Ušiť kroj nie je zložité, ale vyžaduje si to čas a trpezlivosť. Takže pokračujeme ďalším kúskom, ktorý už môže byť aj na parádu Spodnička – spodná sukňa, spodník, kinteš, kasanica, bilota, fodráš, atď. mala za úlohu podporiť vrchnú sukňu, aby pôsobila bohato. Väčšinou ju šili bielej látky, ale napr. pod Tatrami može byť červená, na východnom Slovensku tiež z pestrých kvetinových látok. V niektorých oblastiach mávali ženy a dievčatá aj viac spodničiek poznáte pesničku Sedemdesiat sukien mala Viac informácií nájdete v knihách, ale aj v Encyklopédii ÚĽUVu. Potrebujeme: (väčšinou) bielu bavlnu/plátno, čipky široké niekoľko cm. Použiť môžeme podobne ako v minulosti aj staršiu plachtu alebo rôzne zvyšky. Základný strih je obdĺžnik, ktorý môžeme zošiť z viacerých dielov. Spodnička býva o pár cm kratšia ako je vrchná sukňa, väčšinou má okolo 50 60 cm podľa výšky postavy. Šírka je 2 4 m, niekde aj viac. Čím je spodný obvod väčší, tým je spodnička bohatšia, ale aj náročnejšia na šitie, lebo sklady/nazberanie je hustejšie. Spodničku šijeme podobne ako cudničku: začistíme okraje, zošijeme bočné švíky, prišijeme na spodný okraj čipku (môžeme ju aj nazberať), príp. môžeme spodný okraj aj viac ozdobiť výšivkou, našitými stuhami, vlnovkami a pod., vypracujeme tunel a vtiahneme gumu. Pod Tatrami sa biele spodničky bohato zdobili červenou a červené čiernou výšivkou, Najznámejšie a najkrajšiu sú z Važca. Podobne ako cudnička, aj spodnička môže mať namiesto gumy vtiahnutú šnúrku. Je to jednoduchšie na ušitie. V minulosti sa spodničky šili do pevného pása látka sa nazberkala a všila do pevného pruhu látky obalku. Uväzovala sa napevno šnúrkami a tak tvarovala dievkam štíhly pás Spodničku pred nosením ešte naškrobíme a vyžehlíme – musí predsa držať tvar sukne. The post Spodnička – 2. časť seriálu Šijeme kroj appeared first on IJK Design.