Čoraz viac ľudí si zvyklo obedovať či večerať v reštaurácii. Oslava narodenín, svadieb, krstín, či iných významných sviatkov sa dnes robí v reštauračnom zariadení. Je preto hneď niekoľko dôvodov: Nemáme čas pripravovať samy veľké hostiny Nemáme priestor v byte či dome pre veľké množstvo ľudí Chceme sa venovať hosťom a nie behať z kuchyne k stolom a naopak Prenášame zodpovednosť za prípravu jedál na iného Niekedy je ale problémom výber vhodného zariadenia. Malo by byť: Dostupné dopravou Dostupné cenou S chutnou kuchyňou S dvorom, či parkom pre deti S možnosťou oddelenia od ostatných návštevníkov Vyberáme si najčastejšie na základe: Vlastnej skúsenosti Odporúčania dobrých známych Odporúčania z recenzií Na základe reklamy Keď máme hostí z cudziny vždy vyberáme možnosť poskytnúť miestne a slovenské špeciality. Na švédskych stoloch vždy prvé zmiznú pirohy, „holúbky“ z plnenej kapusty, „máčanka“, kapustnica, oštiepky, syrové korbáčiky, placky, lokše, bryndzové halušky so slaninkou. Toto vieme veru urobiť najlepšie u nás. Plnenú kapustu aj v susednom Maďarsku- ale predsa len je trocha iná. Keď idem tam- dám si perkelt a halaszle, guľáš.V Taliansku cestoviny a kávu. V Španielsku paelu a sangriu. V severských krajinách ryby. V Rusku kaviár a kyslú polievku, prípadne mäsové pirohy. Na dovolenkách skrátka vždy jem iba miestne špeciality. Patrí to k poznávaniu. Poznávam chute, kombinácie- nové jedlá. Nikdy ale neprenášam tieto jedlá do svojej kuchyne a nikdy si ich neobjednám v slovenskej reštaurácii. Ostanú v mojich spomienkach navždy spojené s navštívenou cudzou krajinou. Nepáči sa mi preto počas reštaurácii pribúdajúcich u nás s cudzími jedlami. Jedlá sú cudzie a aj ich názvy. Pre zaujímavosť jedna či dve neprekážajú, vadí mi ale, že ich je pomaly viac ako tých našich- slovenských. Článek Reštaurácia se nejdříve objevil na Mhv.