Náš Boh je Bohom spravodlivosti aj milosrdenstva. Žalmy nám pripomínajú, že „Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť“ (Ž 11 ,7) a že je aj „milosrdný a milostivý“ (Ž 111 ,4). Tieto dvojité božské atribúty, milosrdenstvo a spravodlivosť, sú tak úzko spojené, že pýtať sa na Božie milosrdenstvo a pýtať sa na jeho spravodlivosť znamená v konečnom dôsledku položiť jednu a tú istú otázku. Cirkev kňazom pripomína, že sú služobníkmi Božej spravodlivosti a milosrdenstva vo sviatosti spovede. Kódex kánonického práva hovorí: „Pri spovedi má kňaz pamätať na to, že je sudcom aj lekárom a Boh ho ustanovil za služobníka Božej spravodlivosti a milosrdenstva“ (CIC c. 978 § 1). To zahŕňa pridelenie „pokánia“ na základe „kvality a počtu hriechov, berúc do úvahy stav kajúcnika“ (CIC c. 981). Pokánie je spravodlivé, pretože každý hriech podľa definície uráža Boha. Ak nie, nie je to hriech. „Nenávidím všetky svoje hriechy,“ modlíme sa v jednej z modlitieb pri akte ľútosti, „najviac preto, že urážajú teba, môj Bože, ktorý si len dobrý a zaslúžiš si všetku moju lásku.“ Urážať Boha nám škodí, a preto potrebujeme uzdravenie, ktoré nám poskytuje sviatosť spovede. Súčasťou tohto uzdravovacieho procesu je prijať svoj vlastný podiel na utrpení „Krista, ktorý jediný raz navždy odčinil naše hriechy“ (KKC 1460; Kol 1, 24). Predstavte si teda, že idete do spovednice, vyznávate hriechy, skutočné urážky proti Bohu a potom počujete: „Za svoje pokánie sa pomodli jeden Otče náš a tri Zdravasy. Toto je legitímne pokánie, ale dá sa to urobiť za menej ako minútu — skúste to. Ako mohlo byť len šesťdesiat sekúnd modlitby spravodlivým pokáním za hriech? Mohol by to byť skutočne spravodlivý predpis od lekára duší? Čo by sme mali robiť? Mali by sme konať pokánie bez škrupúľ a s vďačnosťou nášmu spravodlivému a milosrdnému Bohu. Majme na pamäti nebezpečenstvo bagatelizovania hriechu a zadosťučinenia (Tridentský koncil, zasadnutie XIV , kap. 8), v takýchto „ľahkých“ pokániach je často múdrosť a dokonca aj duchovné výhody. V prvom rade nám ukazujú nekonečnú moc kríža. Každý náš skutok naplnený milosťou, vrátane našej plnej účasti na sviatostiach, je Božím dielom v našej duši. „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči“ (Flp 2,13). Je to Božou mocou, že naše vlastné modlitby pôsobia ako súčasť sviatosti a skutočne odčiňujú skutočné hriechy. Po druhé, učia nás pokore. Prijatie ľahkého pokánia nám pripomína, že sme vždy deťmi Otca, ktorý nás miluje. Opäť platí, že účinnosť sviatostí robí Božia moc, a nie naše vlastné škrípanie zubov. Po tretie, učia nás poslušnosti. „Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! “ (1 Sam 15, 22). Bola to Ježišova milujúca poslušnosť, a nielen jeho utrpenie, čo nás zachránilo. Kňaz, berúc do úvahy „stav kajúcnika“, sa niekedy môže rozhodnúť predpísať ľahší trest, ako sa očakávalo. Tieto pokánia nás učia nekonečnej sile kríža, maličkosti nášho vlastného úsilia a uspokojivej zásluhe poslušnej lásky. Kristus sám nám dal slová Otče náš a urobil ich účinnými prostredníctvom svojho kríža. Celá spása sveta začala jediným Ave , keď anjel z neba pozdravil pokornú a poslušnú Máriu. Silou sviatostí, tichým, nenáročným spôsobom, tá istá spása teraz pôsobí v našich srdciach. Náš spravodlivý a milosrdný Boh, Božský Lekár, urobí zázraky prostredníctvom toho jedného Otče náš a tých troch Zdravasov. Br. Linus Martz, OP Obrázok: pixabay.com 1 Our Father and 3 Hail Marys Príspevok 1 Otče náš a 3 Zdravasy zobrazený najskôr Dominikáni na Slovensku.