U tret rok sa v Launcheri sna me intenz vne vahova univerzitn ch tudentov do startupov ho diania. A naopak, pon kame n as, know-how, technol gie a mentoring pre potreby iakov vysok ch k l. Tento akademick rok sme pokraovali v spolupr ci s FIIT STU Bratislava, FEI STU Bratislava a EU Bratislava, potenci lne partnerstv samozrejme had me aj v in ch regi noch Slovenska. Uprednostujeme samostatn , schopn a hlavne prem aj ce mlad talenty Kad mu tudentovi, ktor s nami prejav z ujem spolupracova, umoujeme tvori od prvej chv le v konkr tnom startupe re lne hodnoty. Aby sme r chlo odhalili potenci l kad ho st istu, nesna me sa ho vodi za ruku, iba dohliadame, i ide po spr vnej ceste ku cieu. Ot zky, ktor pri pr ci kladie, resp. forma cesty, ktor si vyberie, je pre n s jasn m sign lom, s k m m me t es. Niektor tudenti s u na tak to sp sob stretu s praxou nastaven a vemi ho oceuj , na niekoho tento krok dopredu a zmena v myslen e te len ak . UAVONIC je skvel n stroj na testovanie nov ch my lienok V roku 2015/16 sa podarilo realizova niekoko zauj mav ch projektov. V etky v spojen s na im pecialistom na drony Uavonic-om. Je to absol tne prirodzen , lebo drony v sebe sp jaj hardv rov aj softv rov v zvy, trh sa od z kladov cel iba vytv ra, monosti vyuitia nie s e te saturovan , inform ci je pomerne m lo, legislat va v plienkach. Take m me k dispoz cii dokonal sand-box , kde sa m u realizova technol govia, program tori, energetici, pr vnici, market ri, ekol govia, Zbliujeme akademick p du s praxou A aby sme kadej z t chto skup n e te viac otvorili dvere do sveta dronov, pozvali sme akademikov z r znych odvetv priamo na spolon stretnutie. Akciu sme zorganizovali na letisku v Dubovej, kde nebol probl m, aby si kad otestoval vlastn schopnosti pilot e dronu. Hlavn cie bol ale in . Snaili sme sa, aby dlhodobo otvoren ot zky dostali potrebn odpovede, a aby sa te ria konfrontovala s re lnou praxou a legislat vou. Iba tak m e cel odvetvie napredova. Skvel tudenti na FEI a FIIT STU Monosti dronov s zatia absol tne nepreb dan . Mnoh aplik cie vyuitia existuj iba v teoretickej rovine, ch baj automatizovan algoritmy, auton mne spr vanie dronov je zatia vemi nepresn a asto i nevyspytaten . A pr ve toto je p da, kde sme zapojili tudentov vysok ch k l. Na FEI-ke sa pasovali s probl mom navig cie drona v uzavret ch priestoroch, tudenti FIIT rie ili vek v zvu lietanie dronov v roji. Protikol zny auton mny syt m Preo s uzavret priestory na jednej strane zauj mav , ale z rove predstavuj probl m? asto je potrebn realizova napr klad in pekcie tunelov a potrub s nevhodn m ovzdu m, i kolabuj cich budovy. Ale pr ve na t chto miestach nie je iaden sign l GPS, pomocou ktor ho by mohla by realizovan navig cia. A tak prich dzaj na rad alternat vy v podobe infra senzorov a ultrazvuku. V podstate je potrebn doda klasick mu dronu auton mny protikol zny syst m. tudentom FEIky Uavonic poskytol funkn dron, mini po ta, ktor m e spracov va d ta priamo na letiacom drone, senzory, mentoring pri prav ch autopilota. Vytuningovan dron dostal v podstate nov logiku ovl dania inform cie so senzorov tvorili nadraden ovl danie a zasahovali aj do pilot e, ktor vykon val oper tor. V sledkom je, e dron si dok e udra re lne odstup od prek ok nez visle od schopnost a monost pilota. Technol gia sa testovala v bludisku, ktor bolo vytvoren z nafukovac ch valcov. Lietanie dronov v roji Lietanie v roji, alebo v tzv. meshov ch sieach je aktu lna v zva pre mnoh spolonosti po celom svete. Drony v takomto usporiadan sa daj vyui napr. pri vyhad van , monitoringu, zabezpeovan r zneho sign lu v nepokryt ch a ako dostupn ch oblastiach, ako signalizan body, v reklame, pri eventoch a podobne. Technologicky ide o typ siete bez centr lneho servera a riadenia, kad jednotka kontroluje polohu susedn ch, pren a inform cie a v pr pade v padku jednej jednotky sa sie dok e sama opravi (preskupen m ostatn ch jednotiek, alebo doplnen m ch baj cej jednotky zo z lohy). Poas ron kov ho projektu sa vo virtu lnom simul tore spr vania dronov testovali r zne sp soby komunik cie medzi jednotkami (Lidar, GPS, Wifi), k ov pri takomto usporiadan je, aby sa jednotky navz jom dokonale videli . Simulovali sa aj vplyvy poasia na tak to zoskupenia, premenliv sila vetra v r znych astiach rojov i b rkov anom lie. V sledkom bola optimaliz cia algoritmov nab jania dronov, overovanie vhodnosti a energetickej n ronosti jednotliv ch komunikan ch prvkov, nastavovali sa preskupovania a okamit reakcie na neoak van v padky. al m krokom je u praktick testovanie s men m mnostvom zariaden , to ale mono a v al om semestri. Je to loha finanne aj person lne omnoho n ronej ia, no nemenej potrebn . o n m teda tento rok spolupr ce so tudentmi priniesol: Videli sme ozaj ikovn talenty na FEI a FIIT. Prihl silo sa n m nez visle aj viacero al ch st istov, ktor sa n m vemi osvedili a pracuj s nami u niekoko mesiacov a s lenmi startup t mov. Nov vietor a erstv my lienky v rozv jaj cich sa startupoch. D kaz, e nov gener cia vych dzaj ca z univerz t nie je straten ;-). Te me sa, o n m prinesie bud ci rok a ver me, e to u nebude iba spolupr ca s technicky orientovan mi univerzitami. Interdisciplin rne prepojenie je viac ne potrebn . var tt_store_content = "Bezpilotné letecké zariadenie \(lietadlo/dron riadený diaľkovým alebo palubným počítačom\)."; toolTips('.classtoolTips2',tt_store_content,'1858'); The post Spolupráca univerzít a startup scény prináša zaslúžené výsledky appeared first on Launcher.