Ľudovít Novota je mladý psychológ, ktorý pracuje v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží. Zároveň je aj manželom a otcom sedemmesačného dieťaťa. Ako psychoterapeut vo výcviku a študent klinickej psychológie sa zameriava na liečenie duševných chorôb. Na rozdiel od iných sa však zaoberá aj tým, ako im predchádzať. Svojimi poznatkami a skúsenosťami sa okrem pacientov rozhodol pomáhať aj širšej verejnosti. Vďaka nemu sa tak ľudia môžu naučiť lepšie chápať situácie, ktoré dennodenne prežívajú, i to, ako ich zvládať. Prečo ste sa okrem klientov centra začali zameriavať aj na verejnosť? Ako vznikla táto myšlienka? Motivácií bolo viacej. Najväčšou však bolo asi to, že som sa tento rok pridal k neziskovej organizácii No More Stigma Slovensko, ktorá sa venuje osvete v oblasti duševného zdravia. Keď sme na festivale Pohoda mali informačný stánok, tzv. Stanicu duševnej pohody, stretol som sa s ľuďmi, ktorí ešte len uvažovali o tom, či majú psychické problémy. Akoby boli v počiatočných štádiách a zvažovali, či potrebujú odbornú pomoc. Bol to pre mňa veľký zážitok, lebo dovtedy som pracoval iba s pacientmi, u ktorých tieto problémy už boli rozvinuté a značne zasahovali do všetkých oblastí ich života. Uvedomil som si, že sa dá ľuďom pomáhať aj inak a jednou z možností je prevencia. Pri pomoci sa zameriavate najmä na ľudské emócie. Akú funkciu plnili a plnia v živote ľudí? V podstate sa môžeme baviť o nejakých základných emóciách ako radosť, smútok, hnev, strach, odpor a prekvapenie, ktoré sú typické pre ľudí aj pre niektoré druhy zvierat. Ďalej sú vyššie ľudské emócie, napríklad vina a hanba. Tie súvisia s tým, ako fungujeme vo vzťahoch a v spoločnosti. Každá emócia má svoju funkciu. Vyvíjali sa desaťtisíce rokov, keď ľudia ešte nefungovali vo veľkých civilizáciách, ale iba v malých spoločenstvách. Žili v prírode a ich cieľom bolo každodenné prežitie, potrebovali preto rýchle ochranné reakcie. Bolo zdravé báť sa nebezpečenstva či nahnevať sa a brániť si svoje teritórium. Bolo nutné zažívať aj radosť a prekvapenie, čo ich motivovalo k opakovaniu činností, ktoré boli prospešné pre prežitie. Odmietať potenciálne riziká a stiahnuť sa, aby sa vyhli nebezpečenstvám, a tiež zabezpečiť prežitie. Emócie nadobudli aj sociálny rozmer, ako sa spoločenstvá stávali komplexnejšími. Odvtedy uplynulo veľa času. Zmenili sa nejako tieto emócie? Sú stále rovnaké. V mozgu sa dajú sledovať v špecifických oblastiach, ktoré má každý z nás. V našich životoch majú rovnakú funkciu, dnešné prostredie je však oveľa komplexnejšie a do hry vstupuje aj myslenie. Čo je spúšťačom týchto emócií? Spúšťačom sú vnemy, ktoré získavame zo svojich zmyslových orgánov. Na tieto podnety reagujeme tak, aby sme prežili bez ujmy, či už fyzicky alebo psychicky. Zároveň na ne reagujeme v závislosti od toho, akú s nimi máme skúsenosť. Súvisí to hlavne so skúsenosťami a zážitkami z nášho raného detstva a výchovy, ale aj s neskorším obdobím. Zahŕňa to vlastne všetky udalosti, ktoré výrazne ovplyvnili náš život, hlavne vzhľadom na uspokojovanie potrieb. Skúsenosti môžu ovplyvniť naše správanie v súčasnosti a očakávania do budúcnosti. Môžu nám pripomínať situácie, ktoré aktuálne riešime. Preto pri nich často konáme spôsobom, ktorý v danej situácii nemusí byť veľmi adekvátny alebo efektívny. Dá sa zvládanie takýchto emócií naučiť? Prečo niektorí nezvládajú svoje emócie? Súvisí to s tým, ako narábame so svojimi emóciami a ako sa nimi narábalo v minulosti, v detstve. Je viac spôsobov, ako sa s nimi naučiť pracovať. Najznámejším z nich je psychoterapia, kde