Za stolom sedí chlap v pokrčenom klobúku. V kútiku úst prevaľuje špáradlo. Zarastená, pokrčená tvár a mútne oči jasne naznačujú, že jeho životný štýl nemožno označiť za zdravý. Nohy vyložené na stole plnom papierov, stolička na zadných, znudene sa prehrabáva v dennej tlači. Očividne nemá do čoho pichnúť. Zrazu sa za presklenými dvermi kancelárie v mene na dverách už dávnejšie chýbajú niektoré písmená objaví silueta ženy. Žeby konečne prípad? Paradoxne, napriek všetkým tým uhladeným Sherlo-ckom Holmesom, Archiem Goodwinom či Herculom Poirotom je to práve Philip Marlowe so svojím imidžom skrachovanca, kto sa vybaví pri zmienke o súkromnom očku. Skutočnosť, aspoň tá slovenská, je však na míle vzdialená ktorémukoľvek zo známych detektívov. A aj keď mu nechýba istá dávka adrenalínu, je život slovenských súkromných detektívov oveľa, oveľa prozaickejší. Kríza im pomohla: Priestory malej vilky v širšom centre Bratislavy, kde sídli známa detektívna agentúra, zívajú prázdnotou. „Kolegovia odišli do terénu, nestoja o to byť videní. Pre súkromného detektíva to nie je veľmi dobré,“ vysvetľuje položartom, polovážne jej majiteľ Mikuláš Czocher. Jeho detektívna firma existuje od roku 2001. Otázka, do akej miery sa v jeho brandži líši skutočnosť od fikcie, ho pobaví. „Myslíte, či máme na stole fľašu whisky a čakáme, kým nám zazvoní telefón? Takto to nefunguje. To by sme sa neuživili,“ krúti hlavou. „No, paradoxne, sme asi jedni z mála, komu kríza pomohla. Totiž momentálne robíme hlavne pre veľké finančné spoločnosti, ktoré akoby až teraz pochopili, načo detektívne kancelárie sú. Ľudia sú napríklad opatrnejší pri vstupovaní do obchodov, preverujú si obchodných partnerov, ich finančnú situáciu. Ale riešime aj iné veci často sa spájajú s nelojálnymi alebo prešpekulovanými zamestnancami. Od úniku informácií konkurencii až po poistné podvody, ktoré robia samotní poisťovací agenti, aby firmu obrali o peniaze,“ vypočítava M. Czocher. Ako vraví, práca pre veľkých klientov je to, čo ich živí. Ale, samozrejme, potom sú tu nárazové práce, detektívne služby pre bežných smrteľníkov, ktorí ich oslovia. Neverníci aj neposlušné deti: Pravdepodobne ste teraz znalecky precedili jasné, odhaľovanie nevery. Nuž, asi vás to sklame, ale v skutočnosti je tento druh činnosti pre slovenských súkromných detektívov minoritný. „Nevera? Tá tvorí zo sto prípadov, čo robíme mesačne, možno jedno-dve percentá,“ spresňuje detektív a výkonný riaditeľ Dušan Opletal. „Častejšie sa nám ozývajú zúfalí rodičia, ktorí chcú sledovať deti. Keď majú podozrenie, že sa stretávajú s nevhodnými ľuďmi z kriminálneho prostredia alebo berú drogy. Povedal by som, že v poslednom čase je to k manželskej nevere tak jedna k jednej.“ Zaplietli sa už aj do nejakých skutočne nebezpečných prípadov? Niekde, kde sa vraždilo? snažíme sa vymámiť vzrušujúce historky. Detektívi však o konkrétnych prípadoch hovoriť nechcú. A vlastne ani nemôžu, viaže ich mlčanlivosť. „Stalo sa, že sme vyšetrovali prípad, ktorý polícia uzavrela ako samovraždu, a náš klient si nebol istý, či je to naozaj pravda,“ prikyvuje M. Czocher. „Cudzie zavinenie sa nakoniec nepotvrdilo, ale veľa okolností tam nesedelo,“ dodáva rozuzlenie. Cena za služby je tajná: Ako si ich ľudia nájdu? „V poslednom čase najmä cez odporúčanie. Ale sú aj takí, čo si nás vyberú náhodne, cez internet, cez telefónny zoznam,“ hovorí D. Opletal. Práve takí klienti ich niekedy oslovia so skutočnými kuriozitami. „Napríklad v jednej rodine mizli peniaze a ni-kto nevedel kam a ako. Už pomaly upodozrievali ufónov. Alebo jedna pani nás oslovila, či by sme jej nepomohli monitorovať suseda, ktorý jej mal búchať metlou o balkón.