ho naučila, aby Miloval a našiel pritom sám seba. Väčšina ľudí však miluje, aby pritom sami seba stratili. (kapitola siedma Pani Eva, s. 90) V celom príbehu cítiť silné volanie po individualizme, čo vo mne chvíľami evokovalo až egoizmus. Zamýšľam sa, či toľká zahľadenosť do seba je ešte dobrá a prospešná. Myslím si, že áno do tej miery, dokým sa človek chce sám so sebou opäť spriateliť. Ak niekto nie je sám v sebe pevný, vyrovnaný so sebou, sotva môže nadväzovať hlbšie obohacujúce vzťahy. Sotva môže byť prínosom pre spoločnosť. Emil sa od nej nedištancuje úplne. Chce žiť plnohodnotne, avšak prikrčiť sa k stádovitým spoločenstvám, v ktorých nachádza len samé zúfalstvo namiesto pravých hodnôt, postupne odmieta. Individualizmus tu má do istej miery svoje opodstatnenie, zvlášť u ľudí Emilovho druhu. Napokon, sú to tí podstatní, osobitným spôsobom prispievajúci členovia spoločnosti, ochotní postaviť sa tam, kde sú potrební. Sú to tiež tí Emilovia, ktorí píšu vlastné príbehy. Pre ľudí, ľudskejších ľudí. Ťažko nachádzam vhodné slová, ktorými by som vyjadrila, čo mi tento príbeh dáva. Je pre mňa vzácny, lebo sa ma bytostne týka. Hoci moja životná cesta doposiaľ bola snáď o niečo uvedomelejšia, o niečo jasnejšia, našli sa na nej aj tmavé miesta, a tie som s Emilom prežila naplno, v celej hĺbke, s očami lesklými. Je to Emilov príbeh, nie môj, ale máme toho veľa spoločného. Pokúsila by som sa to aspoň načrtnúť. Je pre mňa prínosom v uvedomení a upevnení si hodnôt, postojov, princípov, či ideálov, ktoré si ctím a ktoré mi stoja za to, aby som na nich trvala aj za cenu odlišovania sa od väčšiny či straty priazne, obľuby v kolektíve (ktorú aj tak nemám). Je pre mňa motiváciou vyjsť zo svojej komfortnej ulity, denných stereotypov a začať viac premýšľať nad sebou, nad svojím životom, nad životnými cieľmi a nad tým, kde sa cítim takpovediac doma a čo viac môžem pre to urobiť. V zásade mi ani nedal veľa nového, objavného (až na iné pohľady na vieru, z inej perspektívy). Mnohé myšlienky, ktoré tu odzneli, mi už kedysi preleteli hlavou ako jasný záblesk a kniha mi ich pomohla pevne v sebe uchopiť, plnšie si ich uvedomiť, vidieť ostrejšie. Oživila mi moje vyhraté vnútorné boje, tie chcené aj nechcené. Spolu s Emilom som odletela do svojho vnútorného sveta snov a fantázie, tam, kde každý bôľ prebolí a každá radosť sa znásobí, kde sa aj všedné pretvára na nevšedne krásne. Demian je precízne prepracovaným dielom. Vyniká svojou nadčasovosťou, akoby bolo písané dnešným človekom pre dnešnú dobu. Dobu vytrácania sa ľudských hodnôt, upadajúceho ducha Európy, prekrikovania vedy a techniky. To sa písal rok 1919. Dá sa vytušiť, kam kritika vtedajšej doby mierila. Z príbehu som si odniesla krásne posolstvo a mnoho hlbokých právd o človeku a skvostne formulovaných filozofických úvah. Myslím si, že osloví nejednu hĺbavú dušu, ktorá od literatúry neočakáva len istý druh pobavenia či estetiky, ktorá je ochotná počúvať, premýšľať a prehodnocovať, čo možno aj prvoplánovo zavrhne. Vo mne vzbudil mnoho podnetov na zamyslenie a ešte dlho po prečítaní zamestnával moju myseľ. Opät ma priviedol k uvažovaniu nad otázkou, ktorú si tu a tam kladiem od detstva: Je človek dielom Boha alebo je to naopak? V mnohom odzrkadlil môj