Ako som sa stratil na bojisku druhej svetovej vojny

Vade je tma. Priiel som o tri hodiny neskr, ne som predpokladal. Pln bol dorazi ete za svetla, pokojne njs nejak pekn miesto, kde by som mohol zaparkova a prespa v aute. Mm so sebou spack, karimatku a vetko potrebn vybavenie, lene je tma. Ni nie je vidie. Bldim malmi dedinkami a nijako sa z nich neviem vymota. Uliky s neuveritene zke a moje auto je prli dlh. Musm si dva vek pozor. Partnerom blogu je firma SGS HoldingKonene opam obydlia a vchdzam do kopcov. Prudko stpam, ale vbec neviem kam smerujem. Vidm iba tam, kam dosvietia diakov svetl. S dostatone jasn, pred seba teda vidm bez problmov, ale moje oi sa im prispsobili, o znamen, e zvyok krajiny sa zmenil v iernotu. Aby som si spravil predstavu, kde som, vypnam svetl auta, zavriem oi a akm, km si zvyknem na tmu.Zistil som, e som poriadne vysoko. Musm si dva pozor, idem po zkej ponej ceste a podo mnou sa nachdza desiatky metrov hlbok zrz. Obloha je krsne jasn, vidm hviezdy, mesiac i protiahl majesttne hory. Op#x165; zapnam svetl a pokraujem alej po ponej cestike. Konene sa roziruje.Napravo sa objavila vysok skaln stena, ktor poskytuje dobr kryt pred vetrom. Pod ou je priestor, kam by sa moje autom mohlo zmesti bez toho, aby upchalo cestu. Je u jedens hodn veer, nemm as hada lepie miesto a preto parkujem o najbliie k stene. Musm si dva pozor, je tu vea kameov, konrov a krkov, zem nie je vbec rovn. Sam diera. Nevhoda tohto miesta je aj to, e som blzko dediny. Bojm sa, aby som nezobudil dedinanov a neprili ma v noci navtvi. Pootvoril som okn auta, aby som mal dostatok vzduchu, predsa len vonku je dos teplo, a na okn naahujem ierne sieky, aby mi do auta nenalietalo vea komrov. Nepomohli. Zapnam spack a unavene zatvram oi. Vade naokolo je absoltne ticho. Unavene zaspvam. Dnes som naofroval takmer psto kilometrovCel noc som sa budil. Ete som si nezvykol spa v aute. Taktie som nemal vank z oho ma cel noc bolel krk. Nakoniec ma u definitvne zobudili hlasy naokolo. Miestni dedinania sa chodia na moje auto pozera. Nerozumiem o hovoria, rozprvaj miestnym dialektom, ale zapoul som slov auto a poznvacia znaka mesta Kunming. Bavia sa o mne. S prekvapen, o tu had toto vek biele auto, ktor ete nikdy nevideli. Ja stle lem v spacku a zatia nemm dostatok sl vsta. Cez okno vidm prv rann slnko. Krsne presvetuje cel auto. Pomaly zodvihnem hlavu a nazriem von. Dvaja mui odchdzaj. Asi si myslia, e je toto auto przdne, nebolo ma toti vidie. Znova som si ahol a na chvu zavrel oi. Prelo pr mint a op poujem, e niekto prichdza. Je to mlad mu. Sadol som si, aby ma tentokrt bolo vidie a on sa pristavil.O chvu sem budeme vozi materil. Na tomto mieste sa ota traktor. Prosm presute sa niekam inam, lebo sa tu teraz nem ako otoi. povedal mi.Rchlo poskladm veci, tartujem auto a horko ako sa otam. Ukzalo sa, e som parkoval v slepej ulike, ktor vedie k miestnym domom. Otoi sa s mojm p metrovm autom na zkej ponej ceste naozaj nie je ahk. Vracajc sa pranou cestikou sp, neustle sa kochm vhadmi. S absoltne neuveriten. Dedinan ma vyhnal v prav chvu, akurt je najkrajie rann slnko. Ndhera. Vade naokolo rastie kva. Kvli kve som sem priiel. Chcem o nej nakrti video, ale nemm zatia iadny dobr kontakt. Kvovch krkov s tu miliny, nebude ahk njs niekoho, kto prve zbiera kvu a dovol mi to natoi. Tento problm ma ak a o chvu. Najprv musm njs miesto, kde sa naraajkujem. lenovia si mu stiahnu niektor fotografie z mojich lnkov v 4K rozlen, naprklad ako obrzok na plochu potaa alebo telefnu. Pozrie dostupn fotografie Prichdzam na pran kriovatku. Smerom dole je dedina, cez ktor som prechdzal vera v noci, tam nechcem s. Doava smeruje ete uia pon cesta ako t, po ktorej teraz idem. Je vemi prudk a rozbit. Ben auto ou neprejde. Moje auto by mohlo, i ke toto je mj prv v vlet, odkedy sme ho kpili a tak to ete nemm overen. Zapnam pohon na vetky tyri koles a idem to sksi.Preiel som pribline dvesto metroch neustleho stpania a vidm aliu kriovatku troch ciest. T moja pokrauje alej do kopca, ale druh cesta ide priamo do kvovch pol. Nikto tam dnes nepracuje a je tu dostatok priestoru na odparkovanie auta. Perfektn miesto na raajky s ndhernm vhadom. Km ete trv toto ndhern rann slnko, chcem pusti drona. Tak som sa ponhal, a som s nm nabral do stromu, ale naastie to preil.Uvaril som si vodu a zalial kau so semiakami, orechmi a protenom. Jednoduch, zdrav a ste raajky. Potom som si spravil kvu, dal ju do malej termosky, do druhej fae som si naapoval