Čeľustný kĺb patrí k jedným z najvyťaženejších kĺbov ľudského tela, no i napriek tomu mu častokrát nevenujeme takú pozornosť akú by si zaslúžil. Podieľa sa na spracovaní potravy, zívaní, mimike tváre, priebehu reči i vyjadrovaní emócií. Ide o párový kĺb, ktorý na jednej kosti v dvoch kĺboch (na pravej i ľavej strane) súčasne vykonávajú rovnaký pohyb. Preto dysfunkcia jedného kĺbu sa súčasne negatívne prejaví i na druhej strane. STRUČNÁ ANATÓMIA Temporomandibulárny kĺb, ďalej len TMK, spája dolnú čeľusť s nepohyblivou spánkovou kosťou. Môžeme ho nahmatať najlepšie v priebehu pohybu a to tesne pred ušnicami -preto niektorí pacienti majú aj ušné príznaky a často počujú praskanie, pukanie a škrípanie v kĺbe. Je tvorený kĺbnou hlavicou ktorá sa nachádza na dolnej čeľusti a kĺbnou jamkou spánkovej kosti. Štrbina medzi hlavicou a jamkou je rozdelená kĺbovým diskom, ktorý umožňuje zložité pohyby v kĺbe, podieľa sa na prenose žuvacích síl a zároveň vyrovnáva povrchové nerovnosti v tvare kĺbnych povrchov. Vo svojej zadnej časti je disk rozdelený na dve lamely medzi ktorými sa nachádza vankúšik. Tento slúži k stabilizácii disku a jeho výžive. Rad pohybov ako sú otváranie, zatváranie úst, pohyb sánky dopredu, dozadu a do strán nám umožňujú žuvacie svaly ktorých pohyby sú riadené signálmi z hlavových nervov. Nervové vlákna prijímajú signály zo svalov, TMK kĺbov a ostatných štruktúr zapojených do pohybu sánky a následne tieto signály prenášajú do mozgu. Tu sa vyhodnotia a umožnia regulovať smer, rozsah pohybu, silu zhryzu, či pociťovať bolesť. Porucha na ktorejkoľvek úrovni tohto zložitého systému kostných štruktúr, chrupaviek, kĺbov, väzov, svalov a nervov môže vyústiť do poruchy TMK. PORUCHY TMK Je výraz pre dlhý rad ťažkostí, ktoré vznikajú vzájomným prepojením medzi zubami, žuvacím svalstvom, kĺbom, priľahlými štruktúrami a psychofyziologickým stavom pacienta. Poruchy TMK sa rozdeľujú na tri základné skupiny: Poruchy sánky spojené s bolesťou- táto porucha môže byť spojené z bolesťou ktorá vyžaruje do okolitých oblastí – výborný efekt liečby rehabilitáciou a cvičením. Vnútro-kĺbne poruchy začínajúce klikaním, neskôr sa môžu prejaviť zablokovaním čeľuste a limintáciou v otvorení úst. Zanedbanie týchto problémov môže viesť k degeneratívnym poruchám preto je vhodné začať s rehabilitáciou pre vyliečenie alebo stabilizovanie tohto stavu. Degeneratívne poruchy sánky – prichádzajú postupne, najčastejšie sú spojené s osteoartrózou, prípadne artritídou, poúrazovým stavom či vrodenou vadou. Rehabilitáciou vieme dosiahnuť zmiernenie bolesti, zastavenie progresu poruchy, v poslednom prípade odporučiť na zákrok. PRÍČINY VZNIKU Na vzniku ochorenia TMK sa podieľa hneď niekoľko príčin, pričom sa môžu spolu navzájom prelínať. Sú nimi: Anatomické faktory akými sú napr. poruchy zhryzu (napr. predkus), poškodenie chrupu chýbajúcimi zubami či nevhodnými protetickými náhradami. Tieto negatívne faktory majú za následok nesprávnu polohu sánky a zvýšené namáhanie svalov v tejto oblasti, čo vedie k svalovým spazmom prejavujúcim sa bolesťou, zvýšenému tlaku pôsobiaceho na TMK a nadmernému jednostrannému zaťaženiu ktoré častom môže viesť i k degeneratívnym zmenám v tejto oblasti. Traumatické faktory môžu byť mikrotraumatické- to sú napr. škrípanie a zatínanie zubov a potom maktrotraumatické vznikajúce silným úderom