Náš prvý karavantrip do Afriky

Slovensko – Francúzsko – Španielsko – Portugalsko – Maroko – Španielsko – Francúzsko – Taliansko – Rakúsko Slovensko (Spolu: 9 900 km / 21 dní) Náš cieľ cesty bol jasný – stráviť dovolenku počas vianočných sviatkov cestou po Európe s príchuťou Afriky. Keď sme známym spomenuli, že ideme cez Vianoce cestovať krížom po Európe až do Maroka, mnohí na nás pozreli s prekvapením prečo práve tam už vôbec nechceli uveriť, keď sme spomenuli, že dokonca cestujeme karavanom. Otázku bezpečnosti sme vôbec neriešili, nakoľko cesta sa tiahla cez štáty, ktoré považujeme za bezpečné. Výlet sme začali víkendom pred vianočnými sviatkami. Našim prvým cieľom bolo mesto Štrasburg, ktoré je svetoznáme svojimi vianočnými trhmi, ktoré patria medzi najstaršie svojho typu v Európe. Karavanom sme zaparkovali na miestnom parkovisku v blízkosti katedrály svätého Pavla, kde bolo parkovné k nášmu počudovaniu zdarma. V tradičných vyzdobených stánkoch sme ochutnávali jedlá od výmyslu sveta, očarení všadeprítomnou vianočnou atmosférou. V noci sme prespali na spomínanom parkovisku, kde okrem nás prenocovali ešte ďalšie dva podobné karavany. Ráno sme pokračovali smer Paríž – Disneyland. Pri Disneylande je obrovské parkovisko pre karavany, prekvapila nás cena parkovného (45,00 €/deň), kde sa dá určite aj prenocovať, avšak my sme už mali vopred zarezervovaný autokemping priamo v centre Paríža. Do budúcnosti by sme určite odporúčali zakúpiť tzv. „fast ticket“, V prípade jeho zakúpenia môžete obísť nekonečné rady na atrakcie, a tak, ak ste milovníci kolotočových zábaviek stihnúť viacej zážitkov. Podvečer o 17:00 sme si pozreli prehliadku všetkých Disney-postavičiek v tzv. Disneyparade. Pri pohľade na tieto všetky rozprávkové bytosti sa človek aspoň na chvíľku prenesie do detských čias. Po skončení sme sa presunuli do mestského kempu v centre Paríža. Miesto v kempe sme si ho vopred zarezervovali na dve noci, keďže sme chceli tuto stráviť vianočné sviatky a v kľude si vychutnať štedrý deň aj s celou prípravou na štedrú večeru. V kempe sa nachádzalo všetko, čo človek potrebuje, bol pekný, čistý. K dispozícii aj bola práčovňa so sušičkou, reštaurácia s barom, malý obchodík, detské ihrisko a mnoho ďalších služieb. Bola tu možnosť dopravy elektrickým minibusom do mesta s pravidelnými príchodmi a odchodmi, tak sme si mohli užiť atmosféru večerného vianočného Paríža. Na druhý deň sme sa vydali prejsť pamiatky Paríža bicyklom. Všade sú tam vybudované perfektné cyklotrasy. Bolo úžasné jazdiť po Boulonskom lesíku, po parížskych uliciach okolo Eiffelovej veže (keďže sme nenašli miesto, kde nechať bicykle, bez problémov sme ich všetky spolu uviazali k stĺpu umelého osvetlenia). Prešli sme pozdĺž Seiny, okolo Louvru. Pri Louvri sme sa pristavili pri vyhliadkovom ruskom kole – v blízkosti ktorého boli parížske vianočné trhy. Tam nás opäť priťahovali všakovaké tradičné dobroty. Cestou späť okolo Nottre-Damu, ktorý bol práve v prestavbe po požiari. V prípade, že sa do Paríža vyberiete, treba počítať s tým, že Paríž zaťaží Vašu peňaženku najviac. Nevynímajúc ani