vodu a na chrbt som si naloil ak ruksak pln fototechniky. Mm dojeden, vhady som nakrtil, je as s hada kvu. Rozhodol som sa s peo. Natom tak viac zberov a lepie uvidm, kde v krkoch udia pracuj. Z auta nie s vidie, lebo kvov stromeky s prli vysok a prli nahusto. Je vak stran horava.Kram asi dvadsa mint, nikde nikoho. Asi som spravil chybu. Vbec netum, ako aleko musm s. Rozhodol som sa e pjdem sp pre auto. Otam sa, ke v tom oproti mne ide star trojkolesov motorka s nkladnm priestorom. Sed na nej dedinan v slamenom klobku a celou silou dr riadidla, lebo motorka na hrboatej ceste neuveritene hde.Idete na kvu? skrkol som naho, ke bol dostatone blzko.no. odpovedal a zastavil.Nevezmete ma? Chcem nafoti zber kvy, ale nikde neviem njs robotnkov, o by ju zbierali.Pn shlasil a vyzval ma, aby som naskoil do nkladnho priestoru jeho motorky. Sadol som si na elezn okraj, poriadne sa chytil elnej strany nkladnho priestoru a vyrazili sme.Je to aleko? optal som sa.Nie, asi iba kilometer.Ten pn by mal robi turistickho sprievodcu. Ja som presne takto udval vzdialenosti, ke som nechcel klientov vystrai realitou. Jeden kilometer to rozhodne nebol. Skr p. A u po piatich metroch som vedel, e sedie na okraji motorky nie je dobr npad. Prv hrbo ma takmer vystrelil von. Zvyok cesty som stl s pokrenmi kolenami, aby som sa udral vo vntri vozidla. Lietal som doprava, doava, hore a dolu, v ruke, ktorou som sa dral, som zaal ma kre, a druhou rukou som dral kameru, lebo som to cel nakrcal. Ili sme nad obrovskmi zrzmi s ndhernmi vhadmi. Bolo to prendherne straideln, konene zastavujeme pri malom domeku.Zbery z nakrtenho videa. oskoro na YouTube.Tu bvaj zberai kvy. Polia s moje, ja ich zamestnvam.Koko dn tu bvaj? optal som sa.Dva mesiace.Dva mesiace! Wow, to neviem i by eurpski robotnci dali. Bol to toti len mal kamenn domek s iernou kuchyou. To znamen, e tam bolo iba ohnisko a ni viac. iadna voda, iadna elektrika. Pn domci, ktor ma sem zobral, im akurt doniesol niekoko kilogramov bravovho msa. Zavesil ho v domeku pri ohnisku a vyrazili sme do kvovch krkov.Zbery z nakrtenho videa. oskoro na YouTube.Nepokaz sa im to mso?Neviem. Poda toho, ako si ho bud chcie spravi. Ale ak ho dobre nasolia, malo by vydra.Koko si zarobia?Tri tisc yuanov mesane, k tomu maj zadarmo jedlo a bvanie.To je pribline psto eur. Nie je to vea, ale v tejto oblasti s nzke prjmy. Okrem toho ich neplat na zklade nazbieranej vhy, take sa nemusia pretrhn od prce. Ulieva sa samozrejme tie nemu, ale niekde sa plat od kilogramu nazbieranej kvy a cena je tak nzka, e udia sa id upracova k smrti. Vhodou tejto prce je, e lovek pracuje vinu asu v tieni. Stromeky s vysok takmer dva metre a robotnci, ku ktorm sme prili, boli vlastne robotnky. Vetko to boli eny, vysok okolo metra pdesiat. Boli to naozaj mal stvorenia, vetky vyzerali u na relatvne pokroil vek. Hdal by som im po pdesiatke, ale zrejme to bude len tvrdou prcou a slnenm podnebm. udia tu vyzeraj star, ne s v skutonosti. Pravdepodobne maj len okolo tyridsa rokov. Kto vie. Pn domci ma vyzval, nech pokojne tom. Nemal ni proti. Naopak obas poslal tety k stromekom, kde boli vetky kvov erene u krsne erven. Nechcel, aby bolo na filme vidie, e zberaj aj zelen erene. Ale ako mi vysvetlil, zle od toho, kto je ich klient. Pri benej spotrebnej kve sa oberaj ako zelen, tak aj oranov, a rud plody. Zbieraj sa jednm strhnutm vetkch eren z konra rovno do vreca. Nijako sa netriedia. Naopak ak je ich klientom nejak vrobca znakovej prmiovej kvy, tak sa mu obera iba krvavo erven, ie zrel erene. Tie sa potom musia triedi a vetky zelen plody, ktor padli omylom dnu, ako aj pokazen erene sa musia vyhodi. Ben netrieden a neisten erene doke preda za pribline p yuanov za kilo, o je menej ako euro, zrel trieden erene oisten od upky predva pribline za 25 yuanov za kilo, o je viac ako tri eur.Konrmi sa predierame zase von. Natoil som vetko, o som chcel. Do o mi svieti slnko. Idem si stiahnu slnen okuliare z hlavy na oi, ale nikde ni. Niekde mi ich musel konr strhn z hlavy. Ach jaj, to mi zase Liya d, alie straten okuliare. V poslednej dobe sa mi to stva nejako asto. Pomaly by som si mohol zaa kupova predplatn na slnen okuliare. Okrem toho mi hust krky nejakm spsobom otvorili ako termosku s kvou, tak aj fau s vodou. Oboje vytieklo von a ostal mi posledn hlt vody. Okamite som ho vypil, som plne prepoten.Vezmete ma sp k autu? optal som sa pna domceho.no, ale najprv musme naloi nazbieran kvu.Pn domci ma nevhal zapoji do prce. Ukzalo