Z našej Martinky vyrástla 10-ročná slečna, ktorá sa stále rada usmieva aj napriek svojmu handicapu. Je veľmi šikovná a inteligentná, ako jej kamaráti zo školy a rovesníci. Musí však veľa času tráviť cvičením a niekedy aj učenie dá občas Martinke zabrať, nakoľko navštevuje bežnú základnú školu, teda je plne integrovaná, bez úpravy vzdelávacieho procesu. Martinka si naďalej ide za svojím cieľom. Vie, že musí cvičiť nielen kondičku, ale aj logopédiu. Čo jej je? Má slabé – hypotonické nožičky, axiálny hypotonus, zaostáva v hrubej motorike. S vekom neprichádzajú len otázky: Maminka, prečo som taká? Prečo som iná? Prečo musím cvičiť? Prečo ja? Čo sa stalo? Ale aj občasný boj s emóciami, či všetkým čo k dospievaniu patrí. Ako rodič - mama zbieram všetku energiu a dych, aby som sa pri týchto otázkach nerozplakala a bola silná. Napriek tomu, mi stekajú horúce slzy po lícach a objímam našu Maťku so slovami: Zlatko neviem, neviem prečo, neviem čo, neviem prečo ty, ale urobím všetko preto, aby si raz bola OK. A nie nie si iná, respektíve všetci sme niečím iní, nie sme cez kopirák. A občas toho máme obe cez zuby aj hlavu... Ak Maťku nepoznáte a chcete vedieť viac: