Minulotýždňový otázkomat, s otázkou či naozaj legenda Vinea a jej sesternice hroznové šťavy, rozbiehajú po pôrode laktáciu, ma inšpiroval, ako to už býva, rozmeniť tému na drobné. Nič proti legende a hroznovým šťavám ale je načase objasniť, ako to je s tou hroznovou šťavou, či 100% alebo Vineou, ktorá má už s hroznom spoločnú snáď iba spomienku na pôvodnú receptúru. Vinea a hroznové šťavy, podporujú tvorbu mlieka presne tak isto ako šťava z ananásu, bylinkový čaj, kakao alebo minerálka, pokiaľ sú súčasťou pestrej stravy v dennom príjme dojčiacej ženy. Mamičky už pred cestou do pôrodnice majú napočúvané, aké jedlo a prolaktačné vychytávky, budú pre nich najvhodnejšie. Mnohé absorbujú veľa protichodných informácií /mama, stará mama, susedka a internety/ o tom, čo môžu alebo nemôžu jesť počas dojčenia a tieto odporúčania sa môžu líšiť v závislosti od kultúry, tradícií, spolu s individuálnymi osobnými preferenciami a tiež financiami. V niektorých kultúrach môže byť jedlo považované za prospešné pre dojčiacu matku ale v inej kultúre môžu byť matky varované pred presne tým istým jedlom. Napríklad korenené jedlá sa v niektorých spoločnostiach považujú za nevhodné pre deti a v iných tvorí korenie veľkú časť každodenných jedál. Dôležitá rada, overujte si informácie a nevylúčte z jedálnička zbytočne priveľkú skupinu potravín! Obavy o produkciu mlieka Existuje dôvod, prečo dotknutá skupina žien vyhľadáva informácie o nejakej ,,superpotravine“ pre zvýšenie tvorby mlieka. Častokrát je obava založená na iracionalite. Mamičky, ktoré nikdy nedojčili sa už vopred obávajú, nedostatku ,,výživného“ mlieka alebo sa obávajú celkového zlyhania pri akte dojčenia, čo je veľmi nepravdepodobné. Tento tlak však v súčasnosti vyvolávajú a šíria v značnej miere sociálne médiá a bohužiaľ aj ,,rôzne“ laktačné poradkyne a koučky /staré dobré známe, vyrobíme problém a my ťa ho potom za nejakú tú sumičku + výživový doplnok aj zbavíme/česť výnimkám, to je jasné. Treba si uvedomiť, že v minulosti aj v čase hladu, v neľudských a extrémnych podmienkach matky, pokiaľ mali čo len minimálny prísun potravy, dokázali dojčiť svoje dieťa. Ako ,,vzniká“ materské mlieko? Naozaj som neverila vlastným očiam, keď som videla jednu diskusiu na mamičkovskom fóre, o pôvode mlieka. Preto, i keď je to naozaj triviálna otázka, skúsim ju nekomplikovane zodpovedať. Materské mlieko sa tvorí v prsníkoch, z krvi matky. Netvorí a nevyrába sa priamo z jedla, ktoré jednotlivec, rozumej matka, pred dojčením skonzumuje. Jedlo, ktoré matka zje, slúži ako zdroj energie pre matku a samozrejme tým pádom aj pre dieťa, prostredníctvom materského mlieka. Aj keď matkine jedlo pozostávalo z varenej mrkvy, materské mlieko nebude mať ani príchuť mrkvy ani jej nutričnú hodnotu, nedajbože farbu a zloženie Pri konzumácii jedla, nápojov alebo liekov sa všetky tieto zložky dekomponujú/metabolizujú v tráviacom trakte, jedlo sa rozkladá na malé molekuly, ktoré sa vstrebávajú do krvi. Keď sa tieto molekuly dostanú do kapilár v blízkosti prsníkového tkaniva, prechádzajú do buniek, ktoré vystielajú alveoly /žľazové alveoly sú časti žľazovej podjednotky lobulus mammae/ a prenikajú do mlieka. Tento proces je známy ako difúzia. Pre prípadné lepšie pochopenie pozrite anatómiu prsníka. Difúzia vysvetľuje, ako drogy a iné cudzorodé látky vstupujú do mlieka. To, či vôbec látka vstúpi do materského mlieka alebo v akom množstve, ovplyvňuje veľa faktorov. Proces difúzie umožňuje tiež užitočným zložkám, ako