francúzske diaľnice, ktoré naozaj nešetria na karavanistoch Nad ránom sme sa presunuli do Španielska, kde bolo našou zastávkou mesto Bilbao. Už pri vjazde do mesta nás upútala budova Gugenheimovo múzea. Samotné mesto nás prekvapilo svojou čistotou, a tým, že bolo úplne novovybudované. Všade krásne parky, kvetiny. V kľude sme si mohli vychutnať v miestnej kaviarni dobrú kávu, či vynikajúce španielske víno. Dokonca sme sa cítili ako doma (po predchádzajúcich dňoch z Paríža), keďže boli už všade slovenské ceny. Nocou sme sa presunuli do ďalšieho mesta Santiago de Compostela. Toto mesto je známe ako pútnické miesto kresťanov. S parkovaním v tomto zimnom období nebol vôbec problém už aj kvôli tomu, že sme do mesta dorazili v skorých ranných hodinách. Natešení sme sa vybrali do známej katedrály, kde ležia pozostatky svätého Jakuba, avšak na naše sklamanie bola práve v rekonštrukcii. Celé mesto pôsobilo veľmi duchovne. Ďalšou našou zastávkou bolo mesto Porto v Portugalsku. Už hneď príchodom do krajiny sa nedalo nevšimnúť vysoké vlny rozbíjajúce sa o útesy. Toto mesto patrilo na našom výlete aj vďaka blízkemu oceánu k tým najkrajším. V tesnej blízkosti mesta sme našli autokemping, kde sme aj bez rezervácie zaparkovali. Kemp bol na dobrej úrovni. Čo nám však chýbalo bola práčka, takže sme boli „nútení“ prať ručne. Kemp sa nachádzal na okraji mesta, priamo pri oceáne. Pláže boli krásne, čisté. Okolo pobrežia so žltým pieskom boli novovybudované cyklotrasy a chodníky, ktoré viedli až do srdca mesta. Porto je známe veľkolepým Eiffelovým mostom, promenádami po pobreží, a v neposlednom rade portským vínom. V centre to prekypuje životom, turistami, pouličnými umelcami, stánkami so suvenírmi a reštauráciami, kde si môžete vychutnať dobré jedlo s vyhliadkou na historické budovy mesta. Pri západe slnka sa celé Porto ponorilo do zlatistej farby, čo bolo veľmi magické. Prečo všetkých láka Portugalsko? Na jednu stranu svojim vínom a históriou, ale pre iných nadšencov je to práve surfovanie. Aj my sme sa rozhodli, že chceme zažiť dobrodružstvo a prihlásili sme sa do školy surfingu v mestečku Figueira da Foz. Školenie prebiehalo v angličtine, čo nebol problém pre nikoho z nás. Surfovanie je naozaj náročný šport aj keď sa to nezdá na prvý pohľad, takže sme nestihli nič viac, ako jeho základy Naša cesta pokračovala smerom na juh do Lisabonu, kde sme sa cestou stavili ešte na vyhliadku v Nazaré. Nazaré je veľmi populárne najmä medzi surfistami. Tvoria sa tam najväčšie vlny v Portugalsku (niekedy až 30 m vysoké), ktoré vytvárajú skvelé podmienky pre tento šport. Bohužiaľ, naša úroveň nebola dostatočne profesionálna, aby sme si vôbec mohli dovoliť vkročiť do týchto vôd V Lisabone nás prekvapil obrovský mestský autokemping. Toto mesto nie je veľmi ideálne na bicykel, pretože je to jeden veľký kopec, čo sme my, žiaľ nevedeli Len zbežne sme prešli pamiatky – most Vasco de Gama so sochou Krista, Belémsku vežu, katedrálu, pretože jeden z našich členov dostal defekt. Cestou naspäť do kempu sme prešli starými úzkymi uličkami so svetoznámymi historickými električkami. Ako