Kňaz cestujúci autom zbadal pri ceste stopujúcu rehoľnú sestru. Zastavil, ponúkol jej rameno, ktoré s vďakou prijala a pomohol jej nastúpiť. Keď ju usadil a zapol pásy, všimol si, že z mníšskeho habitu vykúkajú nádherné nohy, čo ho vykoľajilo tak, že mu ruka skĺzla a pohladila jej stehno. Sestra na neho pozrela a vraví: - Otče, pamätajte na Žalm 129! Kňaz sa so znepokojením začal ospravedlňovať a prinútil sa zložiť ruku zo stehna, avšak oči z neho odvrátiť nedokázal. Po chvíli pri zmene radenia mu ruka opäť skĺzla. Sestra opäť pozrela a vraví: - Otče, pamätáte na Žalm 129?