Túto stránku venujem svojim trom deťom: dvom starším, s ktorými som sa od augusta 2003 nestretol, nebolo mi dovolené sa s nimi rozprávať osobne ani telefonicky, ani vidieť sa s nimi navzájom. Venujem ju aj mojej najmladšej dcére, s ktorou riadne žijem a tešíme sa so vzájomného perfektného vzťahu otca a dcéry – presne takého ako som mal do roku 2003 so svojimi dvomi staršími deťmi. Všetky tri deti sú pre mňa všetkým rovnako ako sú Vaše deti pre Vás! Rovnako túto stránku venujem všetkým vymazaným rodičom na celom svete a ich odcudzeným, ukradnutým deťom, ktoré si prisvojil ich druhý rodič. Vedzte, že tento stav nie je normálny, je to stav, ktorý treba postaviť z hlavy na nohy. Ako prvý a najdôležitejší krok je, že musíme o tom hovoriť, vysvetľovať verejnosti, čo sa stalo, nazvať veci pravým menom. Treba spoločnosti ukázať skutočnosť, že ten druhý rodič, ktorý si dieťa prisvojil ho jednoducho vedome UKRADOL. Dieťa nie je na vine, dieťa je obeťou.