Náročné rozhovory a prečo ich otvárať, keď ich môžeme obchádzať Naše rozhovory so známymi a priateľmi sa často pohybujú v zóne konverzačného komfortu. Sú to tie, v ktorých si vymeníme informácie, čo nové sa udialo, preberieme spoločné záujmy, možno aj trochu poklebetíme. Mnoho stretnutí a rozhovorov v tejto zóne zotrvá. Keď sme však vzájomne prepojení, napr. v pracovnom procese, v rodine, či bývame na jednej ulici, správanie členov „spoločenstva“ každodenne ovplyvňuje fungovanie a pohodu tých ostatných a dlhodobo si s takýmito bezpečnými a nezáväznými rozhovormi nevystačíme. Priebežne sa objavujú situácie, keď je potrebné niečo vyriešiť, avšak záujmy strán sú rozdielne. Alebo chceme komunikovať niečo, čo bude pre druhú stranu citlivé či nepríjemné, ale ak to neotvoríme, situácia ostane nepríjemná až ťaživá pre nás. Vtedy to začína byť náročné, pretože musíme vstúpiť na pôdu, kde názory a motívy budú rozdielne a to čo chceme povedať pravdepodobne vzbudí u partnerov nepríjemné emócie. Navyše, čím je tá vec a jej vyriešenie pre nás dôležitejšie, tým viac sme aj my emočne zaangažovaní a pripravení bojovať alebo utiecť, čo zvyšuje šancu, že v rozhovore zlyháme. Stávame sa majstrami v obchádzaní slona v miestnosti Jeden z pravdepodobných scenárov potom bude, že túto neotvorenú tému budeme obchádzať ako slona, ktorý zaberá v zdieľanej miestnosti veľký priestor. Postupne si vytvoríme cestičky, ako ho zručne, bez dotyku obchádzať. Ako slon bude rásť, priestor sa bude zužovať, aj vzduchu na dýchanie bude menej a my musíme hľadať cestičky, ako prežiť. Uhýbacie manévre a výhovorky pre seba o tom, prečo tam slona nechávame. Zdroje a kontexty takýchto dusných situácií môžu byť rozmanité: kolega, ktorý na mítingoch opakovane spochybňuje vaše návrhy, hluční susedia, svokra zasahujúca do vašej výchovy, či učiteľka, ktorá na vašom synovi vidí iba nedostatky. Už z tohto krátkeho popisu je zrejmé, že druhá strana má o danej situácii v hlave svoj príbeh, ktorý bude odlišný od toho vášho. Práve preto, že každá strana je pevne usadená a mentálne zabarikádovaná vo svojich interpretáciách reality, je ťažké vstúpiť do komunikácie s otvorenosťou a ochotou počúvať a ešte ťažšie je ustáť ju tak, že nájdeme riešenie a nenarušíme si vzťahy. Častejším vyústením je, že niekomu zo zúčastnených prasknú nervy a pokúsi sa vytvoriť si viac priestoru vytlačením slona von. Lenže ten medzitým tak zmohutnel, že bez rozbúrania nosnej konštrukcie (nášho vzťahu) to nepôjde. Druhá možnosť je, že „vydržíme“ a mlčíme. Neotvorenie konfliktu však štartuje konflikt v našom vnútri a časom sa to začne prejavovať na našej psychickej pohode a potenciálne aj na fyzickom zdraví. Neschopnosť postaviť sa za seba totiž vedie k znižovaniu sebadôvery a zvyšovaniu úzkosti. Dá sa to naučiť a stojí to vôbec za námahu? Je jasné, prečo máme chuť sa náročným rozhovorom vyhnúť. Ako hovorí C.N. Parkinson: „Priestor, ktorý sa vytvorí po zlej komunikácii sa rýchlo naplní jedom, hlúpymi rečami a ďalšími nedorozumeniami“. Jednoducho povedané, môže to byť ešte horšie, ako je to teraz. Nebudeme sa tváriť, že naučiť sa viesť náročné rozhovory je ľahké. Dokonca môžeme povedať, že je to zručnosť, ktorú si rozvíjame celý život. Vedieť totiž zvládnuť náročnú a zásadnú komunikáciu je komplexná spôsobilosť, pretože vyžaduje analytické a komunikačné zručnosti, emočnú gramotnosť, sebapoznanie na úrovni osobnosti a hodnôt a aj osobnostnú zrelosť. Je to náročné, ale určite nie nemožné, či dostupné len tým, ktorí majú komunikačný talent. Je to cesta a môže sa na ňu vydať každý, kto chce a je ochotný na sebe pracovať. Každým náročným rozhovorom, do ktorého ideme, máme možnosť trénovať sa v ich zvládaní. Často si myslíme, že máme len jeden pokus, ale je to naozaj tak? Ten sused sa zajtra neodsťahuje, kolega tiež hneď neodíde z práce. Ak to dnes „nedopadlo“, máme šancu tému znova otvoriť, skúsiť to inak. Ospravedlniť sa, ak je to na mieste, lepšie počúvať, rozkódovať interpretácie a porozumieť emóciám, byť otvorení v tom, čo potrebujeme a zároveň dať rovnaký priestor druhému. Benefitom nie je len vyriešenie konkrétnej ťaživej situácie. Spôsob, akým vedieme zásadné a náročné rozhovory pretvára nás, naše vnímanie samých seba, naše vzťahy a ovplyvňuje kvalitu nášho života vrátane fyzického zdravia. Za predpokladu, že sa v tejto zručnosti rozvinieme, organizácie a spoločnosť budú profitovať zo synergických riešení a my – jednotlivci, si možno posilníme pocit, že my sme OK, iní sú OK a aj život je OK. Príspevok Chováte slona v miestnosti? je zobrazený ako prvý na Adda Consultants.
Turista dostane v škótskom hoteli na raňajky jeden rožok a kvapku medu. Keď čašník upratuje zo stola, poznamená: - Chováte včelu, ako vidím.
prejsť na článokTraja poľovníci si rozprávajú svoje zážitky: - Nedávno, v Afrike, som zo vzdialenosti 500 metrov jedinou strelou zabil slona. - Ja som zase pri kúpaní sa v oceáne holými rukami zahrdúsil veľkú veľrybu. - A počuli ste už o Mŕtvom mori? Keby nie ja, ešte by
prejsť na článokStretnú sa traja upíri a chvália sa. Prvý je do tretiny od krvi a hovorí: - Vidíte tamtú kravu? - Áno. - No, tak tú som celú vycucal! Druhý je do dvoch tretín od krvi a hovorí: - Vidíte tamtoho slona?
prejsť na článokŽirafa si balí jointa a zrazu k nej pribehne zajac a hovorí: - Žirafa, kašli na drogy, svet je krásny, poď si radšej so mnou zabehať po lese! Žirafa sa zhnusene pozrie na joint, odhodí ho a ide so zajacom. Beží a v tom stretnú slona, ktorý chce akurát šnu
prejsť na článokPrístavba kampusu Krems bola otvorená 3. júna 2024. Celkovo tu vzniklo 23 laboratórnych miestností, 140 kancelárií a 14 seminárnych miestností pre tri univerzity (Univerzita pre ďalšie vzdelávanie Krems - IMC Krems University of Applied Sciences - Súkromn
prejsť na článok