Koniec anglického tažienia po skončení storočnej vojny, priviedol na anglické ostrovy húfy vojakov zvyknutých plieniť, lúpiť a ochotných dať sa do služieb hokoľvek, či už pre dobrú, alebo zlú vec. Šľachta, aby posilnila svoje pozície a majetky, bola taktiež ochotná spojiť sa s akýmkoľvek uzurpátorom moci – najväčším uchvatiteľom bol samotný kráľ. Traduje sa, že keď Juraj V. naťahoval svoje ruky po kráľovskej korune, v presvedčení, že jeho otec už zomrel, zomierajúci Juraj IV. Zašepkal: „ Ešte nie je Tvoja a nikdy nebola moja “ Ale to si ešte nevedel predstaviť, akými závratnými udalosťami prejde vláda Juraja VI. Bol to ctihodný muž, ale pre drsné vtedajšie časy nevhodný panovník, snažiaci sa zmieriť rozhnevané strany a neschopný presadiť svoju vôľu. Niet divu, že situáciu využil vojvoda z Yorku, ktorý ako najbližší príbuzný Eduárda III. a možný jeho dedič, si začal uplatňovať svoje dedičské práva na anglicky trón, proti Jurajovi z rodu Lancasterov. A tak začal boj medzi oboma rodmi – bielou ružou Yorkov a červenou ružou Lancasterov. Samozrejme, že samotne práva by sotva stačili bez pomoci mocného Warwicka, „tvorcu kráľov“, ktorý dopomohol Yorkovi dostať sa na anglicky trón a svojmu bývalému kráľovi Jurajovi naopak do Toweru. Stalo sa to vlastne po jedinej veľkej bitke pri Towtone, kde 29.3.1461 Yorkovia na čele s Eduárdom a s Warwickom dostihli stúpencov Lancasterských červenej ruže, ktorý ustupovali od Londýna, ktorý im neotvoril svoje brány, a v prudkej snehovej búrke ich porazili na hlavu. Shoda medzi Warwickom a Eduárdom IV. Nemala dlhú trvácnosť, a tak sa na trón znova vracia Juraj a s ním červená ruža. A kto je u moci, ten sa vždy zbavuje svojich protivníkov. A tak sa v bitkách už nebrali žiadny zajatci, čo bolo nepredstaviteľné. A popri tom ešte šarapatili dýky, jed a najatý vrahovia. Eduárd po svojom zvrhnutí išiel príkladom – vytiahol do boja, zabil Warwicka, princa Waleského i samotného Juraja a potom vládol „pokojne“ až do svojej smrti. Našťastie pre zúboženú zem, ktorá už prišla o polovicu svojej šľachty, zanechal však dvoch nedospelých synov. Starší mal síce nastúpiť na trón, ale je tu ich strýko! Ten postupoval obozretne, veď do vojen rúži sa zapojili i silné Francúzsko i Burgúnsko. Každý zo záujemcov o anglický trón, hľadal spojencov pre seba nielen doma, ale aj v zahraničí. Strýko sa najprv nechal menovať správcom, neskôr oboch chlapcov uväznil v Toweru a nakoniec ich dal úkladne zavraždiť. Roku 1481 sa sám ujal vlády, aby pod menom Richard III. vošiel neslávne do dejín. Jeho obraz – ako ukrutného a prefíkaného muža – nám Shakespeare majstrovsky popísal v najčernejších farbách. Síce dodnes trvajú spory o tom, či tento obraz zodpovedá historickým skutočnostiam. Vždy bol písaný „víťaznou stranou“! Richard bol York a nepriateľ, ktorý sa mu vynoril v rozhodujúcom boji o trón, Juraj Tudor, sa hlásil ako potomok Lancasterov. Juraj sa musel z obavy o svoj život skryť pred Richardom do Bretane. Tu sa rozhodol oženiť s Alžbetou z Yorku, aby sa oba rody spojili. Richard si toto nebezpečenstvo uvedomil a ponukol svoj sobáš s Alžbetou z Yorku. Je však neskoro. Roku 1485 pristáva Juraj Tudor , vojvoda z Richmondu, s dvoma tisíckami vojakov pri waleskom pobreží. Wales sa s ním spojil, lebo Tudorovci sú vlastne Walesania. Richard vyrazil proti ním. Obaja súperi sa stretli v bitke pri Bosworthu. Bola to veľmi zvláštna bitka. Malá Jurajova armáda, zložená z francúzskych a anglických dobrovdruhov, doplnených Walesanmi, sa stretla s početne silnejšou armádou Richarda III. Na holých lesterských kopcoch však ďalšie tisíce Richardových vojakov stálo zo založenými rukami a nečinne sa prizerali – hanbili sa za svojho kráľa a čakali, ako dopadne bitka. Kráľ sám bojoval statočne, nakoniec však pod ním zabili koňa a on pobehoval po bojisku a volal: „ Kráľovstvo za koňa!“, až bol nepriateľskými vojakmi zabití a kráľovská koruna sa odkotúľala do krovia. Vojna rúži sa týmto skončila a na trón zasadol Tudor ako Juraj VII. Až po korunovácií uskutočnil manželstvo s Alžbetou z Yorku, aby dal najavo, že nastupuje ako dedič Lancasterov a nie Yorkov. Bolo to však iba gesto, pretože z oboch rodov zostali už iba trosky a nebolo už nikoho, kto by bojoval. The post Vojna ruží appeared first on Fortlandia.