Čo by si robila, keby si mala 20 rokov života navyše? Alebo 50? Čo keby ti niekto povedal, že starnutie je choroba? Navyše choroba, ktorá sa dá liečiť? Stačia na to niektoré fakt jednoduché zmeny životného štýlu, ktoré má každý k dispozícii, no aj používané lieky a doplnky, ale aj nové technológie.Dr. David Sinclaire a epigenetika“Starnutie je ako poškrabané CDéčko. Ja sa snažím zabrániť ďalším škrabancom a zistiť, ako existujúce škrabance vyleštiť. Nie je tak ťažké spomaliť starnutie, ani ho odmerať, ale naučím vás, ako to robiť, prakticky, každý deň, aby ste maximalizovali vaše zdravie a zabezpečili si dlhovekosť. Všetky choroby starého veku majú spoločného menovateľa a preto, keď sa zameriame na ne, vyriešime nielen problémy so srdcovo-cievnymi chorobami, ale aj s mozgom a všetkými tkanivami a orgánmi v tele.” Hovorí David Sinclaire. David Andrew Sinclaire, Ph.D., AO, austrálsky biológ, ktorý je profesorom genetiky a spoluautorom Centra pre biológiu výskumu starnutia Paula F. Glenna na Harvardskej lekárskej fakulte. Je známy svojim výskumom starnutia so zameraním na epigenetiku. V súčasnosti patrí medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta podľa TIME’s.Tvrdí, že sa dožije 150 rokov!Keby si ho len tak náhodou začula hovoriť o starnutí, resp. reverznom starnutí, mala by si pocit, že počúvaš nejakého šialenca, alebo šarlatána. Teda len podľa obsahu jeho slov. Ide však o profesora genetiky z Harvardu, ktorý posúva hranice nášho chápania starnutia, čo môže byť niekedy provokujúce. David je totiž prvý človek na svete, ktorý o sebe tvrdí, že sa dožije 150 rokov. Rovnako tvrdí aj to, že starnutie sa dá nielen spomaliť, ale aj zvrátiť (reverse aging). Je to pre neho vedecký fakt, nie možnosť, či domnienka. Ale skutočnosť a súčasnosť, či maximálne blízka budúcnosť. “Neexistuje zákon, ktorý by hovoril, že by sme museli starnúť,” – hovorí David.Informačná teória starnutia – keď sa bunky zblázniaDlhovekosti sa venuje vedecky – skúma ju. Vo svojom vlastnom laboratóriu. Aká je teda jeho teória? Hovorí jej informačná teória starnutia. Bunky skrátka začnú strácať svoju identitu, hovorí tomu “ex-diferenciácia”. Diferenciácia je identita každej bunky. Preto mozgová bunka nie je kožnou bunkou a pod. Ex-diferenciácia nastane keď starneme a bunky sa “zbláznia”, stratia identitu, a tá mozgová bunka si začne “myslieť”, že je bunkou obličkovou. Je to pôvod každej choroby, no najmä starnutia. Ak by sme tento proces vedeli spomaliť, dostali by sme napríklad Alzheimerovu chorobu oveľa neskôr.Starnutie je choroba David uvažuje o starnutí ako o chorobe, ktorá sa dá liečiť. Lenže naši lekári dnes liečia iba konečné štádiá chorôb. Dávajú na ne náplasť keď už je neskoro. Ale neskúmajú, čo nás tam vlastne dostalo. Lenže nad všetkými chorobami je vrstva regulátorov – génov, ktoré kontrolujú dlhovekosť, a ktoré spomaľujú procesy starnutia a tým aj chorôb.Gény dlhovekostiDavid tieto gény v našom tele skúma. Sú ich stovky, no spadajú do niekoľkých skupín. Tými najvýznamnejšími sú mTOR, AMPK a sirtuíny. No a niektoré tieto gény treba potlačiť, ako napríklad mTOR (znížením príjmu aminokyselín zo živočíšnych bielkovín alebo liekom Rapamycínom) a niektoré zas podporiť – AMPK (hladovaním alebo liekom Metformínom) a sirtuíny (pohybom a nižším príjmom potravy). Tieto gény sa navzájom ovplyvňujú.A nad týmito génmi je ešte jedna vrstva naše prostredie, a to ako žijeme svoj život náš životný štýl, strava, aj jej nedostatok, pohyb, ale aj terapia kyslíkom … to všetko tieto gény ovplyvňuje. Ovplyvňuje ich aj akútny stres (teda nie chronický). V dobrom zmysle. Zdravá miera stresu v podobe nedostatku či nepriaznivých podmienok, akými sú napríklad extrémny chlad či teplo. Je to 80% všetkého a je to v našich rukách. To, ako žijeme, kontroluje naše gény dlhovekosti.Ak sa chceš dozvedieť viac – ako tie správne gény dlhovekosti podporiť a tie nesprávne potlačiť, prečítaj si Davidovu knihu – LIFESPAN. Je to fakt zážitok!!! Dobrodružný príbeh z ríše nášho tela a vedy blízkej budúcnosti. Jeho objavy môžu byť najväčším objavom vedy od čias antibiotík. The post Lifespan alebo dlhovekosť appeared first on FoodForHealth.
Každá oslavná udalosť sa nezaobíde bez dekorácií. Čo takto okrem klasických balónov použiť papierové lampióny? Tie sa v rámci dekorácií pre svoje nezmeniteľné čaro využívajú čoraz častejšie. Poďme sa teda pozrieť na to, kde a kedy ich môžete použiť. Vy
prejsť na článokČi už ste napísali knihu, odbornú príručku alebo čokoľvek, čo v sebe obnáša vaše know how, pravdepodobne ste sa stretli s autorskou zmluvou. Tá určuje, kto má práva spojené s predajom a ziskom z knihy. Keďže nejde o klasický typ zmluvy, v nasledujúcom člá
prejsť na článokKuracie pochúťky, ktoré si môžete objednať aj na donášku Široká ponuka kuracích a syrových pochúťok. Osobne alebo na donášku cez bolt food, wolt, bistro alebo foodpanda pre platbu aj v hotovosti alebo u nás v OD Dargove Tešíme sa na Vašu návštevu. The p
prejsť na článokNadzemnú časť petržlenu v podobe zelenej vňate sme si zvykli používať ako chutnú čerstvú prísadu do polievky, predovšetkým vývaru. Keď ňou ozdobíme jedlo alebo ju prisypeme do spomínanej polievky, zvyšok obvykle skončí v koši. Pritom by to tak nemuselo by
prejsť na článokVšetky 4 porty a jeden kábel USB-A, USB-C, Micro USB, Lightning Nezáleží či je nabíjačka nová s portom USB-C alebo staršia s portom USB. Taktiež nezáleží či máš Samsung, Huawei, iPhone alebo iné zariadenie, ako Bluetooth reproduktor, sonickú kefku, bezdrô