Jeden z príbehov hovorí, že po tom, ako sa Gautama Siddhártha stal osvieteným (Buddhom), stretol sa s astrológom, ktorý ho dostihol v tieni stromu, kde Siddhárta práve odpočíval. Astrológ podišiel k nemu a vraví: “Doviedla ma k tebe stopa na brehu rieky, ktorá naznačovala, že patrí niekomu, kto je veľký vodca. Budúci imperátor sveta. Niekomu, kto stanoví nové pravidlá života na zemi a podrobí si svet. No ja vidím len obyčajného mnícha… “Kto si, prosím?” Gautama mu vraví: “Ja? Ja som nikto. Som nikým.” A astrológ mu na to: “Tak buďto som blázon, alebo moja astrológia nefunguje, alebo tomu celému vážne nerozumiem. Namiesto imperátora, ktorý by si mal podrobiť svet, nájdem mnícha, ktorý mi navyše tvrdí, že je nikým. Nechápem tomu… Máš predsa šľapaj, ktorá ukazuje na cisára! Je ti predurčené dobyť svet!“ A Gautama mu odvetí:“Veď to aj urobím. Ale nie cestou víťazstva.Pozri. Existujú dva spôsoby, ako sa dá dobyť svet – buďto jeho násilným dobývaním, alebo začlenením sa do neho. Splynutím s ním. Oboma spôsobmi sa niečo, alebo niekto stane tvojim. Ak pôjdeš cestou dobývania, vždy to pôjde cestou bolesti. Proti niekomu. No ak svet do seba začleníš a Ty sa začleníš do neho, stanete sa jedným. Svet stane lepším a život ľahším. A dodal: “A áno, máš pravdu. Ja som cisár sveta.” A astrológ mu na to: “Ty? Si predsa len mních! Nevlastníš nič!” Buddha: “Áno, dobre vravíš. Nič nevlastním a som Nikto. A práve preto je všetko moje.“To, že sa staneš nikým, neznamená, že si k ničomu. Keď si nikým, znamená to, že si zároveň úplne všetkým. Všadeprítomným. Všeobjímajúcim. Všezahŕňaujúcim.No ak povieš Som týmto, znamená to, že si sa rozhodol byť iba tým. Ak si nikým, môžeš sa stať (byť) kýmkoľvek. Máš na výber z neobmedzených možností.” Astrológ sa posadil a vraví: “Nechápem. Si len obyčajný mních, nemáš nič a napriek tomu mi vravíš: “Ja som nikto a preto je všetko moje. Čo je toto za blud?” Gautama mu na to: “Dosť už bolo otázok. Poď, mám pre teba návrh. Doteraz si sa venoval predpovedaniu osudu iných ľudí, ja však mám iný plán. “Pozri. Robíš predpovede z hviezdnych znamení, pretože nie si schopný vytvoriť svoj vlastný plán. Vidieť Cestu, ísť po nej a naplniť ju. Preto sa spoliehaš na predpovede. No ak si schopný vytvoriť plán a uskutočniť ho, necúvneš, neznížiš sa k predpovediam. Sú totiž obmedzením. Vymedzením hraníc. Ohraničením možností. “Poď teda, staň sa súčasťou môjho plánu. Urobíme niečo úplne iné! Niečo úplne nové!” Koniec príbehu. Čo nám chce tento príbeh povedať? Že ak sa vám vo vašom živote všetko zrúti, ak prídete o priateľov, partnera (partnerku), prácu a zostanete na všetko úplne sami, neznamená to koniec sveta, ale nový začiatok. Neobmedzené možnosti. Ak sa vám totiž všetko zrútilo, znamená to, že vám nič z toho nepatrilo. A, v konečnom dôsledku, v tom absolútnom zmysle slova, nám ani nič nepatrí. Prichádzame na svet nahí, bez ničoho a takí z neho aj odchádzame. Všetky statky, ktoré sme počas života nazbierali, nahonobili, nazhŕňali, tu zostanú. Nič z toho si na “onen svet” nevezmeme. Jediné, čo si so sebou vezmeme, je Poznanie. Skúsenosť. Robme teda všetko tak, aby to poznanie bolo čo najhlbšie. Žime vedomý