sa, e treba vynies dvadsa vriec s kvou von z kvovch krkov na cestu, kad vrece m cez tyridsa kilogramov, a naloi ich na jeho motorku. Musme sa plha po strmom zrze s vrecom na pleci asi desa metrov do prudkho kopca, kde nieje iadna cesta, ani chodnek. Hoci som bol spoten u z nakrcania, pri nosen vriec zo ma doslova lialo. Vrecia ahali aj tety domce, ale jedna z nich sa zrtila dole kopcom a vrece sa skotalo znova na zaiatok. Zobral som ho zo zeme, pani sa zdvihla, ako by sa nechumelilo a pomohla mi ho vyloi na plecia. Konene posledn. Ticho dopadlo na alie, ktor sme predtm naloili na motorku. Vetci sme si zadchane sadli na zem. Pani domca, ktor spadla z kopca, mi podarovala mandarnku a pn f mi dal zase polovicu varenej kukurice. Doplnili sme sily, vyplhal som sa na kvov vrecia a spolone s pnom domcim sme zaali schdza dole kopcom. Obas musel zastavi a polia brzdy vodou, aby sa nezaplili, a v jeden moment iiel v protismere traktor. Neveril som, e sa dokeme vyhn, ale nakoniec predsa. V poriadku schdzame a k moju autu.Po ete ku mne domov, pozvam a na obed. povedal.Zaparkovali sme vo dvore vekho dvojposchodovho vidieckeho domu. Domci rchlo hovor dcre, aby pripravila neskor obed a ideme zloi kvu dole z motorky. Roztriedili sme ju do niekokch sudov a postupne ju sypeme do starho stroja, ktor kvov erene zbavuje upky. Oisten kvov zrnk berieme na dvor, rozlome ich na zemi a nechme ich, nech sa suia na slnku. Obed je hotov, kri na ns jeho dcra.Sadli sme si do temnej kuchyne a pame sa do jedla. Suen hovdzie mso, alia porcia msa je hovdzina naloen v slano tipavej paste a potom mme tri rzne zeleninov jedl. Kapustu na cesnaku, pent uvaren vo vode so sjovou omkou a nakoniec uhorkov alt. Jednoduch, ale dobr jedl. Po jedle som si dal s pnom domcim ete posledn pohr aju, ale nakoniec som sa u musel naozaj rozli. Chcem ete nakrti kvov tovrniku. Pn domci mi pri obede odporuil jeden hotel na vrchole hory, odkia je vraj ndhern vhad a mono tam aj spracovvaj kvu. Neviem i sa nemli, ale aspo mm nejak cie. Len tak chodi po dedine a hada vrobu je sce spsob, ako tieto situcie rieim bene, ale u je prli neskoro. Vyram teda vyie do hory.o sa tka vhadov, v tom mal pravdu. Tie s naozaj neuveriten. Ale o sa tka hotelku, v tom sa mlil. Hotel nie je vbec pekn, a chc sto eur za izbu. Okrem toho kvu tu nespracovvaj, iba predvaj. Za desa eur jednu kanviku! Pekne drah, ale aj tak som si dal, nech mm silu hada alej, nech od nich dostanem nejak informcie, a nech mem zneui ich toaletu. Povedali mi, e t lesn cesta, po ktorej som iiel, vedie a do nasledujceho mesta. Poda ich odhadov s to ete tri hodiny. Vraca sa mi nechce, v hore sa bude aspo lepie hada non tborisko, kee tam nikto nebva, a tak pokraujem do neznma.Vrchol! Vhady s na obe strany, na jednej strane vidm dolie rieky Salween, kde som cez de nakrcal kvu. Rieka Salween, ktorej dka dosahuje 3 289 kilometrov, teie z Tibetskej nhornej ploiny cez nu a do Mjanmarska, kde tvor as prirodzenej hranice medzi Mjanmarskom a Thajskom. dolie rieky, obvan pestrmi etnickmi skupinami, je aj je domovom rznych druhov vzcnych ivochov. Poas druhej svetovej vojny rieka zohrvala strategick lohu pri definovan hranc a mala vek vznam pre spojeneck sily, najm pre Lietajcich tigrov , americkch dobrovonckych pilotov, ktor brnili nu pred japonskmi silami. Lietajce tigre operovali zo zkladn blzko rieky Salween, vyuvali okolit neprehadn krajinu ako kryt a ich leteck misie zabezpeovali zsobovacie trasy a bombardovali pochodujce japonsk oddiely, i aspo spomaovali ich postup bombardovanm mostov cez rieku Salween. V meste Tengchong, kam tto cesta mieri, je aj vek mzeum tejto historickej kapitoly, ale tam sa u poas tohoto vletu nedostanem. Dnes toti nechcem hada miesto na prespanie po tme. #x10C;lenovia si mu stiahnu niektor fotografie z mojich lnkov v 4K rozlen, naprklad ako obrzok na plochu potaa alebo telefnu. Pozrie dostupn fotografie Odparkoval som auto rovno na vrchole hory, pripravujem si instantn sle a pozorujem zpad slnka. Na druhej strane kopca vidm dolie rieky Longchuan, historicky nie je tak dleit, ako dolie rieky Salween, ale je podobne ndherne. Parkujem na vekom rovnom priestranstve, ktor predstavuje perfektn tborisko. Vrobu kvy u poas tohoto vletu nenjdem, zajtra idem domov, ale to nevad. Tento vlet bol magick a zail som toho viac, ne som dfal. Zaliezam do spacku v kufri auta, zatvram oi a upadm do krsneho spnku. Snva sa mi o vrieciach s kvou. Tento blog podporuje u 64 lenov! Pridajte sa