vlastný vnútorný svet. Svet, v ktorom si vykračujem so vztýčenou hlavou, s pocitom hrdosti a s víťazným úsmevom na tvári. Až na pre mňa trochu podivný a nadmieru fantastický záver skvelé dielo. Krásne, hlboké, hodnotné. Aj tento autor je pre mňa silnou motiváciou začať písať, aspoň to skúsiť, hoci moje vyjadrovanie je ťažkopádne, zdĺhavé a nikdy to nebolo mojou silnou stránkou. O to viac obdivujem tých, ktorí bohatým vyjadrovaním vedia trefne vystihnúť to podstatné a to sa bezpochyby Hessemu majstrovsky podarilo. Kiežby som sa raz tomuto remeslu priučila. Priznám sa, už pri písaní týchto riadkov som neraz zaváhala a chcela som pod ťarchou sebakritiky tento druh písania úplne vzdať. A keďže mám s písaním ešte pramálo skúseností, kritika je vítaná. Toto dielo si svojou výnimočnosťou zaslúži niekoľko slov, ku ktorým sa budem vedieť vrátiť a možno to raz bude užitočné aj pre iných. Mám v pláne prečítať si všetky Hesseho diela, zaujal ma, veľmi ma zaujal. Pri čítaní jeho ďalšej útlej zbierky textov Stopa zo sna, na ktorú som náhodou natrafila v kníhkupectve, zisťujem, že ma Hermann Hesse čoraz viac fascinuje. Ako je možné, že ešte pár mesiacov dozadu som o tomto nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru nevedela? Mojím cieľom nebola rozkoš, ale čistota, nie šťastie, ale krása a duchovnosť. (kapitola štvrtá Beatrice, s. 47) Ak niekoho nenávidíme, tak v jeho podobe nenávidíme niečo, čo viazne v nás samých. Čo nie je v nás samých, to nás nevzrušuje.(kapitola šiesta Jákobov zápas, s. 67) Domov nedôjdete nikdy, povedala vľúdne. Ale kde sa stretnú spriatelené cesty, tam na chvíľu celý svet vyzerá ako domov.(kapitola siedma Pani Eva, s. 84) Lenže každý človek nie je len on sám, je tiež jedinečným, úplne zvláštnym, vo všetkých prípadoch dôležitým a podivuhodným bodom, v ktorom sa krížia javy sveta, len jediný raz takto a už nikdy znova. Preto je príbeh každého človeka dôležitý, večný, božský, a preto každý človek, kým nejako žije a plní vôľu prírody, je úžasný a hoden všetkej pozornosti.(Úvod, s. 2) The post Hermann Hesse: Demian appeared first on Anna Bebejová.
HESSE laky použité v sakrálnych stavbách - stolárstvo SCIRANKA, Vechec.
Stopa zo sna (Traumfährte) s podtitulom Nové poviedky a rozprávky je súbor 12 kratších textov rôznorodých bájok, paródií a poviedok z rôznych časových období autorovho života napísaných paralelne k jeho známejším dielam. Niektoré s jeho dielami ako napr.
15. septembra 2018 Európske banky sú už na tom oveľa lepšie, ale stále majú ďaleko od toho, aby boli bezproblémové. Zhodli sa poprední analytici, podľa ktorých je európsky bankový systém 10 rokov po páde spoločnosti Lehman Brothers a následnom začiatku g
prejsť na článokAktuality.sk 6. 9. 2019 Považské strojárne si vybudovali dobré meno predovšetkým pre výrobu malých motocyklov – Manet či Babetta. V najlepších časoch zamestnávali až vyše 12-tisíc pracovníkov. Len máloktorá fabrika na Slovensku dokázala ovplyvniť svoj
prejsť na článokNeuveriteľné zamlčovanie faktov a odporné klamstvá v médiách o vplyve dynastie Rothschildovcov na súčasné smerovanie sveta, ma primäli k tomu, aby som sa tejto téme začal viac venovať a tak sa v najbližšej dobe sústredím najmä na odhaľovanie skutočného vp
prejsť na článok