sú protilátky, ľahko prechádzať do kolostra a do zrelého mlieka. Materské mlieko je dynamická, živá formula, znamená to, že sa mení v súlade s prostredím matky, čo je jeden z dôležitých zdravotných aspektov dojčenia. ,,Ak má žena zlú stravu, kvalita jej mlieka nebude dostatočne dobrá? Materské mlieko je živá látka, ktorá sa vyvíja v súlade s potrebami dieťaťa pri dojčení. Obsahuje životne dôležité živiny, bunky budujúce imunitu a kmeňové bunky, potravu pre zdravé črevné baktérie, dozrievajúcu mikrobiotu a mnoho ďalších zdravotných faktorov, ktoré sa nedajú replikovať. Tie sa nemenia stravou jednotlivca. Ženy, ktoré zažívajú podmienky hladomoru, stále produkujú mlieko, ktoré poskytuje optimálnu výživu pre ich deti. Typ tuku v strave matky úzko súvisí s typom tuku v mlieku, ktoré matka produkuje, hoci kalorický obsah ľudského mlieka je pomerne konzistentný /ovplyvňuje napríklad zloženie PUFA s významným dosahom na kongnitívne funkcie, o tom neskôr/ Dojčenie v prvých dňoch a týždňoch života zaisťuje, dostatočnú výživu, t.j. že deti dostanú všetko, čo potrebujú, aby dobre rástli a prospievali. Starostlivosť o dieťa a dojčenie, zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Konzumácia rôznych výživných a energiu zvyšujúcich jedál, môže pomôcť optimalizovať zdravotný stav matky po pôrode. Je výhodou ak sa mamička vie na toto obdobie pripraviť a zabezpečiť si kvalitnú výživu. Strava dojčiacej matky Dojčiaca matka nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie produkcie mlieka. Produkcia mlieka je určená, frekvenciou dojčenia, prikladania si dieťaťa k prsníku, prípadne odsávania. Pokiaľ neexistuje fyzický alebo fyziologický dôvod nízkej tvorby mlieka, matka, ktorá dojčí podľa požiadaviek dieťaťa, bude schopná produkovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, bez ohľadu na to, čo zje. Neexistuje žiadne konkrétne jedlo, ktoré sa musí nevyhnutne jesť, najmä ak je to niečo, na čo matka nie je zvyknutá alebo nemá rada. Živiny, ktoré sa nachádzajú v určitej potravine, sa nachádzajú aj v iných, takže matka môže stále získavať nevyhnutné zložky, ktoré potrebuje. Fyziológia a produkcia materského mlieka Dojčenie a materské mlieko sú celosvetovým štandardom výživy dojčiat. Svetová zdravotnícka organizácia, ESPGHAN a rôzne pediatrické spoločnosti a zdrav. inštitúcie odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov a dojčenie minimálne počas prvého roku života. Od bežného fyziologického stavu ženy sa energetické a nutričné požiadavky počas laktácie/dojčenia značne líšia. Ženy, ktoré dojčia, potrebujú približne o 330-500 kcal/na deň, nad rámec odporúčaného denného energetického príjmu. Odhad je odvodený od priemerného objemu vyprodukovaného materského mlieka za deň /rozsah 450-1200 ml/ a energetického obsahu mlieka /67 kcal/100 ml/. Žena v tomto období by mala dbať na dostatočnú hydratáciu, počíta sa obsah všetkých tekutín prijatých počas dňa v rozmedzí 2-3l tekutín. Už počas tehotenstva väčšina žien ukladá v svojom tele v tkanivách ďalších 2 až 5 kg /19 000 až 48 000 kcal/ v najmä vo forme tuku, ako fyziologickú prípravu na laktáciu. Ak ženy nekonzumujú zbytočne veľa kalórií, tieto telesné zásoby sa využijú na udržanie laktácie. Nie je nezvyčajné, že dojčiace ženy po prvom popôrodnom mesiaci schudnú 0,5-1,0 kg za mesiac. V porovnaní s tehotenstvom existuje ešte menej odporúčaní podložených dôkazmi o príjme živín počas dojčenia. Laktácia sa považuje za úspešnú, keď dojčené dieťa primerane