život, budujme vzťahy, ktoré dávajú zmysel a sú pre nás povznášajúce. Obohacujúce. Ktoré nás potiahnu hore k nášmu vyššiemu Ja. Nie naopak. A buďme vždy pripravení sa ich pustiť, ak už prestanú dávať zmysel. Nelipnime na nich bezhlavo. Čo nám nepatrí, to z našeho života aj tak odíde. A čo nám, naopak, patrí, to do neho určite príde. Skôr či neskôr. Život sa nedá znásilniť. Vesmír sa nedá znásilniť. Láska sa nedá znásilniť. A ak už sme teda prišli o všetko, využime toho a na tých zrúcaninách, ktoré okolo seba vidíme, postavme svoje nové “kráľovstvo nebeské”. Tu. Na Zemi. Využime tú novú energiu. Neviažme sa k minulosti, ale poučme sa z nej. Je lekciou, nie guľou na nohe. Minulosť je mŕtva a budúcnosť neistá. Jediné, čo skutočne je, je prítomný okamžik. Prítomnosť. Žime ju teda naplno. Najlepšie, ako vieme. Vytvorme, nadviažme nové, zmysluplnejšie vzťahy. Milujme, pomáhajme a nechajme si pomôcť. Ľudia radi jeden druhému pomáhajú. Je to v našej DNA. A kto tvrdí opak, mal by sa pozrieť do svojho vlastného vnútra. Nevieme sa totiž na svet a ľudí pozerať inou optikou, než našimi vlastnými očami. Cez svoje videnie sveta. Cez svoje emócie. Ak teda niekto tvrdí, že ľudia sú zlí, neochotní a neláskaví, prípadne, ako som nedávno počul, toxickí, mal by pohĺbať v sebe. Tam nájde odpovede. Nech už to znie akokoľvek ezotericky. Napokon, aj tak sa nikdy k ničomu inému nedopracujeme. Vždy to začína a končí u nás. Pri práci na sebe. V konečnom dôsledku, na tie najdôležitejšie rozhodnutia sme na konci dňa aj tak sami. Nikto ich za nás neurobí. Ak teda ovšem nechceme žiť život podľa predstáv niekoho iného. Pretože nikto nevie lepšie ako my, čo je pre nás najlepšie. Čo naša duša skutočne potrebuje. Čo je pre ňu vyživujúce. Čo nám dáva energiu. Zmysel. Ak sa nám teda všetko rúca a nie je možné to fixnúť, zanechajme to tak. Je to minulosť. O tú sa oprieť nedá. Nedá sa z nej (s ňou) žiť. Už totiž neexistuje. Jediné, čo si z nej môžeme vziať, je skúsenosť. Ponaučenie. Pozerajme sa vždy dopredu. Vždy je niekde nejaká cesta von. Nejaké dvere. Stačí sa rozhliadnuť a vnímať tie signály, ktoré nám život dáva. Zúfalstvo a beznádej je negatívna energia. Odčerpáva nám sily a kalí zrak. Nevidíme ani len to záchranné lano, ktorého sa môžeme chytiť a vytiahnuť sa hore. Tá životodarná energia je hlboko v nás. Stačí ju znovu objaviť a využiť. A, najmä, nestrácať nádej. Je všade naokolo. Skúsme si teda spomenúť, čo sme robili vtedy, keď sme v minulosti riešili nejaký problém a podarilo sa nám ho úspešne zvládnuť. Kde sme vtedy brali tú energiu a chuť bojovať. Nevzdávať sa. Tam (v tom) je náš zdroj. My sme ten zdroj. My sme tá energia. Tak, ako všetko na svete, na čo len oko dopadne. Všetko okolo nás. A, v konečnom dôsledku, i my sami. Celý vesmír je obrovský tok energie. Nebrzdime ju. Využime ju. A hlavne, nestagnujme. Život je pohyb. Stagnácia je brzda. Oddeľuje nás od Života. Nebojme sa preto žiadnych výziev. Sú tu na to, aby sme z nich načerpali silu. Potrebujeme to. Naše vnútorné dieťa to potrebuje. Tá učenlivá bytosť niekde vo vnútri v nás to potrebuje. To je jej výživa. Amen Príspevok Gautama Siddhártha je zobrazený ako prvý na Kecy k veci.