je odborník, ktorý sa vyzná v téme. Vie ako funguje ľudská myseľ a ako s ľudia zaobchádzajú s emóciami. Dôležité pri terapii je aj naučiť sa identifikovať svoje emócie, spoznať ich význam a rozhodnúť sa, ako využiť ich energiu k úžitku. Odporučili by ste na zvládanie emócií skupinovú alebo individuálnu terapiu? Vždy to závisí od toho, čo človek potrebuje. Často je to ale o dostupnosti. Na Slovensku je dostupnejšia skôr individuálna psychoterapia ako skupinová. Samozrejme, závisí to aj od oblasti, v ktorej človek žije. Existuje správna emocionálna rovnováha? Nie je to ani tak o rovnováhe, ako o skôr o regulácii emócií. Vzhľadom na jedinca je to veľmi individuálne, či už kvôli vrodenému temperamentu, alebo skúsenostiam s emóciami. Každý vie niektoré emóciu využívať lepšie, iné menej. Dôležité je vedieť si na sebe všimnúť, že danú emóciu prežívame, rozpoznať ju a poznať aj to, s čím daná emócia súvisí. Až na základe toho môžeme konať a využiť jej potenciál tak, aby to bolo pre nás a naše fungovanie prospešné. Niektoré emócie, ako sú smútok, hnev či strach, ľudia považujú za negatívne. Dokážu byť aj takéto emócie užitočné? Na to odpoviem jednoduchým príkladom. Niekto usilovne a tvrdo pracuje, no stále prežíva frustráciu, lebo sa cíti byť nedocenený. Vtedy je fajn využiť hnev. Prináša potrebnú energiu a odvahu ísť za šéfom a porozprávať sa s ním o zvýšení platu. Samozrejme, sú aj situácie, keď prejavenie hnevu môže byť veľmi nebezpečné a situáciu môže iba zhoršiť. Musíme si vybrať reakciu, no k tomu musíme poznať svoje zdroje, teda aj emócie. Každá z emócií ma svoju funkciu, rozdelenie na negatívne a pozitívne alebo príjemné a nepríjemné je naše subjektívne vnímanie, ktoré sa individuálne a medzikultúrne líši. Je teda niekedy lepšie niektoré emócie prejaviť, alebo ich potlačiť? Je dôležité vedieť, čo sa s nami deje. A to či ich prejaviť, či potlačiť závisí od danej situácie a našich potrieb. Zaujímavosťou je, že čím častejšie nejakú emóciu prežívame, tým máme väčšiu pripravenosť ju prežívať. To platí pre hnev, radosť a ostatné. Často stačí si len niektorú z emócií uvedomiť, odkomunikovať alebo inak zdravo ventilovať a potom nebude ovplyvňovať naše vzťahy neželaným spôsobom. The post Prečo niektorí nezvládajú svoje emócie? appeared first on No more stigma Slovensko.
Plánujete si na jeseň vysadiť ovocné stromy? Nezabudnite si dopredu naplánovať, aké druhy a odrody zvolíte, pretože, hoci sadenie ovocných stromov vyzerá ako jednoduchá záležitosť, nie je to tak. Stromom sa často nedarí, nakoľko nezvládajú klimatické podm
prejsť na článokViacero výskumov potvrdzuje to, čo vieme všetci, ale niektorí si to nechceme priznať. Na jedle sa šetriť neoplatí. Nie sú vajcia ako vajcia! Prečo nekupovať vajcia z veľkochovu?
prejsť na článokCloudové služby sú budúcnosťou podnikania. Cloud je možnosť vzdialeného prístupu k údajom a aplikáciám odkiaľkoľvek a kedykoľvek. Môžete ho používať z domácej kancelárie alebo na cestách, pokiaľ máte prístup na internet. Niektorí ľudia však stále váhajú
Väčšina Slovákov a Sloveniek sa považuje za šťastných ľudí. Smútok bez dôvodu, úzkosť či stres priznali predovšetkým mladšie generácie. Zvýšenú pozornosť je nutné venovať aj zisteniu, že každý tretí mladí človek do 26 rokov sa na Slovensku necíti byť v sp
prejsť na článokŠípky, plod ruže šípovej (Rosa canina), pozná snáď každý. Zbierame ich na jeseň tmavočervené, nepoškodené a čo najďalej od ciest a železníc, aby prostredie nebolo zamorené z dopravy. Niektorí odporúčajú zbierať ich až po prvých mrázikoch, pretože sa zvýra
prejsť na článok