priberá na váhe/ teda fyziologicky prospieva, má pravidelný príjem potravy, stolicu a má 6 a viac mokrých plienok denne /. Odporúčaná denná dávka bielkovín počas laktácie je dodatočných 25 g/deň na rámec bežného príjmu ženy čo je 0,8gr bielkovín na 1kg váhy. Potreba mnohých mikroživín sa v porovnaní s tehotenstvom zvyšuje, s výnimkou vitamínov D a K, vápnika, horčíka a fosforu. Strata hmotnosti počas laktácie zvyčajne neovplyvňuje množstvo alebo kvalitu materského mlieka, avšak počas laktácie by mohlo prísť k nedostatku horčíka, Bl, folátu, vápnika a zinku u matky. Vitamíny rozpustné vo vode a v tuku , ktoré matka prijíma v strave sa vylučujú do materského mlieka a ich hladiny sa môžu znížiť ak ich matka nemá dostatok. Našťastie niektoré sa dajú suplementovať. Niekoľko štúdií preukázalo, že obézne ženy majú zníženú mieru úspešnosti dojčenia a dojčia kratšie v porovnaní so ženami s normálnou hmotnosťou. Príčinou oneskorenej laktácie môžu byť okrem biologických faktorov aj psychologické, t.j. rozpaky súvisiace s veľkosťou tela a ťažkosťami pri diskrétnom dojčení, mechanické, t.j. väčšie prsia a bradavky, ktoré spôsobujú ťažkosti s prisávaním a medicínske /t.j. pôrod cisárskym rezom, cukrovka, dysfunkcia štítnej žľazy/. Presná etiológia je však pravdepodobne kombináciou týchto faktorov. Na boj proti tomuto trendu a pre zvýšenie pravdepodobnosti, že ženy s obezitou dosiahnu svoje ciele v oblasti dojčenia, je potrebná podpora a povzbudenie aby dojčili, vrátane pomoci s vhodnými technikami prisávania a ukážky vhodných polôh dojčiat, ktoré im môžu pomôcť v začiatkoch a v pokračovaní laktácie. Faktory ako stres, úzkosť a fajčenie môžu znížiť produkciu mlieka ale kvantitatívna a kalorická hodnota materského mlieka sa diétami ani cvičením takmer nemení. Ako upraviť stravu v období dojčenia Vhodné je zvoliť racionálny prístup k výberu potravín, zamerať sa na pestrosť a pravidelný príjem jedál, ktoré pomôžu podporiť produkciu mlieka. Rozhodnite sa pre potraviny bohaté na bielkoviny, ako je chudé mäso, vajcia, mliečne výrobky, fazuľa, šošovica ale aj ryby a morské plody s nízkym obsahom ortuti. Vyberte si rôzne celozrnné výrobky ale aj kvalitné cestoviny z tvrdej pšenice a iných obilnín či pseudoobilnín a nezabudnúť na veľa zeleniny a aj ovocia. Mäso a živočíšne produkty sú dobrým zdrojom hemového železa, železo v non-hem forme sa nachádza napríklad v šošovici. Ak chcete pomôcť telu lepšie absorbovať železo, jedzte potraviny bohaté na železo s potravinami s vysokým obsahom vitamínu C ako sú citrusové plody. Príklad v sezóne to môže byť aj šošovicový šalát z červenej či beluga šošovice, s paprikou a petržlenovou vňaťou, pokvapkaný citrónovou alebo limetkovou šťavou a s odšťavenou pomarančovou šťavou. Nemusíte sa obávať šošovice, dieťatko nebude bojovať s metánom, ktorý bude obťažovať vaše črevá, s tým sa musí vysporiadať mamička, plyny do materského mlieka neprestúpia. Je však možné, že niektoré fragmenty bielkovín zo stravy matky, prestupujúce do materského mlieka, môže imunitný systém dieťaťa vyhodnotiť ako cudzorodú látku. Ak má dieťa zjavnú reakciu/plač, nepokoj, kolika/ zakaždým, keď matka zje určité jedlo, môže sa rozhodnúť vylúčiť toto jedlo zo svojho jedálnička. Vedenie potravinového denníka môže pomôcť identifikovať súvislosť s prejavmi nepokojného správania dieťaťa, po konzumácii určitej/kritickej potraviny. Potraviny môžu zmeniť chuť materského mlieka. Taký cesnak, chilli alebo sójová omáčka, môžu zmeniť chuť