hlavné mesto bolo v tomto období pomerne prázdne. Bol deň pred silvestrom a vedeli sme, že nový rok chceme stráviť v Marakéši. Nocou sme sa teda presunuli na najjužnejší cíp Európy – Gibraltár. V meste Algecíras sme sa nalodili na prvý trajekt do Maroka. Cesta trajektom trvala približne hodinu, vystúpili sme ešte na španielskej časti Afriky, v meste Ceuta. Po bežnej kontrole na hraniciach sme mohli vyraziť za spoznávaním afrického kontinentu. Neboli sme veľmi prekvapení, keď sme po ceste stretávali väčší počet európskych karavanistov. Po našom zistení, že karavanisti sú súdržní, nám dali rady a odporúčania o Maroku a jeho obyvateľoch – dávať si pozor na zlodejov, strážiť si svoje veci na miestach, kde sa zdržiava mnoho ľudí, nenechávať zaparkovaný karavan zbežne na ulici, nepiť vodu z kohútika, a pod. Späť k ceste – od Ceuty sme smerovali priamo do Marakéša. Keďže sme nemali signál a prístup k internetu, využívali sme off-line mapu, ktorú sme si vopred stiahli do mobilu. Cesta do slávneho Marakéšu bola k nášmu počudovaniu kvalitnejšia ako slovenská diaľnica. Dávajte si však pozor na miestnych, pretože vám kedykoľvek môžu (aj na diaľnici) skočiť do cesty! Pre našincov bolo zaujímavé pozorovať voľne pohybujúce sa ťavy a nekonečné rady skleníkov a olivových hájov. Ešte treba dodať, že už na diaľnici sme pocítili veľké sociálne rozdiely krajiny. Super rýchle autá ale aj zároveň aj ľudia na somároch Miestny autokemping sme našťastie našli ľahko (rozumej, že sme prešli po poľnej ceste a dúfali sme v svetlo na konci tunela). Tento kemp bol však najkrajší z celého nášho výletu. Bolo z neho cítiť Afriku. Všade palmy, kvety, rôzne okrasné trávy, orientálne výzdoby. Ku podivu sme sa tam cítili bezpečne, aj keď sme boli v Maroku. Autokemping bol oplotený a boli tam samí Európania. Kemp bol plne vybavený – voda, energie, internet, obchodík, reštaurácia, sanitárne zariadenie, atď. Obsluhujúci personál bol veľmi milý a pomohol nám so všetkými požiadavkami. Do mesta sme sa dostali miestnym taxíkom priamo do centra. Vchádzali sme okolo palmovej oázy, kde sa dá povoziť na ťavách alebo štvorkolkách. Prvou zastávkou bolo podľa knihy sprievodcu najkrajšie námestie na svete, ale podľa nás to bolo námestie ako každé iné všade plno stánkov, turistov, a otravných predajcov. Na trhoch sme ochutnali miestne špeciality čo sa skutočne oplatilo boli ich sladké koláče. Chutili bezkonkurenčne. S čím treba počítať v reštauráciach neponúkajú žiadny alkohol. Aj napriek všetkému malo mesto svoje čaro. Tak blízko a predsa len iný svet. Pocítili sme aj nepriznaný pocit strachu a obavy, keď sme sa zrazu ocitli v úzkych, prázdnych a uličkách. Opakom tohto bolo Nové mesto, ktoré už malo európsky nádych – tu už nenájdete tradičné trhy ale obchodné centrá a reštaurácie. Taxíkom sme sa zviezli naspäť do kempu a pokračovali ďalej v našej ceste. Vodopády Ouzoud sú široko známe. Cesta k nim bola tŕnistá – nečakajte žiadne diaľnice ani smerovacie tabule. Okoloidúceho sme sa opýtali, kde ich vôbec hľadať – a ten povedal, že sme už na mieste. Zaparkovali sme hneď pri ceste. Využili