Tajomstvá Banskej Štiavnice s cudzincom v pätách

- Spomienka na leto :) Posledný víkend som do Štiavnice dotiahla kamaráta Varindora z Belgicka. Do Európy sa prisťahoval z Indie a v Belgicku už pätnásť rokov pôsobí ako -hádajte čo- IT specialist :D Najprv to vyzeralo tak, že budeme mať čas len na Bratislavu. Ale karty osudu sa zamiešali a keď padla sedma (siedmy deň v mesiaci), na nedeľu pripadol krst mojej zlatej neterky . Varindor teda musel prísť so mnou do Banskej Štiavnice. Deň predtým sme v Bratislave boli tak zaujatí pouličným hudobníkom, až sme si pred desiatou večer zabudli nájsť nejakú večeru. Potom už nikto nevaril! (Bolo to teda strašné, šli sme do mekáča- ako prvý dojem z Bratislavy to nebolo práve naj) Takže, aby sme sa vyhli rovnakému osudu v Banskej Štiavnici (kde nie je ani ten mekáč), sadli sme si do Reštaurácie Matej ihneď po príchode. O siedmej večer sa na terase sedelo príjemne a dalo sa nájsť miesto . Ľudia si mohli objednať jedlo ešte aj tesne pred desiatou! Na amfiteátri, ktorý je na druhom kopci - v podstate oproti reštaurácii rovno vedľa Nového Zámku a máte dobrý výhľad na jeho hľadisko z terasy - bol v tej chvíli v plnom prúde koncert. Varindor bol užasnutý, že ho počuje až k nášmu stolu. Nepotrebovali sme ani reštauračnú muziku. V sobotu sa konal okrem toho aj Festival Nahých vín v RuinBare Limpacher na Trojičnom námestí. Stihli sme iba afterpárty, ale stálo to za to! RuinBar bol plný ľudí, svetiel a hudby (na zruinovanom podlaží bol DJ). Ani vám nevadilo čakať pri bare, kým vás niekto z piatich barmanov obslúži, lebo ste mohli pozorovať ten skvelý nočný kolorit. Dostali sme exkluzívnu prehliadku do opustených podlaží nad zabávajúcimi sa hosťami. Tam sme mohli rušné nádvorie sledovať s aperolom a whiskey v ruke . Kedže Varinder je taký disco dancing typ, šli sme dolu do mesta do Pražovne- music club/irish pub. Pred dvanástou večer to síce ešte nebolo riadne rozbehnuté, ale pár tancujúcich sa už predvádzalo na parkete. Takže úžasné! Posledná zastávka noci bolo Artcafe, kde už zákazníci rozoberali filozofiu života na zloženej terase. Aj my sme si sadli na zem k nim s našimi pohármi. V Artcafe spoľahlivo nalievajú asi až do rána. Nasledujúce ráno boli krstiny, ktorých sa Varindor odmietol zúčastniť, alebo nemal oblek. Well,... V nedeľu sme išli na Starý Zámok. Povedali nám, že bez sprievodcu sa môžeme prechádzať iba po areáli hradu, a dovnútra zámku nesmieme vstúpiť. Ale, keď už ste vnútri... a prší... (lebo fakt pršalo). No, povedzme, že dvere na zámku nezamkýnajú. (Pre prípadných zlodejov: hradby nepreleziete a ak by ste sa aj ukryli v kostnici a počkali na záverečnú, nie je tam veľa zaujímavých artefaktov na ukradnutie, úprimne... Asi tie naj vážia tonu a sú to kusy pekného starožitného muriva) Najlepšie, čo si môžete odniesť z hradu sú pohľady na areál a výhľad zo zvonových veží na Banskú Štiavnicu. (Varindor objavil v obchode so suvenírmi pekné zvieratká vyrezávané z polodrahokamov...ale boli viditeľne prelepené nálepkou „made in Pakistan“ takže si ich odmietol kúpiť s tým, že nebude predsa podporovať Pakistan). Dážď, žiaľ, pokračoval, ale už sme sa nechceli ďalej ukrývať v opustených hradných miestnostiach, tak sme sa rýchlo prešli do čajovne Klopačka. Varindor sa tam cítil ako vo svojej rodnej domovine. Dal si štipľavý čaj s indickým názvom Adrak: „Oh, it´s spicy,“ vyhlásil s uznanlivým úškrnom. Vraj si chce založiť presne takúto čajovňu v Belgicku. Inak, akonáhle sme si sadli, dážď ustal a ľudia sedeli normálne na terase. Prezradila som Varindorovi pôvodný účel budovy (obrý budík pre baníkov) a pobrali sme sa hore k cintorínom a k najbližšiemu tajchu Klinger. Zišli sme z chodníčka medzi vegetáciu cez medzeru v plote, ktorá tam bola akoby náhodou. A okamžite sa nad nami týčili staré stromy, ktoré tam mohli začať rásť aj pred tristo rokmi, keď začal vládnuť otec Márie Terézie, mladý Karol VI. Varindor tomu pohľadu nemohol uveriť: „Amazing! Just a minute ago we were inside the city!“ Trvalo iba pár minút, kým sa les rozostúpil pred otvoreným priestransvom tajchu. Tu som zase ako správna sprievodkyňa poskytla Varindorovi vysvetlenie, ako bol tajch postavený a aké primitívne, pritom genialne metódy sa pri stavbe použili (ako napríklad tlupa ľudí, ktorá dupala do ílu, až kým dostatočne nespevnel). Obišli sme celé jazero, stretli sme mojich starých známych, ktorí sa slnili v plavkách na pobreží a keďže nás tlačil čas, pobrali sa späť dolu do centra na pohárik. Podľa mňa je káva/koktail na trotuári povinnou jazdou pre každého, kto sa ocitne v Banskej Štiavnici . Sediac na vyvýšenej terase sa cítite ako v stredomorí. S tým rozdielom, že necítite pach mora, skôr pach hôr – stredozemie. Poslednou zastávkou na ceste von zo Štiavnice bola Kalvária. Celé popoludnie sa schyľovalo a odchyľovalo od dažďa a na vrchole posledného pozostatku stratovulkánu, kde sa niekto o tisícročia neskôr rozhodol postaviť barokovú oslavu ukrižovania, to bolo citeľné. Pozorovali sme čierne mraky, ako ich k vežičkám červenej Kalvárie ženie studený vietor, až kým sme nespravili dostatok fotiek, aby sme mali dôkaz, že sme tam boli. V tejto dobe vám to už len tak, bez fotomateriálu nezoberú. Posledných pár metrov k autu sme utekali pred riadnou spŕškou. Neradím vám hnať sa dolu z kopca v flip-flopoch. Ehm. Varinder to všetko zakončil: „Amazing.“

Web: Banská Štiavnica | Ubytovanie | Hotel Grand Matej
Aktualizované: 20.8.2023

prejsť na článok

Tajomstvá Banskej Štiavnice s cudzincom v pätách

Cesta v čase históriou Banskej Štiavnice

Tajomstvá svadobného menu podľa šéfkuchára Jána Adámika

LIFE IS YOU konferencia v Bánskej Bystrici s plnou účasťou !

Kde sa najesť v Banskej Štiavnici

Hľadáte stále nové inšpirácie na vaše výlety?