Už s tým konečne prestaň! Všetci s tým prestaňte! Naháňate ma ako líšku. Kým nebudem pripravená, nepôjdem nikam! A už vôbec nemám v úmysle dnes nič sľubovať! Môžu byť radi, že vôbec unúvam vypočuť ich, tak ako aj tých pred nimi! – skríkla Amélia a rozčúlene dupla nohou. Za ucho si založila prameň vlasov, ktorý jej pri prudkom pohybe vyskočil z uzla a rozmaznane našpúlila ústa, obdivujúc odraz vlastného vzdoru vo veľkom zrkadle. Tvoj otec už tvoju...