“ Dušan Opletal vraví, že berú aj takéto „drobnosti“, ale z otázky, koľko si za svoje služby pýtajú, sa šalamúnsky vykrúti. Je to vraj veľmi individuálne. „Snažíme sa klientovi prispôsobiť. Keď má rodič plnú hlavu toho, že jeho dieťa je možno drogovo závislé, určite mu nenaparíme cenu, ktorá by ho zlomila. Na druhej strane, nemôžeme ísť pod naše výdavky,“ hovorí. „Máme nejaké mantinely, ale nemôžeme robiť za modré oči. Aj my musíme z niečoho žiť,“ pritakáva konateľ detektívnej agentúry Pavol Sapáček. Všetko v medziach zákona: Aby to nevyzeralo, že sú nenásytní Fakt je, že súkromní detektívi to majú horšie v tom, že svoju robotu musia robiť viac ako na sto percent. Ak niekoho monitorujú štátne zložky, keď sa im dnes stratí, nič sa nedeje na druhý deň policajti opäť nastúpia a budú ho hľadať. Súkromný detektív však ťažko zdôvodní klientovi, že niečo zbabral, jeho „objekt záujmu“ ušiel, takže bude musieť zaplatiť za ďalšie dni sledovačky. „Nehovoriac, že my to musíme robiť v rámci všetkých pravidiel a zákonov aj cestnej premávky. To znamená, platí pre nás červená, stopka, plná čiara.“ Rovnako je to pri zadržaní podozrivej osoby ak majú podozrenie z trestného činu, môžu obmedziť osobnú slobodu, ale len do príchodu polície či pri získavaní dôkazov. „Zo zákona môžeme získavať dôkazy použiteľné pred súdom, ale nafotenie či natočenie neverného manžela, alebo zames-tnanca podvodníka sa bije so zákonom o ochrane osobnosti. Takže my ich môžeme predložiť, ale ako s nimi naloží prokurátor či súd, to už je na nich,“ vysvetľuje M. Czocher. Každý chce byť detektív: Je na trhu v tejto oblasti veľká konkurencia? „Čo bývalý policajt, to detektív!“ hovorí so smiechom M. Czocher. „Ale čo je to konkurencia? Je pravda, že na internete nájdete množstvo detektívov a detektívnych kancelárií, otázne však je, či vám ak ich oslovíte aj skutočne pomôžu.“ Zákon o súkromných bezpečnostných službách, pod ktorý detektívne kancelárie spadajú okrem toho musia mať licenciu na detektívnu činnosť -, nastavuje kritériá prísne. Bezúhonnosť a čistý trestný register je nevyhnutnosťou. No ako pri každom inom biznise by si ľudia mali dať pozor, s kým majú do činenia. Nie každý, kto sa predáva ako detektív, detektívom aj je. A už vôbec nie schopným. Žiaľ, asi jediný spôsob, ako sa nepopáliť, je vyberať si na základe odporúčania. Čo v tomto prípade nemusí byť ľahké, keďže využívanie detektívnych služieb predsa len nie je také bežné. Adepti: Aký by mal byť správny súkromný detektív? Rozhodne nie vyholený obor. Naopak, musí byť nenápadný. Mať istý šarm, byť empatický a do istej miery aj psychológ, aby sa mu podarilo získať informácie bez toho, že vzbudí podozrenie. „Väčšina ľudí s nami spolupracuje externe,“ vysvet-ľuje M. Czocher. „Hlavne pri sledovaní využívame takých, ktorí majú inú svoju prácu. Máme ich viac, lebo keby sa na sledovačke objavovali stále tí istí, ten človek si to všimne, a nemusí byť ani veľmi skúsený. A potom, nevinný človek sa tak neobzerá, ale tí, čo sú v niečom zapletení, sú zväčša veľmi obozretní až paranoidní.