Chaviva Reicková patrí medzi najzaujímavejšie postavy odboja na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Žena, ktorá emigrovala z Československa a neskôr sa vrátila aby bojovala proti nacistom a ľudáckym kolaborantom počas Slovenského národného povstania. V boji proti nacistickým a ľudáckym zverstvám obetovala to najcennejšie – svoj život. Chaviva Reick sa narodila v dedine Nadabula v blízkosti Rožňavy, ale vyrastala v Banskej Bystrici, kam sa ako dieťa s rodičmi presťahovala. V Kremničke pri Banskej Bystrici, neďaleko od miest, ktoré dobre poznala, bola v novembri 1944 zavraždená príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a Einsatzgruppe H. Chavivin život bol pomerne krátky, avšak plný nečakaných udalostí – jednou z nich bola aj účasť v misii Amsterdam. Chaviva Reick obetovala v boji proti nacistom to najcennejšie svoj život V Palmachu Ako presvedčená sionistka sa rozhodla pred silnejúcou antisemitskou politikou ľudáckej Slovenskej republiky emigrovať do Palestíny. Spoločne so svojím manželom Áronom Martinovičom sa odsťahovala v roku 1939. Istý čas spoločne žili a pracovali v kibuci Ma´anit. Práca pre kibuc však Chavive nestačila a aktívne hľadala možnosti, ako byť nápomocná aj iným spôsobom. Jej záujem nezostal nepovšimnutý ani v kibuci. Keď prišla výzva na odporučenie dobrovoľníkov a dobrovoľníčok na absolvovanie výcviku v úderných jednotkách Palmach, Chavivu nebolo treba dvakrát presviedčať. Bola jasnou kandidátkou. Insígnie Palmachu Jednotky Palmach boli súčasťou organizácie Hagana, ktorej hlavným cieľom bolo ochraňovať židovské obyvateľstvo v Palestíne. Počas druhej svetovej vojny do istej miery spolupracovala Hagana, a teda aj jednotky Palmach, s britskou mandátnou správou. Spoluprácu medzi týmito organizáciami, ktorých vzťah bol často veľmi vyhrotený, ak nie rovno nepriateľský, spojilo spoločné ohrozenie a obava z možného nemeckého úspechu v severnej Afrike. Kontakty so židovským obyvateľstvom však nenadväzovali len britskí úradníci. Svoj záujem prejavili aj britské tajné služby. Tie mali primárne záujem o čerstvých emigrantov z krajín, ktoré boli okupované nepriateľom. Malo to svoju logiku – ovládali totiž miestne jazyky, ktorými hovoril len málokto z rodených Britov. Chaviva Reicková bola ideálnou kandidátkou na takýto typ misie. Absolvovala preto intenzívny vojenský výcvik, ktorý však bol limitovaný priestorom, v ktorom sa realizoval. Príprava na vysadenie v strednej Európe v prírodných podmienkach a reáliách Blízkeho východu bola veľmi zaujímavá. Budúci agenti a agentky trénovali v úplne odlišnom prostredí, než aké na nich čakalo v Európe. Zároveň trénovali svoju výdrž, napr. počas náročných pochodov v Judskej púšti. Skúsenosť s pochodom v nehostinnom prostredí s obmedzenými zdrojmi potravín sa členom výsadku Amsterdam napokon počas ich misie zišla. Ešte predtým ako opíšem operačné nasadenie, je nutné uviesť na pravú mieru to, kto bol organizátorom misie Amsterdam. Chaviva na spoločnej fotke s ďalšími židovskými parašutistami; sprava doľava, horný rad Reuven Dafni, Zadok Doron, Abba Berdichev. V dolnom rade Sara Braverman, Arieh Fichman a Chaviva Reick. Mýty a nepresnosti v príbehu Chavivy Reickovej Veľmi rozšíreným a nepresným tvrdením je, že Chaviva Reicková ,,sem prišla v roku 1944 ako členka RAF Britského kráľovského letectva“ (Ofer, 2015, s. 86). Agentky, ktoré boli nasadzované v spolupráci s britskými tajnými službami, totiž vystupovali ako členky Womens Auxiliary Air Force (WAAF), resp. ako členky dobrovoľníckej organizácie First Aid Nursing Yeomanry (FANY). Tento na prvý pohľad minimálny rozdiel však bol pomerne zásadný. V povojnovom období malo pridelenie k bojovým alebo pomocným zložkám veľký význam. Ak agenti a agentky prežili operačné nasadenie, tak sa im napríklad vojnová činnosť zarátavala do penzie. Pochopiteľne, jej výška bola rozdielna, ak niekto