Keď sa ráno nezdarí, keď sa mi len zamarí, že budem nanič celý deň, dokážem v tom aj pozhovieť, celý čas až do vianoc, pokaziť si aj veľkú noc. Muckať sa len tak v ľútosti, pohár popučiť od zlosti, že si neviem rady dať, dokážem len nakydať, ďalšie sračky na hlavu, už len dáku popravu. Výčitky mám, že som nič, výčitky mám, že som deckom, výčitky mám, že to neviem žiť, výčitky mám, že sa to neviem naučiť. Energia na bod mrazu, čo prinesie mi len skazu. Dobré však na tom je, že opäť sa tomu len zasmejem, že dokázala som sa zastaviť a teraz vidím, že predsa to viem aj žiť. Veď práve toto je život, keď okolo teba je živo, že nie každé ráno je slnečné, že môžeš si dovoliť žiť aj zázračne.