“ Zamestnávajú aj ženy? Také tie fešandy, čo dokážu z chlapa vytiahnuť všetko? „Pravdaže, ale nie je to také romantické ako vo filmoch. Využívame ich skôr v situáciách, kde by prítomnosť chlapa bola ako päsť na oko. Napríklad keď vám ‚vaša osoba‘ pri sledovačke vojde do obchodu so ženským oblečením. Keby sa tam zrazu zjavili dvaja muži, bolo by to asi trochu čudné. Ale keď vojde pár, je to okej. Žena nakupuje, muž sa robí, že ju čaká, a pritom monitoruje,“ prezrádza taktiku M. Czocher a s ľútosťou dodáva: „So ženami je problém, že je menej tých, ktoré majú skúsenosti.“ Policajti verzus pátrači: Nielen ufúľaný vzhľad patrí ku klišé z detektívok. Zvyčajný je aj ich dešpekt k polícii. Súkromní detektívi z kníh policajtmi zväčša opovrhujú, lebo ani pri všetkých vymoženostiach, ktoré im dáva predovšetkým zákon, často nie sú schopní dotiahnuť prípad do zdarného konca. Ako je to v skutočnosti? „Poviem to takto ak je funkčnosť obojstranná, tak je obojstranne prospešná,“ vraví Pavol Sapáček. „Je to o ľuďoch. Pre obe strany je výhodné, keď si navzájom pomáhame. Niekedy sa bez nich nepohneme, lebo nás nepustia právomoci, ale niekedy si myslím, že keby nás oni viac využívali, bolo by to pre nich osožné,“ dodáva D. Opletal. Ľudí z NCIS by brali: „Aby bol tím dokonalý, musíte v ňom mať veľa rozličných ľudí, expertov na mnohé veci. A musíte tiež ísť s dobou, bez nových technológií sa nepohnete,“ hovorí Mikuláš Czocher. Apropo, technológie. Ako sa mu pozdávajú kriminálne série o forenzných detektívoch? „Veľmi tomu neholdujem, aj keď musím priznať, že ma trochu ovplyvnili. V tom, že som si myslel, čo všetko už možno zistiť. Raz som nechal skúmať atrament, chcel som vedieť, aký starý by mohol byť list ním napísaný. Ale u nás mi to nedokázali povedať,“ hovorí M. Czocher. Jeho kolega Opletal so smiechom dodáva: „Ja mám rád NCIS. Keby boli na trhu ľudia, akí tam pracujú, hneď ich zamestnáme!“ The post Ako žije súkromný detektív? appeared first on A3P s.r.o. - Detektívna služba so skúsenými súkromnými detektívmi.
Tridsať eur na hodinu. Toľko v priemere stojí základná hodinová sadzba súkromného detektíva na Slovensku. Plus ďalšie náklady. Benzín, fotografie, videozáznamy Za informácie o vás je ochotný zaplatiť jednotlivec, ale aj veľká firma,“ hovorí Mikuláš Czoche
prejsť na článokÚschovňa záhradného náradia, šikovná dielnička pre domáceho kutila, zimná záhrada, prvý domček ratolestí – toto všetko a ešte oveľa viac zastrešujú záhradné domčeky GARDEON. V našom sortimente nájdeme niečo pre každého – bez rozdielov. Pozrime sa spoločne
prejsť na článokOtvorené prestrešenie? Keď sa povolenie zdá byť nedosiahnuteľným a pozemok prahne po prevzdušnení – ideálne riešenie! Prístrešky GARDEON budú zodpovedným ochráncom všetkého, čo pod ne postavíte. Rozlúčte sa s odhadzovaním snehu z auta a s nekonečným zoškr
prejsť na článokNa auto i autá, motorku, kosačku, náradie, sezónne oblečenie, oddych, útek pred realitou… garáž GARDEON. Ponúkame naozaj praktické riešenia, vďaka ktorým vás budúcnosť viac nezastihne nepripravených. Ochráňte motorových tátošov pred negatívnym vplyvom poč
prejsť na článok