slúžil v letectve alebo v pomocných jednotkách. Tento rozdiel môžeme vnímať aj ako potvrdenie nerovnocenného postavenia žien v tajných službách počas druhej svetovej vojny – ich ohodnotenie totiž nebolo rovnaké, a to napriek tomu, že počas operácií znášali všetci agenti a agentky rovnaké riziko. V prípade Chavivy je tiež nepresné tvrdenie, že patrila medzi ,,16 žien s určitými schopnosťami a osobnosťou vybratých za najprísnejšieho utajenia SOE (Oddelenia pre zvláštne operácie)“ (Ofer, 2015, s. 86). Tento citát predstavuje pomerne rozšírené nepresnosti práve o inštitúcii, pre ktorú Chaviva Reicková vykonávala odbojovú činnosť. Special Operations Executive (SOE) organizovalo výsadky na československé územie v spolupráci s II. odborom Ministerstva národnej obrany (MNO) exilovej čs. vlády, resp. práve MNO bolo tým úradom, ktorý organizoval výsadky na dané miesta v okupovanej krajine. SOE poskytovalo „len“ výcvik, prepravu a často aj operačný materiál. Napriek rozšírenému tvrdeniu SOE neorganizovalo operáciu Amsterdam. Výsadok Amsterdam však nebol organizovaný v spolupráci s II. odborom MNO. Dôvod bol jednoduchý – operáciu Amsterdam totiž neorganizovalo SOE. Už pri pohľade na charakter operácie, ktorej cieľom bola záchrana zostrelených pilotov, je vidieť značný rozdiel oproti sabotážnym a spravodajským operáciám, ktoré primárne riadilo, resp. organizovalo SOE. Z britských dokumentov vyplýva, že výcvik, prepravu a samotnú operáciu Amsterdam organizovala britská tajná služba Military Intelligence 9 (MI9). Táto organizácia mala za cieľ poskytovať podporu zostreleným agentom a organizovať ich úteky z okupovaného územia. A presne to bolo cieľom operácie Amsterdam na povstaleckom území. Príprava operácie Amsterdam Samotný výsadok operácie Amsterdam ako ho dnes poznáme bol pôvodne plánovaný ako dve samostatné operácie Amsterdam a Challock (TNA Kew, WO 208-3376), ktorých účastníci mali byť prepravené jedným lietadlom na okupované územie. Tento spôsob prepravy bol pri letoch nad územie strednej Európy bežný. Dôvodom bola náročnosť letu a pomerne veľký nedostatok lietadiel určených na špeciálne operácie zo strany RAF. Členovia výsadku Challock sa mali po určitom čase oddeliť a prejsť na maďarské územie s podobnou úlohou ako členovia misie Amsterdam, teda pomáhať organizovať, resp. vytvárať únikové trasy pre spojeneckých vojakov. Z dokumentov nie je úplne jasné, kedy malo toto rozdelenie nastať, ale je zaujímavé, že obidva výsadky mali len jednu záchytnú adresu oproti tradičným trom. Problémom tejto taktiky však bolo, že vychádzala z predvojnových informácií. Agenti tak po zoskoku často narazili na neplatné adresy, resp. neochotu obyvateľov pomôcť. Zmena ich postojov bola pochopiteľná. Mnohých mohli zastrašiť perzekúcie za pomoc odbojárom alebo sa jednoducho odsťahovali na inú adresu. Po vysadení z lietadla sa agenti mali presunúť do Turčianskych Teplíc a dohodnutým heslom sa preukázať miestnej učiteľke, ktorá ich zas mala spojiť s domácim odbojom. Chavivu Reick si aj dnes pripomínajú v kibuci Givat Haviva, ktorý je po nej pomenovaný. Operačné plány pre operáciu Amsterdam radikálne nezmenilo ani vypuknutie Slovenského národného povstania, i keď si britskí spravodajcovia jeho potenciálny význam pre región uvedomovali. V liste, ktorý obsahuje náčrt plánu pre Amsterdam, sa ráta aj s tým, že agenti ,,budú nielen organizovať záchrannú prácu, ale aj poskytovať pomoc prepusteným zajatcom, keď sa Slovensko vzdá, čo nakoniec nevyzerá tak vzdialene“ (TNA Kew WO 208-3376). Predstavitelia MI9 udalostiam, ktoré sa odohrávali na povstaleckom území, evidentne pripisovali značný význam. Pravdepodobne očakávali pád ľudáckeho režimu pod tlakom povstalcov a postupu sovietskej Červenej armády. Výsadok Amsterdam bol však pre rýchlo sa meniacu situáciu na území Slovenska posunutý o niekoľko dní. Vysadený bol nakoniec až 15. septembra 1944 