či prudkým nákusom. Najčastejšou príčinou sú však psychosociálne faktory. Patrí sem hlavne frustrácia, depresia, stres a neschopnosť adaptácie na neho. Stres má za následok zvýšenie svalového tonusu, silné vypätie vedie k silnému zovretiu úst a iným parafunkčným aktivitám ako je obhrýzanie nechtov, zatínanie či škrípanie zubov. Toto všetko môže viesť k vzniku bolestivých spazmov či dokonca i mikrotraumám v oblasti TMK. Medzi patofyziologické faktory rozvoja porúch TMK radíme systémové ochorenia ako je reumatoidná artritída a rôzne neurologické ochorenia. Liečba by sa teda nemala zameriavať len na odstránenie dysfunkcie ale tiež na odstránenie faktorov ktoré ju spôsobili. PRÍZNAKY Je široká škála možných príznakov ktoré súvisia s ochorením TMK. Medzi najčastejšie príznaky pre ktoré ľudia vyhľadajú pomoc patria: zvukové fenomény- ako praskanie, škrípanie či pukanie v TMK bolesť- v oblasti sánky, žuvacích svalov, hlavy, tváre, krku, či bolestivosť na dotyk v oblasti TMK poruchy prehĺtania, tinitus- pískanie v ušiach, závraty, škrípanie zubami, zatínanie zubov obmedzený rozsah pohybu v čeľustnom kĺbe siahajúci od mierneho stuhnutia až po úplnú neschopnosť otvoriť ústa DIAGNOSTIKA A MOŽNOSTI LIEČBY I napriek stále sa vyvíjajúcim zobrazovacím metódam (RTG, MR, artroskopia) klasické vyšetrenie ostáva základom. Spolupráca odborníkov z viacerých medicínskych odborov je nevyhnutá a prispieva ku správnej diagnostike porúch TMK. Pacient vzhľadom od ťažkosti ktoré má, sa môže stretnúť napr. so stomatológom- ktorý posúdi prípadné poruchy zhryzu a možnosti jeho úpravy, lekárom ORL- ktorý dôkladne vyšetrí uši, krk a ústnu dutinu, reumatológ vylúči zápalové procesy, neurológ zasa neuralgie či poruchy inervácie. Správne edukovaný fyzioterapeut by mal byť určite jedným z týchto špecialistov, pretože štatisticky konzervatívna liečba až u 50- 90% pacientov prispieva k zníženiu bolestivosti a zlepšeniu príznakov. Pre zaujímavosť až 40% pacientov vykazuje spontánne odznenie príznakov a len 5-10% pacientov potrebuje liečbu invazívnu- liečba kortikosteroidmi, obstrekmi, artrocentézu a v poslednom rade až úplnú výmenu kĺbu. REHABILITÁCIA PRI PORUCHÁCH TMK Základom každej dobrej rehabilitácie je kvalitné vyšetrenie, preto si ako prvú odoberáme podrobnú anamnézu. Tá je dôležitá z hľadiska komplexnej diagnostiky a umožní nám vypracovať si rehabilitačný postup ktorý je u každého pacienta individuálny. Pýtame sa na vznik problémov, dĺžku ich trvania a kedy sa zhoršujú. Ak je prítomné praskanie zisťujeme ako dlho trvá, v ktorej fáze pohybu a či je bolestivé. Otázok je omnoho viac a výsledok si zaznamenávame do podrobného dotazníka. Potom nasleduje vyšetrenie v stoji. Všímame si spôsob držania tela, prípadnú asymetriu či predsunuté držanie hlavy ktoré je spojené s vyšším napätím svalov kývača hlavy a zvýšenou citlivosťou krčných svalov. Tie môžu vystreľovať bolesť do oblasti TMK a tváre. Preto je nevyhnutnou súčasťou vyšetrenie krčnej chrbtice, aby sme mohli vylúčiť, či nie je problém TMK spojený s touto oblasťou. Ďalej si dôkladne prehmatáme čeľustný kĺby najskôr v kľude, následne pri otváraní úst. Sledujeme symetriu a plynulosť pohybu, vyhodnocujeme rozsah otvorenia úst a zvukové fenomény. Dotykom si vyhodnotím stav mäkkých tkanív nie len v oblasti hlavy, tváre a sánky ale i oblasti krčnej chrbtice. Na