Túto otázku som si nekládla takmer vôbec, keď som sa ako 20-ročná stala mamou mojej dcéry. Sama som bola ešte dieťa. A preto som sa na svet pozerala očami dieťaťa. Nebrala som výchovu ako drinu, ale ako niečo zábavné, naplňujúce so zmyslom dať tomu drobcovi to najlepšie zo seba. Samozrejme, som iba človek a občas lietali rozhádzané hračky cez celú izbu s krikom. Upratať! Nikto po nás nežiada dokonalosť. Ale neustála kritika a poučovanie je niečo iné ako občas stratiť nervy. To že sú deti iné, neposlušné, nevychované a kadečo ďalšie som počúvala ako decko na seba. Veľmi ma to ako dieťa zraňovalo a dala som sľub samej sebe, že pre moju dcéru budem mama, ktorá sa bude svojmu dieťaťu prihovárať láskavo. „Nedokážete naučiť deti, aby sa správali lepšie tým, že im spôsobíte, že sa budú cítiť horšie. Ak sa deti cítia lepšie, správajú sa lepšie.“ Pam Leo Pokiaľ očakávame, že dnešné deti budú rovnaké ako sme boli my, rovno na to zabudnime. To čo fungovalo na nás nefunguje na dnešné deti. Prečo? Vyrastali sme v inej dobe. Moja generácia vyrastala v prísnom režime kde sme boli cepovaní rodičmi, školou, režimom prísnych pravidiel a obmedzení. Počúvali sme, že sme iné, neposlušné a nevychované. Dcéra a deti narodené v 90-tych vyrastali v dobe príliš posunutých pravidiel, otvorených možností a niekedy až ľudskej arogancie. Tieto deti počúvali, že sú rozmaznané, drzé a nesamostatné. Syn a deti narodené v ďalšom miléniu, v roku 2009 prišli do sveta inovácií, sveta zameraného na výkon a honbou za úspechom. Čo počúvajú oni? To isté s malou aktualizáciou. Sú nezvládnuteľné, pri ničom dlho nevydržia, sú nezodpovedné. Prišla technická doba, máme tu rok 2021 a opäť sťažnosti na deti. Nezaujíma ich nič okrem internetu, nevedia sa sústrediť, neuznávajú autority a systémy. Často počúvam: „Bea, Ty sa tých detí stále zastávaš.“ Viete, deti počujú na seba kritiku zo všetkých strán. My si to neuvedomujeme, ale existuje vedecký fakt potvrdený výskumom o tom, čo najčastejšie hovoria rodičia doma deťom. Nahrávky vyhodnotili až 80% ako zákazy, príkazy a kritiku: prestaň, nerob to, nie, si drzý, si zlý, nevieš sa správať, odíď. Chápem každého jedného rodiča, pedagóga, dospelého s ktorým toto riešime, lebo každý z nás sa snaží deťom pomôcť a robí to najlepšie ako vie. Ako teda nájsť funkčný spôsob? Prvý krok je porozumieť tomu, čo ovplyvňuje dnešné deti a porozumieť tomu čo ovplyvňovalo nás. Naozaj je to už raz tak, deti sú zrkadlom svojej doby. Každá doba niečo prináša a v niečom sa odlišuje. Formuje nás, niekam nás smeruje. Paradox na tom celom je to, že existenčne chceme dať deťom to čo chýbalo nám, v dobe kedy im chýba niečo celkom iné. Chceme pri tom použiť ten istý algoritmus ale zabudneme, že podmienky sa zmenili. Navyše ich formujeme s očakávaním, že keď im dáme to čo chýbalo nám, doplníme to čo chýba im. Lenže chceme skutočne toto? Čo sa zmení keď sa pozrieme na svet očami nových detí? Začneme chápať súvislosti a porozumieme dieťaťu. Porozumieme algoritmu. Doba sa zmenila. Prostredie sa zmenilo. Ale základ algoritmu je stále rovnaký. My deťom nepomôžeme tak, že si cez ne budeme napĺňať sny svojej doby. Jediné čo môžeme urobiť je pomôcť dieťaťu dosiahnuť jeho vlastný sen v dobe k ktorej žije ono. Namiesto kritiky porozumieť novej dobe a novým deťom. Tá zmena je v nás. Cez naše uvedomenia. Deti sú zázraky. Prírodné brilianty, a našou úlohou je vytvoriť pre ne priestor tak, aby mohli zažiariť. The post Čo funguje na dnešné deti? appeared first on Beáta Liptáková - Mentálny kouč | Mental coach.
Pravidelne sa stretávam s názorom, že dnešné deti takmer nič nezaujíma, nechce sa im vynakladať úsilie keď sa im okamžite nedarí, rýchlo sa vzdajú, málokedy majú záujem o získavanie skúseností. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že deti takto reagujúale, a
prejsť na článokVeľa dospelých mávne rukou a nesnaží sa byť vzorom pre dnešné deti. Majú pocit, že dnešní mileniáni sa preceňujú a druhých podceňujú, nedajú si poradiť a všetko vedia najlepšie. Priznávam tiež som nevedela či sa mám smiať, alebo plakať keď mi môj 11-r
prejsť na článokKeď sme kupovali záhradu, plánovali sme nielen zeleninové záhony a ovocný sad. Naším cieľom bolo tiež získať miesto na oddych mimo ruchu mesta a priestor, kde by sa aj malé deti cítili bezpečne. V našom prípade ide o budúce vnúčatá. Stále mám spomienky na
Dnešné záhrady pri dome už nadobudli úplne iný charakter ako v minulosti. Zatiaľ čo v minulosti bola záhrada na pestovanie zeleniny a ovocia aby nasýtila celú rodinu počas zimných mesiacov, v súčasnosti je využívaná skôr na relax, na oddych a
prejsť na článokStrach z prvého dňa v škole, tlak z povinností, z očakávania rodičov, stres z voľného času popoludní a k tomu ešte hnev na najlepšieho kamaráta. To všetko prináša každodenný život našich detí. Niet divu, že veľa detí je už v rannom veku preťažených. A ich
prejsť na článok