materského mlieka. Neznamená to však, že ich treba vylúčiť, to v žiadnom prípade. Je možné, že takáto chuť mu nebude vadiť a pomôže to dieťaťu zvyknúť si na typickú stravu rodiny už pred začatím príjmu tuhej potravy. Okrem toho bábätká si už počas tehotenstva, zvykajú na tieto príchute, keď prehĺtajú plodovú vodu a osvojujú si tak stravovacie návyky a preferencie svojej rodiny, za predpokladu, že budúca matka má dostatočne rôznorodú stravu a nevylúči širokú skupinu potravín. Neveríte? Je to tak, skúsenosti s jedlom začínajú prenatálne, pretože chemosenzorické systémy majú adaptívnu a evolučnú úlohu a sú funkčné už pred narodením bábätka. Expozícia prostrediu in utero /v maternici/ môže mať trvalé účinky na vyvíjajúce sa tkanivo. Tieto účinky sa označujú ako „programovanie“ a sú dôležitými rizikovými faktormi pre chronické ochorenia v neskoršej dospelosti. Bezpečnosť potravín, PCB a ťažké kovy V prostredí sa tieto zložky bežne nachádzajú, kovy sa prenášajú krvou matky do plodu prostredníctvom placenty a expozícia pokračuje počas celého života človeka. Pre všeobecnú populáciu expozícia pochádza hlavne z vody a spotreby potravín, vrátane materského mlieka/ polychlórované bifenyly PCB kumulujúce sa v materskom mlieku/. Koncentrácia PCB je najvyššia na východnom Slovensku v okolí Zemplínskej Šíravy. Vysoká koncentrácia ťažkých kovov sa nachádza v olejninách dopestovaných v znečistených oblastiach /mak, slnečnica/ preto pozor na domáce makové a ryžové ,,mlieka“ /arzén/. Pre upokojenie mamičiek a nastávajúcich mamičiek, v posledných rokoch sa kumulácia PCB vo vzorkách materského mlieka znížila, oproti výskumu na Slovensku v rokoch 2001-2003 a 2005-2006, /pomáhala som pri ,,zháňaní“ vzoriek 2019-2020/ výzvou cez moju FB a výsledky štúdie mám u seba. Obsah ťažkých kovov v rybách Ryby a morské plody môžu byť výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov však obsahuje kontaminanty. Vystavenie nadmernému množstvu ortuti prostredníctvom materského mlieka môže predstavovať riziko pre vyvíjajúci sa nervový systém dieťaťa. Vo všeobecných odporúčaniach nájdete zoznam niekoľkých rýb, ktoré by sa mali zo stravy vylúčiť z dôvodu zvýšeného obsahu ťažkých kovov. Rizikové ryby: makrela, tuniak, žralok, mečúň, štíhlica Pridávam však aj ryby, ktoré sú bezpečné a dostupné u nás, pretože príjem omega 3mastných kyselín je pre zdravie dieťaťa ale aj matky nevyhnutný. Bezpečné ryby: plateza, morský vlk, tilapia, pstruh, treska, pražma, losos, sardinky a sardelky O zdravotnom prínose omega 3 mastných kyselín zo stravy niet pochýb, taktiež v mnohých článkoch mám vysvetlený dôvod sledovania pomeru omega 6:3 mastných kyselín/PUFA/ ako prediktora zápalových ochorení/fyziologický pomer omega 6:3 by mal byť 4:1 až 1:1/. Tak ako omega 3 mastné kyseliny /EPA a DHA a ich prekurzor ALA/ aj omega 6mastné kyseliny majú vplyv na neurovývoj dieťaťa. Pokiaľ z nejakého dôvodu nemá matka v potrave dostatok rýb, vajíčok, mäsa a tiež rastlinných olejov, orechov, semien s obsahom prekurzoru ALA, v materskom mlieku sa nebude nachádzať dostatočná hladina EPA a DHA. Súčasné diétne odporúčania pre dojčiace matky sú 250 až 375 mg denne DHA plus EPA. Hladina DHA v materskom mlieku je v západných krajinách zvyčajne medzi 0,2 % a 0,3 %. To zvyčajne postačuje na splnenie požiadaviek na DHA u dojčiat dojčených v termíne, ale nie vyšších požiadaviek na predčasne narodené deti, kde je dodatočná suplementácia matkou potrebná. Suplementácia omega 3mk u matky zvyšuje hladiny DHA a EPA v materskom mlieku, aj keď sa zdá, že koncentrácie mlieka závisia viac od dlhodobého príjmu ako od krátkodobého príjmu. Suplementácia rybím olejom v prípade dojčiacej matky má väčší význam ako suplemntácia rybím olejom priamo u dojčiat /jedna štúdia zistila, že DHA v materskom mlieku je lepším prediktorom DHA z erytrocytov dojčiat ako priame dopĺňanie rybieho tuku u dojčiat orálnou cestou /. