Pri šľachtení kanárika sa rad chovateľov zaoberal vytváraním jeho krížencov kvôli získaniu nových farieb alebo lepších spevných vlastností. Najčastejšie sa kanáriky krížili s rôznymi poddruhmi čížikov ale zapájali sa do chovu aj iné vtáčiky. Zvonohlík sivý (serinus leucopygius) – je to jeden z najlepších spevákov z cudzokrajných zvonohlíkov. Dorastá do dĺžky 10 11 centimetrov a sfarbený je šedo-hnedo na vrchu tela a biely na spodku. Pochádza zo severovýchodnej a severozápadnej Afriky. Kríženci s kanárikom sú väčšinou celí šedí a samčekovia na brušku žltkastí a nádherne spievajú. Zvonohlík Hartlaubov (serinus Hartlaubi) – dorastá do dĺžky 10 12 cm, sfarbený je šedo-žlto v kombinácii s olivovo zelenou. Vyskytuje sa v západnej Afrike od Senegalu po Niger a dováža sa pomerne často. Spieva podobne ako zvonohlík šedý a kríženci s kanárikom sú veľmi dobrí speváci. Farba sa dedí podľa farby kanárika. Zvonohlík mozambický (serinus icterus) – výzorovo sa podobá na zvonohlíka Hartlaubovho len temeno hlavy má olivovo zelené. Obýva trávnaté stepi juhovýchodnej Afriky na západ po Kongo. Je nenáročný na chov a ľahko sa prispôsobuje novým podmienkam. Kríženci s kanárikom sú výborní a vyhľadávaní speváci. Glezg modrý (guiraca caerulea) – dorastá do 15 18 centimetrov a má tmavomodrú farbu, samička je olivovo zelená až do hneda. Dobre sa kríži s kanárikom za predpokladu že samička kanárika musí byť veľká a silná. Má jemný spev a veľmi príjemne sa počúva. Kríženci sú strakatí žlto-šedo-modrí alebo tmavozelení. Papežík (Passerina ciris) – tento vtáčik veľkosti kanárika hrá množstvom farieb. Hlavu a krk má modrý, krúžok okolo oka šarlátovo červený, chrbát zlatožltý s nádychom do zelena, letky tmavo šedé a vonkajšie okraje červené. Finálnu farbu má až v treťom roku života. Krajina pôvodu je Mexiko, Panama, Kuba a južné štáty USA. Kríženci majú jemný nie príliš hlasitý spev, dlhú postavu a zeleno-žltú farbu. Jakarina (Volantinia iacarini) – samček je sfarbený čierno-modro, samička je olivovo zeleno-hnedá. Žije v tropickej južnej Amerike a veľmi dobre sa kríži s kanárikom, mláďatá sú tmavošedé no v speve nevynikajú. Alario (Alario alario) – dorastá do dĺžky 10 12 cm, sfarbený je čierno červeno hnedo. Pochádza z južnej Afriky a žije v nízkych krovinách. Je potrebné mu podávať k zrnu aj množstvo ovocia a zeleniny. Dováža sa k nám zriedkavo. Hýľ mexický (Carpodacus mexicanus) – vtáčik červenohnedej farby s gaštanovým nádychom, veľmi odolný a nenáročný na chov, môže byť v celoročnej voliére v prípade že je chránená proti vetru. Pochádza z juhovýchodného Mexika. Kríženci s kanárikom boli šedí a hnedočervení a pekne spievali. Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com The post Kríženie kanárikov s cudzokrajnými vtákmi first appeared on Kanáriky.sk.
Kríženie kanárika s cudzokrajnými vtákmi je z genetického hľadiska veľmi zaujímavé a boli takto vyšľachtené nové farebné formy kanárikov. Najčastejšie sa vzhľadom na príbuzenstvo kanáriky krížia s rôznymi druhmi čížikov, ktoré si podrobne popíšeme. Čížik
prejsť na článokRovnako ako sa konajú výstavy psov, usporadúvajú sa hoci v menšom množstve a početnosti aj výstavy pre kanáriky. Všetky vystavované kanáriky musia mať hliníkovú obrúčku, byť vo výbornej chovnej kondícii, zdravé a na výstavu vopred psychicky pripravené. P
prejsť na článokRozoznať kvalitný spev kanárika od nekvalitného dokáže len skúsené a trénované ucho chovateľa. V súčasnosti sa chov kanárikov uberá hlavne trendom exteriérovo čo najkrásnejšieho jedinca alebo trendom vytvárania krížencov. Šľachtením spevných kanárikov sa
prejsť na článokPoznáme množstvo plemien a druhov kanárikov a jednotlivé druhy majú svoje špecifické chovné potreby. Preto sa v praxi neustále vyvíjali a zdokonaľovali rôzne metódy chovu. V súčasnosti sú najvyužívanejšie tieto 4 metódy chovu: Voliérový chov – spočíva v d
prejsť na článokKrúžkovanie je označovanie vtákov s rodokmeňom najčastejšie hliníkovým krúžkom, ktorý obsahuje informácie o chovateľovi aj konkrétnom zvierati. Krúžky vydávajú spolky chovateľov kanárikov a o každom kanárikovi si chovateľ aj spolok vedú podrobné záznamy –
prejsť na článok