namiesto pôvodne plánovaného 1. septembra. Späť na Slovensku Tesne pred odletom výsadku sa situácia skomplikovala. Chavivu Reickovú informovali, že „ženy pôsobiace v britských vojenských silách podľa platných britských zákonov nemôžu byť nasadené do bojovej frontovej línie“ (Chermeš, 2014, s. 192). Chaviva Reicková, teraz už pod krycím menom Ada Robinson, preto nemohla odletieť spoločne s ostatnými členmi výsadku Rafim Reiszom, Chajimom Chermešom a Cvim Ben Ja´akovom už 15. septembra. Chaviva nechcela akceptovať skutočnosť, že by po absolvovanom ťažkom výcviku nemala byť nasadená. Rozhodla sa presunúť na povstalecké územie iným spôsobom. Keďže hlavným problémom jej nasadenia bol zoskok padákom do okolia prebiehajúcich bojov, podarilo sa jej to, že 17. septembra 1944 pristála na letisku Tri duby. Keď vystúpila z lietadla B-17, dozvedela sa, že zvyšní členovia misie do Banskej Bystrice zatiaľ nedorazili. Problém bol aj v tom, že napriek tomu, že o operácii bolo informované slovenské podzemné hnutie už koncom augusta 1944, agenti napokon museli skákať spomínanou taktikou tzv. blind drops. Z momentálne dostupných dokumentov nie je možné hodnoverne doložiť, prečo museli zvyšní agenti aj napriek komunikácii s odbojovým hnutím zoskakovať týmto podstatne rizikovejším spôsobom. Zaujímavým detailom bolo, že na začiatku operácie mali mať pod ochranným oblekom oblečené oficiálne uniformy britskej armády, teda sa mala na nich v prípade zadržania nepriateľskými jednotkami vzťahovať určitá ochrana. Pri zajatí mali vystupovať ako členovia posádky, ktorá smerovala k sovietskym jednotkám, aby nadviazala rádiové spojenie medzi Červenou armádou a spojeneckými jednotkami na západe. Pre navigačnú chybu však boli nútení vyskočiť z lietadla ešte predtým, ako dosiahli cieľ. V skutočnosti bola ich cesta na povstalecké územie rovnako adrenalínová ako ich „cover story“. Pre navigačnú chybu boli vysadení v blízkostí Vrútok a predtým, ako sa dostali do Banskej Bystrice, ich čakal náročný pochod cez Veľkú Fatru. Chajim Chermeš po vojne spomínal, že samotný presun im trval osem dní. Členom výsadku sa napriek problematickej ceste podarilo dostať do Banskej Bystrice a spojiť sa s Chavivou Reickovou. Agenti následne nadviazali komunikáciu nielen s britským výsadkom Windproof, ale aj s československým výsadkom Courrier 5, resp. s predstaviteľmi povstaleckých jednotiek v Banskej Bystrici. Vďaka týmto kontaktom sa im podarilo zachrániť časť spojeneckých letcov, ktorí boli evakuovaní z letiska Tri duby. Tíodleteli naspäť na základňu do Bari. Príslušníci americkej vojenskej misie v SNP Jerry Mican a James Holt Green s Johnom Sehmerom, veliteľom výsadku Windproof. Členovia Amsterdamu kontaktovali aj predstaviteľov židovskej komunity na povstaleckom území. Z pozície štvorčlenného výsadku s limitovanými zdrojmi im však v danej situácii nemohli zásadnejšie pomôcť. Zároveň sa Chaviva dozvedela o tragickom osude svojich najbližších, ktorí neemigrovali, ale zostali v strednej Európe a boli zavraždení. Tragický koniec Spravodajskú činnosť výsadku Amsterdam vysoko hodnotili aj v MI9. Počas pátrania po ich osude hodnotili činnosť nasledovne: ,,Títo dvaja agenti sa zachovali vynikajúco, a to v krajine vo veľmi komplikovanej situácii a dúfam, že urobíte všetko v ich prospech, teraz keď pracujú pre vás“ (TNA Kew, WO 208-3377). Tragickým faktom zostáva, že v čase vzniku tohto hodnotenia bola väčšina členov misie už po smrti. Počas toho ako sa skupina, spoločne s ďalšími povstalcami, ukrývala v Pohronskom Bukovci prišlo k prepadu a skupina sa rozdelila na dve časti. Práve vďaka tomuto rozdeleniu sa Chermešovi podarilo prežiť do konca vojny. Ako partizán vystupoval pod krycím menom Harry Morris. Po skončení bojov Chermeš pátral po osude svojich spolubojovníkov. Svedectvo mu podal Aviva Markovič. Ten sa v osudnú noc nachádzal tiež v zrube nad Pohronským