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22572105/ Doplnková dávka na dosiahnutie 1g EPA a DHA v zrelom materskom mlieku t.j. 4 týždne po pôrode je cca 1000 mg DHA plus EPA v dennej dávke. Podobne ako omega 3mk aj omega 6 mastná kyselina linolová /LA/ sa hromadí v materskom mlieku. V súlade s nárastom LA v posledných desaťročiach v potrave sa taktiež obsah LA v materskom mlieku medzi rokmi 1970 a 2000 zvýšil zo 7 % na 12 % z celkových mastných kyselín. Hodnota zloženia 12 % zodpovedá 8 % energie, čo prekračuje minimálne 1–2 % energie potrebnej na vývoj dojčiat 4–8-násobne. Štúdie celkovo preukázali nežiaduci účinok LA zo stravy alebo materského mlieka na neurovývoj. Jedna štúdia uvádza, že vysoké percento LA v materskom mlieku /> 9,7 % mastných kyselín/ bolo spojené so zníženým motorickým a kognitívnym skóre u 2- až 3-ročných dojčiat. V tej istej kohorte bolo vyššie percentuálne zloženie LA v materskom mlieku spojené so zníženým verbálnym IQ vo veku 5 až 6 rokov. V skutočnosti deti dojčené s najvyššími hladinami LA mali kognitívne skóre porovnateľné s deťmi, ktoré nikdy neboli dojčené. Tieto účinky boli nezávislé od zloženia materského mlieka /AA alebo DHA/ čo naznačuje priamy vplyv nadbytku LA v materskom mlieku /a teda príjmu matky zo stravy/ na vývoj mozgu. Novšia štúdia zistila, že prenatálny príjem stravy s vysokým pomerom LA k ALA bol spojený s 2-násobným zvýšením rizika oneskoreného psychomotorického a mentálneho vývoja u 6-mesačných dojčiat. Preto je namieste aj z tohto dôvodu zhodnotiť u dojčiacej matky, celkový príjem tukov zo stravy teda aj z hľadiska zloženia polynenasýtených mastných kyselín. Mnohí z nás sa mylne domnievajú, že keď zvýšia v strave príjem orieškov a semienok, nemusia jesť iné zdroje omega 3 mastných kyselín. Nie je to tak, práve v orechoch a semienkach sa nachádza častokrát viac omega 6 mastných kyselín/LA / ako prekurzora omega 3mk /ALA/. Pokiaľ neviete, kde všade sa omega 6 mastná kyselina v potravinách nachádza pozrite môj článok na blogu https://horecka.sk/rizika-vysokeho-prijmu-omega-6/. K suplementácii omega 3 mastnými kyselinami z rybieho oleja aj s vysvetlením ku kvalite tohto doplnku výživy, mám článok tu https://horecka.sk/zdroje-omega-3-mastnych-kyselin-pufa/ Poslednej skupine potravín, ktorej sa chcem venovať je pre mamičky tá najzaujímavejšia a najviac kontroverzná, týka sa rôznych zlepšovákov folklórneho charakteru a tradičných potravín s ,,prolaktačným účinkom“. Nie je to spomínaná vinea/hroznová šťava, ktorá patrí k obligátnej výbave do tašky do pôrodnice ale ,,sofistikovanejšie“ kombinácie viacerých potravín a byliniek, či už je kombo senovka grécka + benedikt lekársky alebo fenikel a aníz s ovsenými vločkami, jastrabina lekárska, nádchovník/coleus amboinicus/, atď. Potravina, ktorá obsahuje látku podporujúcu dojčenie sa nazýva galaktogoga, názov je odvodený od gréckeho slova ,,galacta“ čo znamená mlieko. Galaktogoga sama o sebe nezvýši tvorbu mlieka a už vôbec nie, ak nedojčíte alebo pravidelne neodsávate mlieko, niektorým ženám však