Užívať antibiotiká pri prechladnutí, chrípke alebo bolesti hrdla? Infekcie môžu spôsobiť najmä vírusy a baktérie Počas prechodných ročných období často bojujeme s infekciami horných dýchacích ciest (plný nos, kýchanie, bolesť hlavy, bolesť hrdla...). Dôvod je menej slnečných lúčov či sychravé počasie, ktoré podporuje prežívanie mikroorganizmov. Medzi tieto mikroorganizmy radíme najmä baktérie a vírusy. Oba druhy spôsobujú infekcie a ich priebeh má viacero spoločných príznakov. Pre laika môže byť náročné ich odlíšiť. Ako teda viem, či mám bakteriálnu alebo vírusovú infekciu? Napovieme – prax ukazuje, že za drvivou väčšinou infekcií horných dýchacích ciest stoja vírusy, ktoré vyvolávajú dobre známu chrípku (vírus Influenza) alebo prechladnutie (rinovírusy alebo koronavírusy). Konkrétne ide až o 90 % všetkých prípadov. Vírusy a baktérie teda môžu síce spôsobovať podobné príznaky, no naše telo bude potrebovať inú liečbu. Ako vyzerá správna liečba? Vírusová infekcia si vyžaduje domácu liečbu, počas ktorej doprajte telu oddych a priestor na boj s patogénom. Pomôcť si môžete prípravkami na zmiernenie príznakov (spreje do nosa, pastilky na bolesť hrdla, lieky na bolesť hlavy..), no príčina ochorenia sa priamo nelieči – telo s ňou bojuje samé. Širokú ponuku produktov na chrípku a nachladnutie nájdete v online lekárni pilulka.sk Ak pri domácej liečbe príznaky neustupujú alebo sa zhoršujú, môže ísť o bakteriálnu infekciu (aj z vírusovej sa môže rozvinúť bakteriálna) a v takom prípade je na mieste návšteva lekára. Dôvod je najmä ten, že budete potrebovať vhodnú liečbu – antibiotickú. Pri vírusovej je totiž neefektívne a nemá zmysel. Čo sú to antibiotiká a ako fungujú? Antibiotiká sú silné lieky, ktoré bojujú proti bakteriálnym infekciám a dokážu zachrániť život, ak sa používajú správne. Ich mechanizmus účinku sa dá rozdeliť do dvoch kategórií. Buď baktérie ničia priamo, napríklad poškodením ich bunkovej steny, alebo zastavujú ich rast, napríklad blokovaním ich metabolizmu alebo delenia. Baktérie sú totiž omnoho väčšie mikroorganizmy ako vírusy a dokážu sa samostatne hýbať, rozmnožovať sa alebo prijímať potravu. Antibiotiká útočia na rôzne špecifické stavebné časti bakteriálnej bunky alebo jej bránia vykonávať životne dôležité funkcie. Vírusy sú naopak parazity, ktoré sa nedokážu množiť samé. Preto ak sa dostanú do nášho tela, dokážu svojou genetickou informáciou naprogramovať ľudské bunky tak, aby vykonávali všetky dôležité funkcie za nich. Antibiotiká teda nemajú žiadny účinok na vírusy, pretože im nedokážu zabrániť v žiadnych životných funkciách ani zacieliť na ich telesnú stavbu. Z tohto dôvodu sa antibiotiká nepoužívajú na liečbu vírusových infekcií. Vedľajšie účinky antibiotík