Tatry ponúkajú nespočetné množstvo turistických trás, no mnohé z nich preveria aj tých najzdatnejších turistov. Ktoré sú to? Na jednu takú sme sa vybrali aj my. Prioritne nám išlo o čo najkrajšie výhľady no neskôr sme sa dozvedeli, že sme absolvovali jednu z najnebezpečnejších trás v Tatrách. Obsah ČlánkuMalebný podvečer na Žiarskej chateTrochu rekordnej geografieNa chate sa dobre spí, až príliš dobreVychádzame na hrebeň Západných TatierBaníkov, kráľ výhľadov. Kam až naše oko dovidí?Tatry a jedna z najnebezpečnejších trás si bohužiaľ vyžiadala aj svoje obeteVýhľady pokračujú a mračná sa kopiaVšade dobre, Žiarska chata po poriadnej túre na nezaplatenie! Malebný podvečer na Žiarskej chate Nachádzame sa v našom najvyššom pohorí, presnejšie v jeho západnej časti, ktorá nesie meno Roháče. Dnes si užijeme krásny večer v Žiarskej doline. Čaká nás ubytovanie v rovnomennej chate, kde dostávame útulnú izbičku. Naokolo vonia jedľový les a žblnkoce horská bystrina potoka Smrečianka. Už len posledné lúče teplého slnka a za chvíľu nás pohltí hviezdna noc. Treba ísť skoro spať. Nastavujeme budík na skorú rannú hodinu. Chceme vyraziť ešte pred brieždením. Západ slnka pod Žiarskou dolinou Potok Smrečianka Trochu rekordnej geografie Hlavný hrebeň Tatier tu vystupuje v najvyššom bode vrchu Baníkov, ktorý sa so svojou nadmorskou výškou 2 178 m n. m. radí medzi najvyšší vrch západného hrebeňa Tatier. Smerom na juhovýchod sa na vedľajšom hrebeni nachádza vrch Baranec, ktorý je síce o niečo vyšší 2 182 m n. m., no jeho geomorfologické postavenie na samostatnom masíve vychádzajúceho z hlavného hrebeňa západných Tatier ho odďaľuje od prvenstva nad Baníkovom. Nič to, hôľnatý a rozložený vrch Baranca je tretím najvyšším spomedzi všetkých vrchov Západných Tatier. Prvenstvo si vyslúžila Bystrá s úctyhodnými 2 248,4 m n. m. a druhú priečku obsadila Jakubina s výškou 2 193,7 m n. m.. Na chate sa dobre spí, až príliš dobre Zaspali sme! Nie o veľa, no pomaly svitá a turisti sa ženú na vrchoľ. Raňajky sú skromné, veď to doženieme na hrebeni plus s vysokohorskou prirážkou. Nie však finančnou, ale v podobe krásneho výhľadu. Cesta od chaty stúpa príkro medzi kosodrevinu. Na prebranie zo sladkých driemot na chate je ideálna. Nástup je intenzívny. Z našich Malých Karpát na takéto nástupy nie sme až tak zvyknutý. Po chvíli si už zvykáme na tatranské tempo. Občasné pramene čistej vody nás úžasne osviežia. Je leto a aj v horách je blížiacu sa horúčavu poriadne cítiť. Našťastie nie hneď od rána. Čučoriedky, tatranská klasika Osviežujme sa v horských bystrinách Húsenice na paši Vychádzame na hrebeň Západných Tatier Ani sa nenazdáme a sme v Jaloveckom sedle. Nestíhame absorbovať všetku tú krásu našich hôr. Začína vychádzať slnko, ktoré celú atmosféru pekne podfarbuje. Dnes máme pred sebou niekoľko vrchov a tak nie je čas na prílišné rozjímanie. Dokonca aj fotky robíme za behu. Šliapeme poriadnym krokom do vrchu, len sa nepozerať koľko je toho ešte pred nami. Tempo máme dobré až tak, že si mýlime vrch Príslop s Baníkovom. Asi preto, že nepozeráme do mapy. Nevadí! Baníkov je už len čo by kameňom dohodil. Posledných pár kilometrov a sme tu. Najvyšší vrch Západných Tatier pokorený! Odmeňuje sa nám úžasnými výhľadmi na vôkol. Pár metrov pod Baníkovom Baníkov je pokorený Baníkov, kráľ výhľadov. Kam až naše oko dovidí? Baníkov ponúka úžasné výhľady na všetky strany Na juh od nás môžeme vidieť Nízke Tatry, no sever ponúka ďalšie neuveriteľné výhľady na poľskú časť Tatier. Západ zas konkuruje svojimi Chočskými vrchmi až Malou Fatrou a východ nám ukazuje kadiaľ sa po hrebeni vydáme ďalej. Slnko začalo poriadne pražiť a zdvíha sa opar. Našťastie sa znenazdajky prihnali mračná a darujú nám oddych v tieni. Dopĺňame energiu a obedujeme kúsok od Baníkova, keďže vrchol samotný je skalnatý a úzky. Našťastie ľudí tu nie je dnes príliš, no vieme si predstaviť, že ak sa turistov nakopí vrchol nebude taký pohodlný. Pokračujeme po skalnatom hrebeni smerom na Hrubú kopu (2 166 m n. m.) a ďalej na Tri Kopy (2 133 m n. m.) a (2 136 m n. m.), Smutné sedlo (1 962 m n. m.), Nohavica (2 051 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.) a na koniec zostupujme cez Žiarske sedlo (1 917 m n. m.). Pokračujeme po hrebeni Západných Tatier Na Plačlivôm nám zatiaľ nie je do smútku Hrubá kopa ikonický kríž z lyží Tatry a jedna z najnebezpečnejších trás si bohužiaľ vyžiadala aj svoje obete Tento okruh sa radí medzi ťažké túry, ktoré sú podobné tým vo vysokých Tatrách. Málo skúsený turisti, alebo ľudia trpiaci výškovou chorobou môžu mať veľký problém počas prekonávania ostrých prechodov medzi jednotlivými vrchmi hrebeňa. Uvádza sa, že na tejto trase zahynulo už niekoľko návštevníkov. Človek musí byť veľmi obozretný. Aj my sme mali veľa krát čo robiť, aby sa nám nezatočila hlava. Dôležité je pridržiavať sa skaly a zamerať sa na cestu, po ktorej idete. Trasa je miestami spomocnená reťazami, ale viaceré pasáže budú len na vašej zručnosti. Pohľady do ohromnej hĺbky pod vami, ktoré vás obklopujú z oboch strán hrebeňa pôsobia až hrozivo majestátne. Len nestratiť rovnováhu a pridržať sa každej skaly! Skalnaté a ostré prechody hrebeňom sú jedny z najnebezpečnejších Výhľady pokračujú a mračná sa kopia Ak vám však výška nerobí problémy, cestu si užijete naplno. Z Troch Kôp je nádherný výhľad na sever, kde sa odráža hladina Roháčskych plies. Kopiace sa mračná však naberajú na intenzite a pomaly sa obloha halí do sivastej farby. V diaľke vidno čierňavu. Na horách to je znamením rýchlej cesty naspäť na chatu a za odmenu, čapovaného piva. Našťastie pri prvých kvapavkách schádzame z hrebeňa a olovrantujeme pri malebnom plese, ktoré dostalo malebný aj názov, a to Pliesko pod Žiarskym sedlom. Z diaľky sa ozývajú svište. Toľká krása našich veľhôr! Zrkadliaca sa hladina Roháčskych plies Búrka prichádza. Ešte pár kilometrov a sme opäť v doline Všade dobre, Žiarska chata po poriadnej túre na nezaplatenie! Vychutnávame si zostup a vstrebávame emócie z dych-berúcich okolitých scenérií a ďakujeme, že môžeme mať takú krásnu krajinu. V diaľke vidíme červenú strechu Žiarskej chaty. Hurá sme doma! Ešte rýchli kúpeľ v ľadovej Smrečianke, kde chladíme ubolené nohy z bagandží. To sa potom tie bryndzové halušky jedia! A ako zlatý klinec teta chatárka prináša horký horec, vraj aby sa nám lepšie spalo. Že či! Po takej náramnej túre! Ďakujeme Tatry, určite sa vrátime. Žiarska chata ako z rozprávky FOTO: Maroš Ondrejka