Ako ste na tom so stravovanm vy? Stravujete sa pravidelne, konzumujete poda Vs dostatok makroivn (bielkoviny, sacharidy, tuky), ovocia a zeleniny, ale s Vaim cieom to akosi stle pokrivkva? Mono tento lnok pome prve Vm. Pome sa spolone na to pozrie. V prvom rade je urite d#xF4;leit podotkn, e akkovek extrm v stravovan nm neprinesie iadny itok, prve naopak. Vyli zo stravy akkovek makroivinu, i s to bielkoviny, sacharidy alebo tuky, nie je pre nae telo prospen.Photo by UnsplashTelo loveka potrebuje prija vetkho dostatok, aby sprvne fungovalo. Ke u sa rozhodneme zdravo stravova malo by toto stravovanie by dlhodobo udraten. ie ak vylime niektor makroivinu, telo si ju skr i neskr vypta, a prde neelan Jojo efekt. Ja osobne nerada delm potraviny na zl i dobr. Existuje len zl mnostvo danej potraviny. ie prichdzame k tomu, e V obben kolik si kudne da mete, ale nemali by ste zjes naraz p kskov. Verm e tto informcia Vs vetkch poteila a pokraujeme alej. alia vec, ktor treba vyzdvihn, je naa motivcia pri zmene stravovania. Tto motivcia by mala vychdza z nho vntra, uvedomi si, e prve strava ovplyvuje vea innost nho tela. To ako sa ctime, ako vieme fungova a ako je na tom nae zdravie. Photo by UnsplashMyslm si e motivcia rchlo schudn, alebo rchlo nabra nie je dostaton na dlhodob zmenu stravovania, je to beh na dlh tra a preto by hlavnou motivciu malo by nae zdravie. Ke budeme zdrav, budeme ma dostatok energie nae telo bude fungova sprvne, nebude dra prebytok vody a nebudeme ho stresova jedlom, vtedy sa dostavia aj elan vsledky.Tak ako pri kadej aktivite a innosti, ktor chceme dosta do zvyku, tak isto aj pri stravovan plat pravidlo pravidelnosti. Ak sa zanete stravova pravidelne V metabolizmus sa natartuje. Vae telo u nebude ma strach, e bude hladova a prestane si odklada zsobu tukov. Photo by UnsplashPitn reim je zklad. udsk telo je vo vekej miere tvoren vodu. Tri dni po naroden obsahuje a 97% vody. lovek bez jedla doke prei tdne, ale bez vody len pr dn. Voda v udskom organizme zabezpeuje transport kyslka, zkladnch vitamnov a ivn rozpustnch vo vode. Reguluje telesn teplotu potenm.A 80% krvi tvor plazma (voda). Tekut zloka umouje krvi ahko prdi a plni si svoje funkcie. Tvor prostredie, v ktorom sa uskutouje trvenie, vstrebvanie, vyluovanie a podobne. Voda umouje innos svalov a nervovho systmu.Photo by UnsplashJe nesmierne dleit m nae telo kmime. Telo sa sklad z buniek a tie sa skladaj z ltok, ktor tvoria nau stravu. Organizmus potrebuje dostatok vitamnov, minerlov a vlkniny. Preto alm dleitm krokom k zdravmu stravovaniu je pestros potravn, tm si zabezpeme ich mnostvo potrebn pre zdrav fungovanie tela.Photo by UnsplashAko by teda pribline mal vyzera n de z hadiska stravovania? Vea ud si kladie otzku, oho koko mm jes a omu sa vyhn. Najlepm rieenm je pripravova jedlo doma, tak si zabezpeme istotu - oho koko zjem. Aj ke si jedlo doma prichystme, mali by sme sa vyhn naprklad vypraniu vo vekom mnostve oleja, a tie by sme na nemali vysypa poloviku solniky .Poda odporan by mal prjem makroivn vyzera nasledovne. Minimlna denn potreba bielkovn sa uvdza 0,8 - 1g na 1kg telesnej hmotnosti. ie minimlne mnostvo, ktor by mal prija 70kg viaci dospel je 56g. sla s len orientan a kad telo je jedinen. Preto sa prjem bielkovm naprklad pri portujcom loveku bude meni, taktie naprklad pri chudnut, kde je odporan pomer bielkovn vy.A o prjem tukov? Treba dba aj na pomer medzi nastenmi a nenastenmi. Tuky by mali tvori 20-35% Vho dennho energetickho prjmu. Ich prjem sa tie bude li v zvislosti od naich cieov, veku, portovej aktivity. Minimlny odporan prjem tukov by nemal klesn pod 0,9 - 1g na 1kg naej telesnej hmotnosti.Sacharidy nm dodvaj hlavn prsun energie do nho tela. Ste zdrav a fyzicky aktvny lovek, mali by ste jes dostatok sacharidov, nie ich bezhlavo a drasticky obmedzi. To plat aj ke chcete zhadzova tuk, i nabera svaly. Dvno neplat, e sacharidy spsobuj priberanie, ale prejedanie sa no. Odporan denn prjem sacharidov je medzi 3 a 6g na 1 kg telesnej hmotnosti. Tak ako pri inch makroivinch sa ich prjem bude li v zvislosti od cieov, mnostva pohybu, fyzickej zae a pod.Photo by UnsplashAk potraviny zaradi do nho jedlnika, a ktorm sa treba vyvarova? i s to bielkoviny, sacharidy alebo tuky kad jednu makroivnu telo nevyhnutne potrebuje. Pomhaj nm pri sprvnom fungovan organizmu, v tele vaka nim prebiehaj procesy pri dosahovan naich cieov a celkovo s nevyhnut pre nae zdravie.Bielkoviny njdeme prevane v potravinch ivoneho pvodu, ale samozrejme nachdzaj sa naprklad aj v strukovinch, alebo obilninch (rastlinn bielkoviny). Bielkoviny obsahuj rzne druhy msa, vajka, mliene vrobky, ryby, oovica, ccer, quinoa...Photo by UnsplashSacharidy sa delia na komplexn sacharidy (polysacharidy) a jednoduch cukry. Do nho nkupnho koka by sme mali vklada prevane tie komplexn. o je naprklad quinoa, sladk zemiaky (bataty), zemiaky, rya, ovsen vloky, bulgur. Tak isto by nemala chba zelenina a ovocie. Photo by UnsplashTuky s vemi dleit as v naej strave. Bez nich by neboli mon mnoh procesy v udskom organizme. Mali by sme sa vyhba trans a nastenm tukom. Njdeme ich hlavne v komerne spracovanom peive ako s iky, kole, polotovary, vysman jedl, vetky priemyselne spracovan potraviny. Spsobuj zpaly v tele, vysok rizika ochorenia srdca, mtvica a alie chronick ochorenia.Na ak tuky sa zamera? Maslo/ghee, tvrd syry, avokdo, vlask orieky, losos, vajka, hork okolda aspo 80%, chia semienka, kvalitn oleje...Photo by UnsplashDfam, e sa mi aspo v malej miere podarilo pribli ti vznam zdravho stravovania, a preo by sa mal lovek zaujma o to m kmi svoje telo. V alom lnku si meme konkrtnejie rozobra naprklad makroiviny, alebo ak je pomer pohybu a dodriavania stravy pri dosahovan naich cieov je dleit.Ak sa budeme sprvne stravova, aj nae telo bude dobre fungova, to je zklad spechu!Photo by Unsplash