sme služby miestneho sprievodcu, ktorý nás k nim doviedol. Bolo ešte doobedie, čiže sa to tam nehýrilo turistami a mohli sme si výhľady na vodopády užiť prevažne sami. Zaujímavé bolo, že Maročania si akéto miesto udržujú v tradičnom duchu a chránia pred komerčnosťou. Dôležitá poznámka – dobre si rozmysli, ktorou cestou sa vydáš – my sme si od vodopádov zvolili tú najhoršiu – cestu štvrtej triedy, čo snáď ani nebola cesta! Predstavte si pod tým poľné cesty, prípadne cesty plné jám a dier. Vrcholom všetkého bolo, že keď sme sa už dostali na „diaľnicu“, tak z ničoho nič skončila a pred nami stál cestný valec, ktorý práve ešte len začal cestu stavať! Našťastie sme napokon predsa len do Cassablancy dorazili. Keďže nás cesta zdržala, nezostalo nám veľa času na mesto. Pozreli sme si jedine preslávenú mešitu Hasanu na brehu mora a aj to zvonku, pretože nás dnu nepustili, akurát sa začínali modlitby. Nasledovala cesta trajektom – vedeli sme čo očakávať a namierili sme si to priamo do Sierra Nevady, pohoria, známeho ako lyžiarske stredisko s výhľadom na more. V blízkosti mestečka Pradollano sme našli mini kemp (Rue de la Prundre), kde bolo všetko, čo sme potrebovali. Treba však dodať, že počasie už nebolo také letné ako v Maroku. Lyžovačka bola príjemná zmena, ale nečakali sme až také počty ľudí. Keďže bol víkend – niet sa čomu čudovať. Ceny na svahoch sa vyrovnávajú tým alpským, bežný lístok na osobu stál 55 €. Druhý deň sme si viacej užili, pretože bol bežným pracovným dňom a svahy boli takmer prázdne. Počasie bolo skutočne prímorské a mohli sme si tak vychutnať výhľady na takmer mesačnú krajinu. Zamierili sme pomaly na sever po španielskom pobreží smerom na francúzske Azúrové pobrežie. Zastavovali sme sa v turisticky známych mestečkách – Saint Tropez (so slávnou policajnou stanicou), Cannes, Nice a Monako. Opäť sme tu využili naše bicykle a pozreli si mestá z blízka. Prešli sme sa slávnou promenádou v Cannes, po červenom koberci až k budove samotného filmového festivalu. Dojatí prekrásnymi vyhliadkami v Nice a Monte-Carle sme sa presunuli na západ Talianska do lyžiarskeho strediska Breuil – Cervinia. Tu sa nám podarilo zaparkovať s karavanom v tesnej blízkosti nástupnej stanice lanovky, kde sme mohli v pohode prenocovať. Nekonečné, upravené alpské zjazdovky s až gýčovým počasím bolo to pravé, čo sme si na dokonalú lyžovačku priali. Na záver je treba skonštatovať, že sme si z tohto výletu priniesli mnoho zážitkov a nových skúseností. Ak by ste plánovali podobný výlet, netreba sa báť aj takejto cesty bez presného itinerára. S karavanom jednoducho objavujete nové miesta a ak sa Vám niečo zapáči, jednoducho tam zostanete a spoznávateaj takto môže vyzerať sloboda. The post Náš prvý karavantrip do Afriky appeared first on www.karavanylacno.sk.

Web: Srdečne Vás vítame • www.karavanylacno.sk
Aktualizované: 14.6.2023

prejsť na článok

Náš prvý karavantrip do Afriky

Kríženie kanárikov s cudzokrajnými vtákmi

Láska na prvý pohľad, áno alebo nie?

Nie je všetko zlato, čo sa blyští..

Pozvánky na detskú oslavu: Zaujmite už na prvý pohľad!

Ahoj svet!