základe týchto informácií zvolíme vhodnú terapiu. Liečebný program sa vždy odvíja od konkrétneho zamerania a obsahuje kombináciu relaxačných, posilňujúcich či remodelačných cvikov. Cieľom prevádzaných cvikov je predovšetkým posilnenie oslabených svalov, relaxácie svalov v napätí, eliminácie nevhodných pohybových návykov a nastavení režimových opatrení. AUTOTERAPIA pri pocite napätia v oblasti TMK aplikácia tepla- ktorá je prospešná pri stuhnutom svalstve. Nie je vhodná pri akútnych zápaloch kĺbu- vtedy volíme liečbu chladom. Automasáž žuvacích svalov- lakte sú opreté o stôl, palcami masírujte žuvacie svaly. Ak v mieste nájdete bolestivý bod, môžete na neho na 30s. zatlačiť Automasáž m. temporalis- je sval ktorý udržuje ústa zatvorené, čiže v bdelom stave je v neustálej aktivite. Lakte si oprite o stôl, prstami zatlačte na oblasť spánkovej kosti a krúživými pohybmi masírujte. Relaxácia čelustného kĺbu- lakte oprite o stôl a hlavu do dlaní. Ústa sú mierne pootvorené, snažte sa o maximálne uvoľnenie čeľuste a žuvacích svalov, dýchajte pokojne a uvoľnene REŽIMOVÉ OPATRENIA obmedzenie parafunkcií ktoré môžu brániť spontánnemu uzdraveniu vyhýbanie sa tvrdým jedlám, veľkým sústam, nadmernému žutiu žuvačiek a obhrýzaniu nechtov obmedzenie pohybu sánky- široké zívanie(hlavne pri hypermobilite), spievanie, hra na hudobné nástroje, držanie predmetov pod bradou- husle, mobil nepodopierať si bradu rukami, správne držanie tela- obmedzenie predsunu hlavy, nastavenie pracovného prostredia v prípade potreby zhotovenie nákusnej dlahy-v prípade bruxizmu (nadmernému škrípaniu zubov) terapia nesmie prekročiť dobu 6 mesiacov Nesmierne dôležitou zložkou je i psychické naladenie pacienta a práca so stresom. Dnešná uponáhľaná doba je spojená s väčšou stresovou záťažou, mnohé životné situácie nevieme ,,prekúsnuť“ a ,,škrípeme“ nad nimi zubami. The post Bolesť čelustného kĺbu – vieme ako s ňou zatočiť! appeared first on Activeclinic - Fyzioterapia Žilina, masáže a online kurzy cvičenia.
Keď cítime emočnú bolesť, vidíme svet iba cez tento filter. Má zmysel túto bolesť vyliečiť. Aby sme uvideli všetky farby a nežili iba čiernobiele dni. #kineziologia #onebrain #odbloky_emocneho_stresu #konzultácie #koučing #individualne_konstelacie #biel
prejsť na článokBruxizmus je možno definovať ako škrípanie, cvakanie zubov alebo rytmické sťahy (kontrakcie) žuvacích svalov prebiehajúce v spánku. Hlavnou príčinou je stres a nervové vypätie. Škrípanie môže vážne poškodzovať zuby, tie potom bývajú obrúsené, predné zuby
prejsť na článokBolesť Život každého človeka je jedinečný a všetci čelíme svojim vlastným výzvam a bolestiam. Prekonanie a opustenie bolesti môže byť Bolesť Čítajte viac Pre zobrazenie tohto článku, si musíte zakúpiť Predplatné pre čitateľov 1-mesiac, P
prejsť na článokBolesť krížov je jedným z najčastejších ochorení postihujúcich ľudí všetkých vekových kategórií. V dôsledku toho veľa ľudí vyhľadáva fyzioterapiu na zlepšenie chronickej alebo akútnej bolesti krížov. Fyzioterapeuti sú zdravotnícki pracovníci, ktorí sa špe
prejsť na článokBolesť dolnej časti chrbta (resp. bolesť krížov) je jedným z najčastejších dôvodov prečo ľudia navštevujú fyzioterapeuta. Počas života postihuje bolesť krížov takmer 60 – 80 % ľudí. Niektoré štúdie ukázali, že až 23 % dospelých na svete trpí chronickými b
prejsť na článok