Bukovcom, ktorý bol provizórnym táboriskom povstalcov. Markovič po vojne uviedol: „Po nemeckom útoku sme jedenásti unikali pred Nemcami. Boli tu Rafi, Civi a Chaviva [] Nemali sme žiadne zbrane ani stravu. Chceli sme sa dostať do opevnenia československej armády pod vrchom Ďumbier. [] Pochodovali sme už jeden a pol dňa. Vtedy sme sa náhodou stretli s nemeckou hliadkou. Zväčša to boli Bielorusi. Zajali nás a tri dni držali o hlade. Potom nás odvliekli do Brezna. Tam Rafiho a Chavivu brutálne vypočúvali. Nepovedali nič. [] Rafi nevidel dôvod, aby zastieral svoj židovský pôvod. Chavivu však presviedčal, aby ona svoj pôvod nepriznala. Keď nás autom prepravili do Banskej Bystrice, opýtal som sa strážneho, aký bude mať Rafi osud. Strážny bez okolkov povedal, že taký ako ostatní Židia“ (Chermeš, 2014, s. 488-489). Telo Chavivy Reickovej objavili až po vojne v masovom hrobe v Kremničke. V novembri 1944 bola väčšina výsadku Amsterdam zlikvidovaná počas útokov a zločinov nemeckej armády a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Telo Chavivy Reickovej objavili až po vojne v masovom hrobe v Kremničke. Až do konca vojny predstavitelia MI9 verili, že časť agentov porážku povstania prežila, pričom overené informácie získali až po vojne, okrem iného aj vďaka Chajimovi Chermešovi. Po skončení druhej svetovej vojny boli telá z masového hrobu exhumované a telo Chavivy Reickovej umiestnené na Olšanskom cintoríne v Prahe. V roku 1952 jej telo na žiadosť Izraela premiestnili a dnes je pochovaná na národnom cintoríne na Herzlovej hore v Jeruzaleme. Text je skrátenou a upravenou verziou článku publikovanom v knihe Tisovi poza chrbát. Príbehy odporu voči ľudáckemu režimu (HADART, 2020). Kúpou knihy cez tento link podporíte fungovanie a činnosť HistoryLabu. Použitá literatúra The National Archives in Kew FOOT, M. R. D., LANGLEY J. M. MI9: The British Secret Service That Fostered Escape and Evasion 1939 – 1945 and Its American Counterpart. London: The Bodley Head, 1979. CHERMEŠ, Chajim. Operácia Amsterdam. Ústí nad Orlicí : Pipex, 2014. NIŽŇANSKÝ, Eduard. Z listov Chavivy Reickovej. In MIČEV, Stanislav et al. Život a osobnosť Chavivy Reickovej. Banská Bystrica: Múzeum SNP, 2015. OFER, Tehila. Chaviva Reicková, pozadie jej osobnosti a misie. In MIČEV, Stanislav et al. Život a osobnosť Chavivy Reickovej. Banská Bystrica: Múzeum SNP, 2015. STAFFORD, David. Britain and European Resistance 1940-1945: A Survey of the Special Operations Executive, with Documents. London: Palgrave Macmillan, St Antonys College Oxford, 1980. Obrazová príloha: wikimedia, archív Martina Poscha
Celý čas čítania tohto textu, majme na pamäti, že v dnešnej dobe sa vyhráva vojna v informačnom priestore, a nie na bojovom poli. Dôvody tvrdenia som spísal vo svojom minulom článku: „Žijeme vo virtuálnej realite? Epocha bohov.“ Ak myšlienku pochopíme, ľa
prejsť na článokMilí čitatelia. Posielam Vám Bohom nadiktovanú modlitbu proti telesnej aj duševnej únave, ktorú sa odporúčam k Pánu Bohu modliť a ktorá je vhodná najmä do terajšej ročnej doby, kedy na nás prichádza jarná únava. Modlitba k Bohu proti neustálej únave a s
Zoznam modlitieb: Modl.k Bohu proti vypadávaniu vlasov - spôsobené trápením duše. Modl.k Bohu proti vypadávaniu vlasov. Ekzém – fľaky na tvári a tele – spôsobené slabosťou funkcie pečene. Modl.k Bohu na stratu bradavíc. Lupienka.
Vojna proti Ukrajine zo strany Ruska je úplná hanba. Sme pobúrení touto vojnou nakoľko je proti všetkému, v čo veríme a za čím si stojíme. Na Ukrajine máme zamestnancov a robíme všetko pre to, aby sme ich a ich rodiny podporili. Ako spoločnosť budeme Ukra
prejsť na článokModlitba k Bohu proti chrápaniu. Do každej noci sa slová tejto láskavej modlitby povedať musia: Bože dostaň slovom svojej moci, neseným duši mojej prihovoreným kľudné bezchrápajúce snenie do veľkej energetickej sily, dostávanej prirodzenosťou telesných sp