prejsť na článok

Výročie 28. októbra; deň NIE. Významný grécky štátny sviatok.

Jedným z významných gréckych štátnych sviatkov je sviatok oslavovaný každoročne 28. októbra sviatok, nazývaný aj ako deň NIE. Práve tento deň poznačil Grécko vstupom do druhej svetovej vojny v roku 1940. V skutočnosti však táto oslava pokrýva celý rok 19

prejsť na článok

Začnite s vysťahovaním!

Spoznajte naše dejiny netradične. Poďte s nami a s Central Slovakia počas leta spoznávať miesta, ktoré sú významným spôsobom spojené s dejinami 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania! Predstavíme vám málo známe príbehy z obdobia 2. svetovej v

prejsť na článok

Tehelňa

Vedeli ste, že tehelňa, ktorá stála pri križovatke bola okrem muničného závodu aj nemocnicou? Tá tu vznikla z iniciatívy Šarloty Majláthovej po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914. Nemocnica to bola iba provizórna a sídlila v bývalej administratívn

prejsť na článok

Zaujímavosti z minulosti

Vedeli ste, že tehelňa, ktorá stála pri križovatke bola okrem muničného závodu aj nemocnicou? Tá tu vznikla z iniciatívy Šarloty Majláthovej po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914. Nemocnica to bola iba provizórna a sídlila v bývalej administratívn

prejsť na článok

Kanada ohlásila ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, vrátanie munície

Od vypuknutia otvorenej ruskej vojny proti Ukrajine už Kanada vycvičila viac ako 2 400 ukrajinských vojakov.

prejsť na článok