môže pomôcť, pretože sú presvedčené o tom, že ,,pomáhajú“ Neexistujú však žiadne spoľahlivé EBM dôkazy na väčších skupinách žien, že galaktagogy sú účinné pri zvyšovaní množstva materského mlieka/ s výnimkou niektorých farmaceutických prípravkov/. Jedny z najznámejších a neoficiálne účinných galaktogogov sú bylinné galaktogogy. Predpokladá sa, že desiatky byliniek a rastlín môžu prispievať k produkcii materského mlieka. Mnohé z týchto bylín hormonálne stimulujú rast mliečnych žliaz, medzi najznámejšie patrí senovka grécka, obľúbené, chuťovo jedinečné korenie používané v orientálnej kuchyni. Avšak vysoké dávky senovky gréckej odporúčané pri dojčení, môžu mať vedľajšie účinky a taktiež môžu ovplyvniť chuť materského mlieka. Takisto jastrabina lekárska, zázvor a žihľava sú ďalšie bylinky, o ktorých sa predpokladá, že zlepšujú produkciu mlieka, nie sú dostatočne preskúmané. Odporúčané dávky nie sú známe aj tu treba byť pri vyšších dávkach opatrný. Majte prosím na pamäti, že užívanie byliniek vo forme doplnkov výživy alebo pitie bylinných záparov, odvarov v zvýšenej frekvencii /niekoľko krát denne/ počas dojčenia, môže mať nepriaznivé účinky pre dieťa, pokiaľ nie je známa toxicita. Predtým, ako ich pridáte do svojho jedálnička v nádeji, že zvýšite produkciu mlieka, poraďte sa so svojím lekárom alebo s certifikovanou laktačnou poradkyňou. Ak sa aj zo začiatku nedarí, skúsená laktačná poradkyňa bude vedieť poradiť. Vyskúšať môžete kontakt koža na kožu, ktorý uvoľňuje prolaktín a stimuluje oxytocín, dva hormóny, ktoré môžu pomôcť pri produkcii mlieka, metódu jemného stláčania prsníka počas dojčenia, pohodlné polohovanie pri dojčení, a pod. Väčšinou sa ukáže, že žiadne stimulanty nie sú potrebné a laktácia sa pekne rozbehne, pretože po pôrode je to úplne prirodzené a potrebovať budete naozaj iba dostatok tekutín, pokoj a dobrú stravu. Zdroje: https://www.nature.com/articles/s41538-019-0061-9 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/labs/pmc/articles/PMC5395920/ https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK501898/ https://www.ncbi.nlm.nih.gov/labs/pmc/articles/PMC6683022/ https://www.laleche.org.uk/breastfeeding-and-a-mothers-diet-myths-and-facts/ https://www.healthline.com/health/breastfeeding/fenugreek-breastfeeding#side-effects https://www.ncbi.nlm.nih.gov/labs/pmc/articles/PMC5104202/ https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29193352/ The post Dojčenie a strava matky: mýty a fakty first appeared on Horecka.sk.
Národné centrum zdravotníckych informácií každoročne zverejňuje štatistiky týkajúce sa potratov. Trend počtu umelých interrupcií je klesajúci, stúpajú však spontánne potraty. Umelým ukončením tehotenstva bolo v roku 2016 ukončených 21% tehotenstiev. Nižši
Zbúrajme spolu predsudky a mýty o hospicoch a zomieraní. Zaujíma Vás, ako to u nás vyzerá, aké služby poskytujeme? Že sme z mäsa a kostí a že je to u nás skôr o živote a radosti?
prejsť na článokMimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) dnes ostro skritizovala postup polície v prípade matky, ktorá bola umiestnená na 4 dni do cely predbežného zadržania napriek tomu, že dojčila dieťa a zadržaná bola iba v súvislosti s drobnou krádežou pot
V službe zomierajúcich spolupracujeme aj so sestrami Matky Terezy - s Misionárkami Lásky a so sestrami Panny Márie útechy zo Žiliny.
prejsť na článokHlásenie o poskytnutí informácií o umelom potrate (zákon 345/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zne